google27eaa3905ca3fee3.html

symmetry-study-with-fish2_by-david-revoy

„A mne v škôlke zakazovali hrať sa na psíka,“ sťažuje sa moja sestrička. V istom veku nás to prirodzene tiahne napodobovať zvieratká. Máme z toho radosť – tak ako zo všetkého, kde prúdi život. Tam je radosť. Tam je rozvoj. „Ale čo si ty nejaký pes?!“ počujem v duchu hrešiť tú vychovávateľku… Áno, som nejaký pes. A som aj nespočet iných zvieratiek.

Neskôr na biológii ti povedia: „Ontogenéza je skrátenou formou fylogenézy.“ Inými slovami: Vývoj bytosti je skrátenou podobou vývoja druhu. Naša biologikárka nám pri tom ukazovala, ako má ľudský zárodok v maternici chvostík. A má aj kadečo iné! Napríklad niečo ako oko na zadnej strane krku. Aby sa naše telo mohlo vyvinúť do dospelosti, musí si prejsť všetkými vývojovými obdobiami, počnúc od bičíkovcov, ako sa stretli s prvokom v tvare vajíčka, zatancovali si spolu a vznikla mnohobunková bytosť. To, že telo takto vzniká, to je hádam dobre známa vec…

Vyspelosť k cnostiam

A že jesto aj také dačo, ako duchovná vyspelosť, hádam tiež nepopierame. Duchovná vyspelosť sa vyjadruje cnosťami: súcit, odvaha, česť, láska a sebaláska, úcta, sebaúcta… Vážnosť, vedomie, schopnosť viesť seba a druhých, schopnosť vidieť, ako veci sú, sebavedomie a vedomie. Takýto človek vidí za naše predstavy a myšlienkové modely a pravidlá – tieto sú preňho len pomôckou, on či ona vidí skutočnosť. Tú skutočnosť, ktorá sa stále mení a čo platilo včera, dnes je nový deň! „Nevstúpiš dva razy do tej istej rieky,“ vraví jeden múdry človek. „Všetko plynie,“ vraví druhý – život je zmena.

Plynieme životom a meníme sa. Rastieme, rozvíjame. Tak, ako tvoje telo si musí prejsť všetkými obdobiami vývoja života, živočícha, človeka, aby bolo schopné rozvinúť všetky vlastnosti – tak aj tvoj duch… Bol si raz baktériou a v stále si, bol si raz rastlinou a z časti stále si, bol si raz červíkom a vlastne stále si – stále máš v svojej živej sústave vlastnosti zdedené od týchto bytostí. Sú to základy, na ktorých staviame – neradno nič neskočiť! Bol si raz rybou a stále si. Bol si raz žabou či jašterom a stále si. Bol si raz cicavcom a stále si. A navrch, nad tým všetkým, si človekom. Si človekom?

Doplniť chyby…

Si človekom, ak si niečo preskočil? Ak si niečo vynechal a ostalo to nevyvinuté? Si človekom, ale nie dospelým. Takýto človek je človečí, ale nie ľudský. Nedospelí majú totiž ťažkosti spoločensky žiť, žiť ako ľudia. Robí im ťažkosti mať druhých v úcte, cítiť druhých, ctiť druhých. Väčšinou vlastne nectia, necítia, nemajú v úcte ani seba. Nevidia druhých, vlastne ani seba samých – sú nevedomí. Vedomie sa nerozvinulo. Dôvod nejdem rozvádzať.

Tak ako telo dospievajúc prechádza všetkými vývojovými stupňami, tak aj vedomie a cit. Po ceste sa prirodzene prepájaš s inými bytosťami, vnímaš ich, vžívaš sa do nich. Hráš sa na nich! Viac či menej vedome. Batoľa sa plazí ako červík, vrtí ako ryba. Neskôr už vie chodiť, už je z neho dievčatko očarené psíkmi. Na štvornožky a šteká ako ony. Každého psíčkara na ulici pozdraví, pozerá sa na psíka, psík na ňu – vidia sa.

Vžívaním sa do iných bytostí rozvíjame cit, súcit – prijímame ich svetlo do nášho vedomia. Nie skrze predstavu, rozprávanie či obrázok veveričky v knižke – nie prostredníctvom, ale bezprostredne, priamo. Len takto si bytosť uvedomíme, pojmeme do seba, pochopíme. Tu sa rozvíjajú tie cnosti, ktoré sme poniektorí niekde po ceste zabudli: česť, úcta, láska.

V tvojom vnútri je celý svet

Začína to mnou vnútri. Cit, vedomie aj zážitok sú veci vnútorné. Sú subjektívne, nie objektívne. Sú podmetné, nie predmetné. Sú pod tebou, nie pred tebou! Sú pod tým, čo si myslíš, že si. Sú pod tým tvarom, s ktorým sa stotožňuješ. Keď pohladíš psíka, cítiš hebkú srsť a teplo života – cítiš to vnútri. Vzruch ide z dlane dovnútra, hore do mozgu, do určitého miesta, ktoré náleží vzruchom ruky. Mozog je obrazom, odrazom celého tele, ústia tam na rôznych miestach zakončenia dráh nesúcich správy z celého nášho tela. Cítiš svoje telo! Nie tak, že naň očami zvonka hľadíš, nie tak, že si niečo myslíš. Cítiš prosto, priamo, skrze vnútro!

