Prečo duchov nevidíme?

Pozri sa dookola.

Cez zreničky. Ožiar okolie svojou pozornosťou.

Stúpaš hore kopcom. Ideš lesom.

Vidíš zelenkavé vzory svetla a tieňa hrajúce hry pomedzi listy stromov…

Vidíš svetlo. Vidíš tieň.

Bytosti vrhajú tiene. Bytosti odrážajú svetlo.

Bytosti žiaria vnútorným svetlom. Tak, ako ty žiariš, cez tvoje zreničky. Pozeráš sa na svet. Na svetlo sveta. Na svetlo aj tiene…

Zdroj svetla je v strede bytosti.

V strede Slnečnej sústavy je Slnko. Sála silu.

V strede Zeme je žeravé jadro. Sála silu.

Je v aj tvojom strede Zdroj? Sálaš svetlo?

Prečo potom vidíš tiene? Sú to naozaj tiene? Alebo je aj v nich svetlo?

Odhodené odpadky popri chodníčku. Holorub na náprotivnom svahu… Vnímaš to ako neporiadok? Ako niečo zlé? Ako tieň?

*

Potkneš sa. Zanadávaš… Je za tým zlo, temnota, že si sa potkol?

Nezbadal si ten kameň. Je to chyba toho kameňa? Že bol temný? V tieni?

Že ty si sa pozeral po oblakoch a neosvetlil ho svojou pozornosťou?

Nevidel si ho. Bol mimo tvoj svet. Bol za hranicou, za obzorom tvojho sveta – a pri tom veľmi blízko. Tvoj palec sa s kameňom bolestivo stretol.

*

Tvoj svet je obohnaný hranicou. Obzorom. Je obohnaný kruhom horstva, za ktoré nevidíš. Za obzorom sú tiene. Je tam temnota.

Stúpaš na vrchol kopca. Obzor sa rozširuje. Tvoj svet sa rozširuje. Tienené a nedozierne oblasti ustupujú.

*

Stáva sa, že sa temnota vyskytne aj vnútri tvojho sveta?

Že sa to práve stalo? Zakopol si o temný kameň… O inú bytosť.

Tá bytosť bola vnútri tvojho sveta – ale neprijatá. Nevedel si o nej. Nepozrel si sa na ňu. Neprijal si jej žiaru a odraz svetla. Neprijal si jej živu…

*

Bytosti vrhajú tiene.

Bytosti sa spájajú do bytostí. Bytosti sú spoločenstvami bytostí.

Bytosť Slnečná sústava má svoj stred. Slnko. Slnečná sústava je celok, je to spoločenstvo bytostí. Zem a Mesiac sú súčasťou tohto spoločenstva. A zároveň sú bytosťami a spoločenstvami sami o sebe. Vrhajú teda tiene…

Ty si bytosť. Si súčasťou širšej bytosti – tvojho kmeňa, rodiny, spoločenstva priateľov… Si súčasťou širšej bytosti miesta, kde žiješ… Stojíš na vrchole, tvoje miesto ťa obkolesuje, miesto, bytosť, ktorej si súčasťou…

*

Čo ak tiene nie sú zlé? Stále ťa bolí ten prst na nohe – ten tieň, ten temný kameň ale nebol zlý…

Čo ak tieň vo svojej podstate nie je zlý – zlé bolo to, že si si kameň nevšimol. Chybou bolo, že chýbal v tvojom svete… Nevidel si ho. Nevedel si o ňom – aj keď ti bol blízko, bol vnútri v tvojom svete…

Tieň poukazuje na rozpor.

Kameň bol vnútri tvojho sveta a zároveň nebol jeho súčasťou. Nebol prijatý. Preto si ho nevidel. Preto bol temný…

Tiene sú vodítka. Môžu nás viesť… K celistvosti.

*

Na vrchole sú porozhadzované smeti, odpadky po turistoch. V diaľke dymí fabrika… Nad tebou lietadlo rozprašuje nejakú chémiu…

Ak je tieň vo vonkajšom svete – je aj vo vnútornom.

Cítiš možno hnev, možno bezmocnosť, nad tým zlom  vo svete, nad tými tieňmi vo svete…

Tieto záporné pocity sú tieňom v tvojom vnútri.

