Cesta životom podľa Hopiov

„Proroctvo hovorí, že sa Zem trikrát otrasie.“ Týmito slovami otvára spisovateľ Robert Boissière rozprávanie o udalostiach veľkého rozsahu, ktoré v predpovediach Hopiov slúžia ako časové znamenia pre štvrtý svet a koniec času. Ak sa zamyslíme nad určujúcim dianím 20. storočia, je význam takýchto signálov zrejmý. „Najprv prišla prvá veľká vojna a po nej druhá, keď sa nad vojnovými poľami Európy zdvihla svastika a skončila vo vychádzajúcom slnku, ktoré sa topilo v mori krvi.“ Nie je možné pochybovať o tom, čo podrobnosti takejto verbálnej časovej mapy opisujú. V posledných piatich tisícoch rokov sa odohrali iba dve svetové vojny a k spojeniu nemeckej svastiky a japonského vychádzajúceho slnka došlo iba v jednej z nich. Múdri starejší kmeňa Hopi vôbec nepochybujú o tom, aký význam sa za týmto proroctvom skrýva alebo do akého časového horizontu zasadiť udalosti posledných sto rokov.

Pred svojou smrťou v roku 1999 objasnil tento tradičný pohľad vo svojom „Posolstve ľudu“ 108-ročný náčelník Dan Evehema, vtedy najstarší duchovný vodca národa Hopi, nasledujúcimi slovami: „Sme práve na konci svojej cesty, ako ju zaznamenalo naše dávne proroctvo.

Podľa neho ľudia vyletia na Mesiac a prinesú z neho niečo späť. Potom začne Zem javiť známky nerovnováhy, ktorej sme svedkami aj v dnešných časoch. Objavia sa záplavy, suchá, zemetrasenia aj silné búrky a spôsobia veľké utrpenie.“ Znamenia, ktoré boli prezradené Hopiom pred stovkami rokov – ako napríklad svastika a dve veľké vojny – v podstate poukazujú na udalosti, ktoré je možné pripisovať iba 20. storočiu. Podľa Hopiov (a sú si tým istí) už prechod do ďalšieho sveta dávno prebieha. Na celom proroctve je však najzaujímavejšia skutočnosť, že nám nehovorí, ako sa štvrtý svet skončí.

Predpoveď Hopiov sa končí bez toho, aby opísala, ako sa Zem po zmienených dvoch veľkých vojnách „otrasie“. Tak ďaleko však proroctvo ani zájsť nemôže, pretože sa tu významne uplatňuje prvok, kvôli ktorému nie je možné s istotou predpovedať výsledok. Týmto faktorom sú ľudia a ich voľbe. Podľa kódu Biblie sme to my, kto rozhodne o výsledku roku 2012, a v podobnom duchu sa nesie aj proroctvo národa Hopi, ktoré tvrdí, že poslednú kapitolu príbehu o štvrtom svete napíšu ľudia sami tým, aký život sa rozhodnú žiť dnes. Boissièrov preklad uvádza: „…Proroctvo nehovorí, ako [bude vyzerať tretí otras Zeme]. Záleží totiž na ceste, po ktorej sa ľudstvo rozhodne kráčať: po ceste chamtivosti, pohodlia a zisku, alebo po ceste lásky, sily a rovnováhy.“ Táto jediná veta obsahuje celý odkaz Hopiov pre našu dobu: aj keď je zmena nevyhnutná, naša reakcia na ňu je otázkou voľby. Je iba na nás, ako sa napríklad vyrovnáme s nedostatkom potravy, ktorý sa „zrazu“ v roku 2008 objavil vo svetovom meradle. Je iba na nás, ako sa postaráme o potreby ľudí, ktorým prudký poryv búrky alebo vlna tsunami zobrala všetko, na čom celý život pracovali. Aj keď dôkazy jednoznačne ukazujú, že sa nachádzame v období zmien, pripomína nám posolstvo minulosti, že je len na nás, ako sa v reakcii na tieto zmeny budeme jeden k druhému správať. Proroctvo Hopiov sa však jednou svojou črtou výrazne odlišuje od mnohých iných predpovedí; ukrýva totiž návod, ako by sme mali v čase zmien postupovať. Najstarším múdrym mužom národa boli v podobe, ktorá by zaručila ich uchovanie až do konca času, odovzdané pokyny, ako by sme si mali zvoliť cestu „lásky, sily a rovnováhy“. Ukazujú nám spôsob, ako sa pripraviť a prispôsobiť prechodu do ďalšieho veľkého veku.

