google27eaa3905ca3fee3.html

Dnes už nie je tak ľahké otvorene ublížiť zvieraťu alebo vyliať do zeme či do vody nebezpečný odpad bez toho, aby nebol za to previnilec volaný aj k trestno-právnej zodpovednosti.  Dá sa tiež predpokladať, že stupňovanie represií za znečisťovanie vzduchu, vody a zeme bude naďalej narastať. Zdanlivo sú veci v pohybe, ale iba zdanlivo, pretože problém znečisťovania a ubližovania spočíva  v omnoho hlbšej rovine a dnes ešte nič nenasvedčuje tomu, že by svet okrem vyložene viditeľných foriem chápal oveľa závažnejšie príčinné procesy, viditeľným formám predchádzajúce.

Viditeľné ako následok neviditeľného

Osvietení umelci a ľudia so schopnosťami vidieť za hranice fyzických zmyslov poskytujú stále viac obrazov, ukazujúcich ako vyzerá zamorená zem z hrozivých útvarov škaredého cítenia, myslenia i hovorenia. Akým jedom sú pre celú prírodu a pre všetko živé, nielen pre človeka! Ale ľudia,dokonca ani veriaci ľudia sa nad citmi a myšlienkami netrápia. Pre väčšinu sú to formy imaginárne, neviditeľné, napriek tomu, že slová a činy vznikajú práve z nich. Neprekvapuje, že aj  kresťanský svet usiloval prevažne iba o akýsi jednostranný morálny profil človeka, viditeľný iba navonok, oddelený od živého okolia a zodpovednosti k celku.

Viditeľné a neviditeľné nie je možné nikdy oddeľovať! To neviditeľné prechádza napokon aj do foriem viditeľných, preto je naivné ignorovať skutočnosti vnútorných dejov, hoci sú dlho mimo viditeľného pozorovania. Tak ako pri rastline trvá určitý čas, než sa zasiate zviditeľní i navonok.

Vyžarovanie človeka. Pudoví ľudia.

Margot Ruis, jasnovidná autorka knihy „Bytosti prírody“, komunikuje s neviditeľným, bytostným svetom prírody a  píše o zachvievaní citového a myšlienkového sveta ľudí ako  o hroznom rachote, pred ktorým všetko živé v jemnej hmotnosti  Zeme uteká pred človekom. A ľudia, ako by mali toho málo, púšťajú si ešte aj do svojich obývačiek cez televízne programy ďalšie násilie, nízkosti a lži, a podliehajúc im vytvárajú tak ďalšiu jemnohmotnú nečistotu, ktorými všetko zhoršujú! O internete ani nehovoriac! Počuté a ešte viac videné, ak je nízkeho druhu, produkuje ďalším vytváraním predstáv a myslením formy, ktorým obhadzujú seba i okolie zapáchajúcim kalom. „Každá myšlienka, každý pocit, každé vzkypenie emócií, naše nápady, prianie, túžby, všetko, čo sa nám honí hlavou, nič z toho nie je na energetickej úrovni bez účinku.“

Jemnohmotné  znečistenie životného prostredia myšlienkovými a emociálnymi výlučkami miliárd ľudí predstavuje jeden z najväčších problémov sveta. Prepožičané slová k vyjadreniu nízkosti vytvárajú spustnutú otrávenú  záhradu, v ktorej si človek necháva  pre seba dozrievať zodpovedajúce plody. A tým aj vytvorenie osudu, ktorý sa mu postupne stáva realitou ako jeho životné podmienky! Reč človeka nie je totiž  žiaden prázdny zvuk, pre človeka sa to čo hovorí a ako to hovorí aj zodpovedajúco uskutočňuje. Svet, ktorý vytvoril si ho potom doslova „ťahá so sebou“. Je potom pochopiteľné, že stavom svojho vnútra si  vystaval aj obydlie, v ktorom sa raz na druhom svete „nájde“.

Podľa opisu vidiacich je vnútorné vyžarovanie dnešného dospelého človeka svetu bezpočetných prírodných bytostí, o ktorých často ani netušíme, keďže sme k nim stratili prirodzený vzťah, často tak odpudzujúce, že sa nedokážu v našej blízkosti zdržovať. Niet sa potom ani čomu čudovať, že je človek práve porušením tohto vzťahu zbavený aj pomocí z bytostného sveta.