Niečo zapieraš, v tvojom vnútornom svete je zápor. Rozpor. V rozpore sa ruší sila. Možno zato sa niekedy cítiš taký slabý, bezmocný. Možno máš pocit, že ťa ovládajú tiene…

*

Tiene ale nie sú zlé… Ony len poukazujú nato, že niečo neprijímaš, že je tam rozpor v tvojom vnútri… Že niečo je síce vnútri teba, je to ale cudzie zároveň… Že si niečo prijal dovnútra tvojej bytosti, stotožnil sa s tým – ale nepresvietil si to svojím svetlom, nie je ti to jasné, je to temné…

Je tam nejaká bytosť, ktorú neprijímaš. Ktorej žiaru neprijímaš, ktorú nevidíš…

Ako ten kameň, ktorý si prehliadol a zranil ťa… Tak aj táto bytosť ťa zraňuje – nie preto, že je zlá – ale preto, že ju nevidíš… A ona si s tebou robí, čo chce…

*

Náš svet je živý bytosťami…

Bytosťami malými i bytosťami veľkými, širokými.

Bytosťami našej podstaty života. Našimi bunkami či zvieratami…

Bytosťami inej podstaty života. Z našeho pohľadu neživými bytosťami. Duchmi… Malými duchmi – ale aj veľkými, mohutnými duchmi…

*

Čo ak vidíš tiene pretože nevidíš duchov?

Pretože nevidíš duchov, ktorí sú v tvojom svete? Ktorých si pripustil do vnútra tvojej bytosti – ale nevidíš ich? Vnímaš len tieň. Vnímaš záporný pocit…

Ten hnev či strach, to zlo v tebe – len poukazuje na toho ducha. Prezrádza ho. Dáva ti vodítko ako ho objaviť a prijať. Alebo na čas vykázať von z tvojej bytosti, z ochranného kruhu tvojho sveta…

Môžeš tie odpadky z vrchu kopca pozbierať do vreca a skryť v tieni za kríkom, za obzorom. Vrch kopca sa vyčistí ‒ a zároveň sa ty vnútorne cítiš čistejšie a lepšie. Získal si čas na scelenie rán, na získanie sily. Odpadky vo vreci ťa ale čakajú… V tieni za hranicou tvojho sveta… Hranica sveta ‒ ochranný kruh obzoru – ťa chráni a zároveň obmedzuje… Raz ho budeš musieť prekročiť, rozšíriť – dospieť a postaviť sa výzve. Odpadky ťa čakajú. Keď získaš silu, aby si odolal jedom a krútňavám – vtedy sa im postavíš a prijmeš ich a možno pretvoríš… Možno to už nebudeš ty ale tvoje detné deti…

*

Odpadky ako tiene prezrádzajú cudzieho ducha. Prezrádzajú, že v tvojom svete žijú duchovia, ktorým tvorba jedovatého odpadu neškodí. Že v tvojom svete sú myšlienkové duchovné bytosti – a tieto bytosti čistota prírody moc nezaujíma… Oveľa viac ich zaujímajú tvoje pocity, tvoja životná sila, tvoja žiara…

Myšlienkové bytosti sa živia na našej pozornosti. Živia sa na našom vnútornom zdroji, na našej vnútornej žiare, na svetle, ktoré vychádza z našich zreničiek či z nášho srdca – vtedy, keď upriamime pozornosť… Vtedy, keď sa na nejakú bytosť pozrieme…

Na čo sa pozrieme – to posilníme. Tomu dáme silu.

Na čo sa pozrieme – po prijmeme. To uvidíme.

*

Čo ak vidíme tieň? Čo ak nejakú bytosť, nejakého ducha, neprijímame… Pozeráme sa naň, dávame mu silu – ale neprijímame ho. Neuvedomujeme si ho.

Len silu dávame, len dávame pozornosť – ale žiadna sa nám nevracia.

Duch sa na nás živí.