Takmer bez výnimky vysvetľujú všetky príbehy o stvorení, ktoré opisujú predchádzajúce cykly, že zánik jedného sveta má za následok pokračujúci iný proces. Z tohto pohľadu teda nepredstavuje koniec cyklu absolútny koniec planéty ani všetkého života na nej. Presnejšie povedané ide o koniec jedného spôsobu bytia, ktorý je nevyhnutným predpokladom ďalšieho rastu a vývoja. Napriek tomu, že koniec môže byť niekedy ťažký, je zároveň rovnako prirodzený ako prerod noci na nový deň.

Hopiovia tvrdia, že aby bola zmena, ktorá prichádza spoločne s posunom medzi svetmi, jednoduchšia, poskytol im Stvoriteľ plán života, o ktorý sa majú podeliť so všetkými, ktorí budú ochotní načúvať. Jeho účel a miesto sú obsiahnuté v samotnom proroctve. „Po veľkej záplave tretieho sveta sa Pavúčia žena, ktorá splieta sieť spájajúcu všetok život, opýtala strážcu Zeme Massouyho: ,Môžu zvyšní ľudia tretieho sveta, ktorý si zničil vodou, žiť s tebou?‘

Odpovedal: ,Áno, ale len ak sľúbia, že budú žiť podľa plánu života, ktorý pôvodne dostali od Taiowu… Aj keď mnohí z nich [na plán života] zabudli, mnohí si naň spomenú… A navyše je vpísaný… do skalnej steny.‘“

Proroctvo nám teda hovorí, že Stvoriteľov plán života existuje v podobe jedinej mapy, ktorá ukrýva hlboké posolstvo a je vyryté do skalnej steny v dedine Hopiov Oraibi na severe Arizony. Táto skala sa nazýva Skala proroctva. Zvláštne na tejto mape je, že nepredstavuje zvyčajný záznam zemepisných miest, ale mapu bytia, o mapu vedomia. Ukazuje nám stav vedomia, aký treba dosiahnuť na to, aby sme prežili veľké zmeny, ktoré sprevádzajú koniec nášho svetového veku. Nikto nevie, aké staré sú obrazy na Skale proroctva ani kto je ich autorom. Jedno je však isté: posolstvo skaly je ústredným bodom proroctva Hopiov. Podobne ako sa Mojžišove dosky s Desatorom stali smernicou života pre celú jednu civilizáciu, uchovávajú mapa z Oraibi pre Hopiov a všetkých, ktorí uznávajú ich pravdivosť, podstatu určitej životnej filozofie.

—

 —

A hoci sa jej zmysel dá interpretovať na mnohých rovinách, všeobecný odkaz ostáva nemenný. Kód na Skale proroctva spočíva v dvoch súbežných líniách, čiže dvoch možných cestách, ktoré si ľudstvo môže zvoliť. Každá z nich vedie k veľmi odlišným skúsenostiam. Nižšie umiestnená čiara ukazuje zdravých a vitálnych ľudí, ktorí sa dožívajú vysokého veku a zberajú hojnú úrodu kukurice. Horná časť síce tiež zobrazuje ľudí, ale pri bližšom pohľade zistíme, že ich hlavy nie sú spojené s telom a vznášajú sa im tesne nad ramenami. Čiara pod nimi je hrboľatá a nerovná. Podľa Boissièrovho prekladu horná cesta naznačuje, čo sa stane „ľuďom, ktorí namiesto viery v duchovnú cestu používajú rozum“. Analogicky potom v mieste, kde sa v dolnej časti objavuje bohatá úroda, zúri nad horným kamenistým terénom ničivá búrka.