Biedny stav vyžarovania človeka sa dá vytušiť aj vo viditeľnom prejave zvierat, ktoré sú s týmito bytosťami v užšom spojení. Je to okrem iného ich nadmerná plachosť, kvôli ktorej sa snažia z dosahu človeka uniknúť  bez ohľadu na to, že sa rozumovo snaží správať vľúdne a prívetivo. Na druhej strane je to aj nepochopiteľná útočnosť zvierat. I tie časté prípady napadnutia zverou nie sú celkom jednostranné. Mohlo a malo by to varovať každého, že niečo pri týchto útokoch nie je v poriadku. Je to však málo platné, pretože rozumom si nájde vždy argumenty, ktorými sa upokojí i napriek výčitkám svedomia. Aj to len vtedy ak vôbec ešte … nejaké svedomie má.

Naozaj si myslíme, že aj ťažké poškodenie, ktoré niekomu privodí v lese medveď je vždy len náhoda alebo nešťastný okamžik v ktorom mu len tak z ničoho nič skrížil cestu? Pritom sú známe prípady keď  aj vo voľnej prírode dokáže byť človek so šelmami v rešpektujúcom vzťahu, ťažko by to však bolo možné, ak by svojim vnútrom ku nim vysielal nepriateľstvo. A nemusí to robiť ani vedome.

Človek ktorý sa ťažko dopúšťa viny voči prírode nemôže očakávať, že z toho vyjde nedotknutý. Isteže, táto vina nemusela byť  zasiata nevyhnutne počas jeho súčasného života, mimoriadne ťažké následky pri strete v prírode dávajú  nejeden raz tušiť aj inú príčinu.

Koľko je tiež svedectiev odporných obrazov zanechaných pytliakmi len  z dôvodu nechutného biznisu s trofejami, či mnohé zvrátené zábavky lovu na zvieratá, prekračujúce akýkoľvek zmysel ľudskej činnosti. Koľko zvrhnutých zábav pri mučení zvierat v arénach, ba často i vo vedeckých laboratóriách, kde sa ignoruje utrpenie živých tvorov. Nehovoriac o znečisťovaní a devastácii prírody bezpočetnými druhmi ľudskej aktivity. Nevedomosť a ignorancia na jednej strane a bezcitnosť a ničenie na druhej idú – ruka v ruke.

Príroda má však nielen vždy pravdu, oná má aj posledné slovo! Nie v zmysle pomstychtivosti, lebo príroda sa nemstí, ale v zmysle vyrovnania následkov z porušenia vyšších  zákonov, ktoré musia zasiahnuť predovšetkým človeka ako ničiteľa.

Iste nie všetky napadnutia zverou musia mať vyložene osobný vzťah. Ak by vnímavosť človeka nebola na takej katastrofálnej úrovni vo vnímaní bytostného sveta ako je to ešte dnes, bol by mnohého, ba takmer každého nešťastia uchránený. Človek však nielen toto spojenie stratil on sa tomu ešte aj vysmieva. Preto ani nie je pri ohrození ale ani pri zmenách v prírode, ktoré nazývame katastrofami, včas varovaný a ochránený. To sa deje už len u zvierat.

Zvieratá vidia viac

Dôverná blízkosť zvieraťa alebo dokonca vtáčaťa, napriek prirodzenej plachosti môže byť znamením, že z človeka predsa len vychádza niečo ušľachtilejšie. Koľkí môžu hovoriť o takej dôvernej blízkosti srny, alebo z prítomnosti vtáčaťa, ktoré nepocíti smrteľnú úzkosť ak sa priblíži na meter-dva  ku človeku. Sú to žiaľ stále iba výnimky.  A to dokonca i u detí.

Hovoríme viac-menej o zvieratách žijúcich vo voľnom priestranstve, nie ani tak o domácich maznáčikoch, ktorí svoju jasnovidnosť a prirodzenosť „divočiny“ väčšinou stratili práve z dôvodu dôverného nažívania s človekom. Zvieratá sú skutočne jasnovidné a vidia i to, čo už človeku viditeľné nie je. Tým sa dá vysvetliť aj ten záhadný dôvod, prečo zviera častejšie zaútočí na ustráchaného alebo hnevom sršiaceho človeka. Zvieratá totiž vidia formy strachu alebo iné nečisté vyžarovanie, ktoré z nešťastníka srší do okolia a reagujú útokom. Nie výhradne na telo človeka! Naviac, keď sú tieto formy dráždivé, provokujúce a ohavné zároveň.

Ak niekto pochybuje o jasnovidnosti zvierat a mimozmyslovej komunikácii so svetom prírodných bytostí, nech si po svojom vysvetlí príčiny toho, prečo sa pri blížiacich katastrofách práve zvieratá takým záhadným spôsobom vzdialia z dosahu rútiaceho nebezpečenstva. A to sú fakty, ktoré sa poprieť nedajú!