Nemôžeš cítiť iné bytosti, kým necítiš seba. Nemôžeš vnímať a chápať iné bytosti, kým nevnímaš a nechápeš seba. Kým si si nie vedomý vnútra seba – sú pre teba tie bytosti, ktoré vidíš, rovnaké ako obrázky v knižke. Nie sú živé. Sú to len tvary. Nieto súcitu, nieto úcty. Je len ten rozum. Cit sa nevyvinul. Nebol mu daný priestor. Dieťa bolo dvíhané zo zeme, čo sa tu vrtíš ako červ?! Batoľa, čo skúmalo chôdzu po štyroch, bolo dvíhané na dve, ťahané za rúčku… Tu sa pozeraj do knižiek, tu blikajúci mobil! Veď ty si človek, človek rozumný… Zakríknu ťa: „Nehraj sa na psa!“

Cez prijatie seba prijímam iné bytosti

Kde je tá múdrosť, vedomie, súcit, česť a úcta? Človek si, ale kde sme ako ľudia?

Meníme podoby. Meníme telá. Rastieme. Z chlapca sa stáva muž. Prechádzame malými smrťami, aby sme sa objavili v inej podobe. Prijmi tú smrť. Premeň sa. Doplň čo ti chýba! Smelo ži, a keď spravíš chybu – cíť to, uvedom si, čo ti chýbalo! Prijmi to. Naplň. Naplň svoje telo, ducha, dušu – načítaj ten vzor života. Pojmi tú časť ako dar od inej bytosti, od rastliny, zvieratka! Buduješ základ, na ktorom sám stojíš.

Keď cítiš iné bytosti, deje sa to skrze tvoje vlastné telo, tvoje vlastné vnútro. Súcit je vec vnútorná. Má čo do činenia nie s myslením a pozorovaním, ale s otváraním sa a vžívaním sa – so záujmom, s dôverou, plne prítomný. Začleňuješ nové zážitky, nové poznatky. Zapájaš články príbehu života, pojímaš, uchopuješ ich do celku. Chápeš! Prijímaš. Hráš sa. Život prúdi tými spojeniami a ty žiariš, pretože prúd je sila.

V mozgu ti vznikajú prepojenia. Vedomie sa rozširuje. Viac si v tele, v pravde Zeme. Hýbeš sa ladnejšie, pružnejšie, ľahšie. Všetko ide zrazu oveľa jednoduchšie, jednotnejšie – už sa netrápiš. Ani s tou matikou! Tie prepojenia, ktoré v mozgu vzniknú vďaka hre na zvieratká, tie ti pomôžu aj pri chápaní sínusu či kosínusu. Všetko to súvisí a čím máš v sebe viac živých prepojení, tým lepšie chápeš. Tým ľahšie chápeš, čo ti ten druhý hovorí. Tým ľahšie sa učíš.

Som voda

Už ten učiteľov výklad pre teba nie sú len slová – už vidíš za tie slová. Slová sú totiž len odkazy, múdrosť leží za nimi, v skutočnosti. Nie je v rozume, je v živote! Ty vidíš a žiješ, preto vieš. Už netrpíš, netŕpneš, už sa voľne hýbeš, smelo. Telo sa ti vďaka rôznorodým pohybom rozhýbalo, uvoľnilo… Už to nie je len hore a dole, dozadu a dopredu ako na chodníku, na rovnej dlážke telocvične či v posilovni… Pohyb je závitnica, je to vír, pozri ako ten psík beží! Ako sa tá ryba vlní! To nie je pohyb dvoch svalov, bicepsu a tricepsu, to je vlna celej bytosti!

Keď zapojíš do pohybu všetky svoje svaly, celú svoju bytosť v zladení, spolu s duchom, vedomím, bdelosťou… Vtedy ťa to stojí oveľa menej námahy – práve naopak, rozvíja sa vír, prúd života. Duša sa nadchýna a silu netratíš, naopak, získavaš ju. Stávaš sa plachetnicou na prúde života.

Na začiatku si bol voda. Na tom samom samom počiatku, pred tými všetkými prvokmi, rastlinami, živočíchmi… Živá voda. A stále ňou si, z troch štvrtín si mech s vodou. Voda je kľúčom, je bránou k celistvosti. Voda prijíma, prepája, vedie prúd. Predstav si, že si voda! Už to samotné je liečivé! Voda je celok. A skús sa teraz hýbať ako voda… Ladne, plynulo, celistvo, vedome, v prúde. Veď!

Vnímaj svoj dych, svoje myšlienky. Uvoľni sa. Nevzdoruj. Neprekážaj sám sebe vo vnímaní. Uzemni svoje predstavy, uzemni tie slová a obrázky – oni sú to, čo ti behá pred očami a bráni ti vidieť pravdu. Myšlienky ti bránia cítiť. Uzemni ich! Teraz ich nepotrebuješ, teraz nech si myseľ oddýchne, nech sa otvorí. Predstav si že tvoja päsť je tvoj mozog – a teraz ju otvor! Teraz môžu vniknúť nové spojenia, nové prúdy. Otváram sa novému, v dôvere! Mám čas, som chránený. Prepájam sa do celku, celím sa, hojím sa.

Rozplynutie, spánok je ozdravný. Všetko má v kole svoje miesto. Vyčleňujem si v priebehu dňa miesto. Miesto pre hru. Uvoľním sa, skúmam seba, svoje telo… Hrám, vžívam sa do živých bytostí, vžívam sa do seba, počúvam sa, tep srdca, dych, vlnenie, voda, vedenie, vedomie… Zadržím dych.

Viac článkov na webe Slova.naZemi.sk – Slovník slovenského duchovného jazyka


Súvisiace články:


 

(Prečítané 121 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.