*

Pre tohto ducha je to výhodné, že má ľahkú potravu. Je v jeho záujme, aby sme ho neuvideli… Robí pre to opatrenia… Prezrádza ho len tieň…

Možno preto nám bolo nahovorené, že tieň je naša ľudská podstata, že ľudia sme zlí, nedokonalí a že je správne, že trpíme, a že strach, napätie a nemoc sú „normálne“…

*

V škole ti nič o tvojom vnútornom svetle nepovedia. Nepovedia ti, že čomu dávaš pozornosť, tomu dávaš silu. Nepovedia ti, čo je to tieň. Nepovedia ti, že čo je to zlo. Nepovedia ti, že okrem našej podstaty života s nami v našom svete na Zemi žijú aj bytosti opačnej životnej podstaty… Že tu žijú bytosti z nášho pohľadu „neživé“… Že tu s nami žijú široké veľké myšlienkové bytosti, ktoré majú vlastné záujmy. V škole ani v médiách ani v kostole ti nepovedia, že nemusí byť múdre zveriť týmto „neživým“ bytostiam zodpovednosť za naše životné potreby, za naše zdravie, za jedlo, vodu, vzdelanie, krajinu… Že nemusí byť múdre preniesť na ne moc nad našimi vlastnými, bytostnými záležitosťami… Pretože oni majú vlastný zámer, ich zámerom nie je tvoje blaho, ich zámerom je zisk tvojej životnej sily… A tú ti najľahšie vezmú, ak si oslabený, ak živoríš a si nemocný, nevedomý a neschopný zastať sa seba samého a svojho spoločenstva…

My s týmito bytosťami môžme spolupracovať. Dokonca je ťažko s nimi nespolupracovať – sú totiž tak rozšírené a výrazné, že sa s nimi každodenne stýkame…

Ak ich však nevidíme, ak si ich neuvedomujeme – tak o ne dennodenne zakopávame. Nebolí nás však len palec ako z toho temného kameňa – bolí nás celé telo, celá naša bytosť. Sme doráňaní a nemocní… Odovzdávame našu vnútornú žiaru, našu živu, týmto bytostiam – ale nevnímame ich… Sila prúdi iba jedným smerom a my končíme vysilení, nemocní… Zneužití… Trpí aj širšia bytosť, ktorej sme súčasťou, trpí miesto, kde žijeme, trpí naša rodina, priatelia, krajina a aj celá Zem.

A pritom sme mohli byť spolupracovníci, mohli sme s týmito neživými bytosťami pracovať ako rovný s rovným, pre obojstranný prospech… Keby sme sa na ne pozreli, prijali ich, pochopili ich podstatu a ich úlohu v našom svete… V našej širokej bytosti, ktorej sme všetci súčasťou… Pochopili ich úlohu v celistvosti celku…

*

O akých „neživých“ duchovných bytostiach tu hovorím?

Médiá, Školstvo, Facebook, Úrad práce, Štát, Tesco, Nestlé, Armáda, Európska únia, Katolícka cirkev, Monsanato…

*

Zo stredu sveta, z bodu Slnka, tiene nevidno. Všetko je svetlé, celý svet. Ak vidíš tiene, môžme to znamenať, že nie si vo svojom strede, v strede svojho sveta? Že tvoja pozornosť je pútaná mimo tvoj svet, mimo miesto, na ktorom žiješ? Že je pútaná vo virtuálnych „umelých“ svetoch médií, vo svetoch školských, televíznych či cirkevných?

—

Viac na : http://krkavec.wordpress.com/

 Tip našej redakcie na knihu:

D. J. Conway – Duchovní průvodci, ochránci a andělé – Skúsený ezoterický autor popisuje, kto sú anjeli, ako vyzerajú, ako ich privolať a ako s nimi pracovať; v druhej časti knihy sa venuje duchovným sprievodcom a radí, ako ich kontaktovať a ako s nimi komunikovať. Duchovní sprievodcovia sú ľudia, ktorí odišli z tohto sveta. Nie sú ako strážni anjeli, ktorí nás chránia, ale sú tu na to, aby nás viedli a pomáhali nám duchovne rásť.

Pôvodná cena: 7.90 EUR, Naša cena: 6.32 EUR, Zľava: 20.00 %, Ušetríte: 1.58 EUR

 Súvisiace články:

•  – REČ DUCHOV

•  – Minca. Rozhovor s mŕtvym otcom mojej priateľky.