Pozemské zákony sú zatiaľ príliš benevolentné voči poškodzovaniu životného prostredia, týkajúceho sa  zneužívania duševných schopností človeka, patrí k tomu aj reč. Ako-tak sa berie v úvahu trestný čin ohovárania alebo krádež autorského diela ako myšlienkového majetku autora, ale ani to nie vo vzťahu k celku, ktorý jedinec svojim konaním poškodzuje. Chráni viacmenej iba záujmové skupiny a jednotlivca. Čo sú však dodnes pozemské súdy? Príde raz iste doba, keď i za čin ohovárania a všeobecného poškodzovania harmónie budú ťažké tresty. Tých sa však dostáva tak či tak už v nespočetných formách bolesti a utrpenia denne,  hoci  si málokto usiluje priznať súvislosti, keďže následky sa neprejavujú okamžite.

Prebieha však dianie, ktoré neustálym zrýchľovaním „očistných procesov“ vyvoláva následky za porušovanie zákonov oveľa rýchlejšie a dá sa predpokladať, že sa priblíži i doba, keď každé vážne porušenie zasiahne previnilca takpovediac okamžite. Či nestojí za to, naučiť sa vnímať konečne to, čo z nás vychádza a čím všetkému živému škodíme? Človek neškodí len vedome, čo je iste oveľa závažnejšie ak tak činí, ale v najväčšej miere z nevedomej hlúposti. Nevedomý totiž znamená inak povedané aj hlúpy, na čo si prikladať servítku?

O následkoch neviditeľného konania človeka a ťažkých následkoch, ktoré z jemnohmotnosti spätne zasahujú hmotný svet a naopak, podrobne píše vedec Friedbert Karger v knihe „Následky nehmotného znečistenia“, ktorú uviedol aj časopis Svet Grálu na svojej webstránke. Človek už ani nevníma, čo všetko do tohto vážneho problému spadá. Záujemcovia sa môžu dozvedieť viac na:
http://www.svetgralu.sk/?id=temy_veda_a_rec_prirody

Koniec starého sveta

Človek nemusí byť  géniom ani jasnovidcom aby pochopil, že za súčasného stavu ľudského myslenia a nažívania, keď  prevažná časť ľudstva nemá  záujem čokoľvek na sebe samom zmeniť, nemôže na Zemi rozkvitnúť šťastie, pravá krása ani ozajstná radosť. Nie bez úplného odstránenia nečistoty zo Zeme a tiež i … vyradenia nenapraviteľných znečisťovateľov. Všetko sa však deje zákonite, hoci tomu človek nechce rozumieť. Nič sa nedeje skokom ani podľa predstáv. A čo znamená pojem času v ľudskom ponímaní? Čo je  ľudský rozum aby sa ním hodnotil a meral všeobsiahly zásah a koniec očisty?

Problémom sveta nie je teda zlá politika štátov ani kriminalita nie. Problémom sveta je vnútorný stav ľudí a nečistota z ľudí vychádzajúca, ktorá zamorila zem! Je to vyžarovanie človeka, ktoré možno nazvať dobré alebo zlé. A je tiež prvé, ktoré zasiahne blížneho a celé jeho okolie do ktorého človek vstupuje, a to ešte skôr než prehovorí jediné slovo a pohne sa k činnosti. Veď nevedomý človek nie je v skutočnosti ani človekom, ale iba akýmsi výkonným automatom, ktorého ovládajú cudzie programy. Celé to uskutočňovanie iba myšlienkového sveta rozumu predstavuje stav bytia, ktorý nemožno  nazvať inak, než otroctvom. A duch, ktorý vládnuť mal … živorí z posledného.


Tip redakcie vydavateľstva Eugenika na knihu:

Arntz William – Co my jen víme!? – Kniha zhŕňa najnovšie vedecké poznatky svedčiace o tom, že naša skutočnosť je ovplyvňovaná našimi zámermi a hmote vládne myseľ. Nájdete tu zrozumiteľne podanú podstatu kvantovej fyziky aj súhrn najnovších poznatkov z neurológie, výskumu mozgu, vedomia a ľudskej psychiky. Rozhovory s vedcami a mysliteľmi, fascinujúce experimenty, otázky na zamyslenie a podnetné úvahy.

Pôvodná cena: 11.20 EUR, Naša cena: 9.52 EUR, Zľava: 15.00 %, Ušetríte: 1.68 EUR



(Prečítané 1 647 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.