Posolstvo mapy je pre tých, ktorí ju vedia prečítať, jasné: dolná cesta vedie k životu plnému zdravia a hojnosti, zatiaľ čo horná cesta vedie k ťažkému životu, a nedostatku a bolesti. Dobrou správou však je, že mapa ukazuje ešte aj tretiu cestu, ktorú predstavuje zvislá čiara spájajúca hornú hrboľatú aj spodnú rovnú líniu. Údajne má znázorňovať rebrík voľby. Tým, ktorí si v minulosti zvolili hornú cestu, umožňuje zmeniť rozhodnutie a prejsť na druhú. Podľa Hopiov nastane zároveň s tým, ako sa budeme približovať ku koncu svetového veku, obdobie zmätku, ktoré prinúti veľké množstvo ľudí, aby sa odhodlali práve k tomuto kroku. Podmienky na Zemi ich totiž prinútia opustiť zónu prepychu minulosti a zvoliť si novú cestu. Indiáni Hopi vnímajú tento čas zmätku ako obdobie akejsi očisty, ktoré predchádza celkovému očisteniu Zeme. Ide o rovnaký princíp, akým sa šíria lesom veľké požiare, čím robia priestor pre rast nových a zdravých stromov.

Tradície našej minulosti nás tak upozorňujú na veľké očistenie, ktoré prichádza ruka v ruke s koncom každého svetového veku. Z ich pohľadu je táto katarzia nevyhnutná, a pretože sme aj my súčasťou záhrady Zeme, predstavuje pre nás takýto proces príležitosť zbaviť sa sutín 5 000-ročnej histórie a prijať to najlepšie, čo sme sa naučili. Tým si zároveň môžeme zvoliť, čo si v novom svete budeme najviac vážiť, a natrvalo sa vzdať všetkého, čo nám v minulosti spôsobovalo bolesť a utrpenie – súdov, predsudkov a presvedčení, podľa ktorých sa riadili naše minulé voľby. Moderná veda zrejme súhlasí s tým, že okolnosti takéhoto očistenia – teda klimatické extrémy, pád neudržateľných ekonomík, najväčšie presuny bohatstva v histórii Zeme alebo silnejúci boj o zmenšujúce sa zásoby – by mohli byť (ako nasvedčujú dôkazy) vyvolané astronomickými konšteláciami. Najdôležitejšie však je, že k zmenám skutočne dochádza, a to práve teraz. Vedecké dôkazy aj znamenia podľa domorodých tradícií nasvedčujú tomu, že naša dejinná doba je súčasťou katarzného procesu, ktorý sa však našťastie deje len veľmi výnimočne. Aj keď sa nám to môže javiť ako dobrá správa, musíme predovšetkým zistiť, čo vlastne potrebujeme, aby sme mohli vytvoriť nový spôsob bytia v záhrade nového veku.

Po opise globálnych signálov a nerovnováhy, ktorá je teraz v našom svete na dennom poriadku, uvádza posledná časť prekladu proroctva Hopiov nasledujúcu myšlienku: „Pravdepodobne sa teda všetci teraz nachádzame v tomto bode existencie.“ Tradícia indiánov Hopi tiež tvrdí, že vybrať si tú správnu cestu je rovnako jednoduché, ako samotná mapa: „[Obyvatelia planéty Zeme] nájdu tú pravú cestu, ak sa budú viac prikláňať k modlitbe a meditácii a ak sa nebudú toľko spoliehať na nové vynálezy, ktoré vytvárajú čoraz väčšiu nerovnováhu.“ Rovnako jednoduché je podľa Hopiov aj zotrvanie na zvolenej životnej ceste: „Dávajte lásku všetkým veciam, ľuďom, zvieratám, rastlinám aj horám; pretože duch je jeden, aj keď qacín [stelesnenie ducha] je veľa.“ Tradícia z Oraibi je prekrásnym príkladom uceleného pohľadu na svet. Prostredníctvom jasných a nezameniteľných znamení nám hovorí, v akom mieste cyklu sa nachádzame, a vedie nás k spôsobu bytia, ktorý je udržateľný a ktorým sa je ľahké riadiť. Dostáva sa nám tak do rúk príležitosť rozhodnúť sa, ako prežijeme koniec súčasného veľkého cyklu aj prechod do cyklu nasledujúceho.

—

Text je úryvok z knihy: Gregg Braden – Zmysel zmien 2012 a ďalší vývoj Zeme

 —

•  – Robert z kmeňa Čerokí, Medveď na vrchole stojací…

•  – Indiánsky šaman Emahó – podľa mňa ste všetci v poriadku práve takí akí ste

•  – O Amazónii a liečení, o Ayahuasce a šamanizme

   – Hovoriť si: Som Láska… je pasca, ktorá vedie k nečinnosti…

•  – Onipikte (Aby sme žili)