google27eaa3905ca3fee3.html

Danielle Stephan holds boyfriend Thomas Layton as they pause between salvaging through the remains of a family member's home one day after a tornado devastated the town Moore, OklahomaBez dobrej minulosti nemôžeš mať dobrú budúcnosť. Nemáš na čom stavať, od čoho sa odraziť. Ak aj máš vieru v lepší zajtrajšok – v podstate je chabá, vratká. Život ti ukazuje iné. Život totiž rastie od zeme, od koreňov, od minulosti.

Minulosť je možné zmeniť! Tak, že zmeníš svoj prístup k nej, svoje nahliadanie na ňu. Minulosť totiž nie sú názory ani súdy. Minulosť nie sú tvoje predstavy o minulosti. Minulosť je niečo úplne odlišné od nejakej predstavy. Minulosť je zem. Minulosť je pravda. Oboje sú to pojmy presahujúce tvoju myseľ. Zem aj pravda sú nepredstaviteľné!

Predstavy slúžia pre tvorenie budúcnosti. Aby si ale niekam do budúcna, kde je dobre, mohol vykročiť, potrebuješ sa z niekade odraziť. Musíš niekde byť, aby si sa niekam zmysluplne dostal. To, kde si, je tá pravda, to je zem! Predstava je možná budúcnosť. Až keď vidíš jasne zem, pravdu, seba, prítomnosť, až vtedy sa ti podarí vedomý a zdarný krok.

Predstavy stoja pred očami, sú to ony, čo ti zastiera videnie. Najprv sa očisti, uzri, kde si! Až potom si vytvor predstavu toho, kde by si chcel byť! Len tak medzi tými dvoma bodmi môže byť cesta. Cesta, po ktorej ťa povedie príbeh tvojho života!

Aby bola minulosť dobrá, nutným predpokladom je očista od súdov a predstáv a názorov, ktoré máš na minulosť. Minulosť bola, už na tom nič nezmeníš! Nepokúšaj sa ju meniť predstavami. Zle dopadneš. Stratíš sa. Stratíš prítomnosť, duchaprítomnosť. Stratíš schopnosť vidieť pravdu. Predstavy ti zastierajú zrak. Ak sú tieto predstavy zlé, násilné, bezvýchodiskové, plné krívd a utrpenia, namyslených súdov či povýšeneckého zatrpknutia – akú budúcnosť môžeš očakávať?!

Minulosť skrátka bola! Tomu, že tie veci boli tak, ako boli – vďačíš za to, že si tu teraz, že dýchaš. Svojim rodičom vďačíš, prarodičom, všetkým. Oni všetci sú tie korene, na ktorých stojíš! Áno, mohlo byť všeličo lepšie… Alebo horšie? Nevieš. Bolo – bolo. Neprísluší ti súdiť. Minulosť môžeš len prijať. Ak ju neprijímaš, aj jej vzdoruješ, vzdoruješ tej pravde, na ktorej stojíš. Vzdoruješ tej zemi, z ktorej a jedine z ktorej sa môžeš odraziť do dobrej budúcnosti. Výsledkom je, že väzíš. Trpíš.

Aby bola minulosť dobrá, vyžaduje si to pochopenie, zmierenie sa s tým, čo bolo. Odpustenie. Vďaka za to, že som tu, že tu teraz som. Práve! Smelo sa dívam pravde do očí. Uzemňujem predstavy, púšťam všetko, čo som si kedy myslel, všetko, čo si myslím! Čistím sa. Darujem to všetko zemi. Vydychujem. Oddávam sa. Vzdávam sa. Vydýchnem a zadržím dych. Ticho. Pred pravdou všetky predstavy vädnú, miznú, rozplynú sa. Svätá pravda. Svätá zem.

Vďaka za všetky tie dary, ktorým sa mi dostalo. Chvála všetkým bytostiam, ktorým vďačím za tento dych, práve teraz.

Nebola ani dobrá ani zlá. Skrátka bola. Dobre. Bola dobrá, pretože nebola iná. Keď prijmem minulosť ako dobrú, som schopný prijať aj sám seba ako dobrého. Dôverovať si!

Čuduj sa svete. Keď sa očistím od súdov a myšlienok, pravda vychádza najavo. Tá pravda je úplne iná, ako to, čo si o našej minulosti bežne myslíme. Je úplne iná, ako to, čo nás učia v školách, ako to, čo učíme naše deti, čím zaplňujeme knižky, čo si premietame z filmov… Vychádza na svetlo, začína ju byť vidieť, všade. Všade je pravda. V každučkom okamihu je celá minulosť. Tak, ako v každom strome vidieť ako rástol v priebehu rokov.

Dať si slobodu! Mať sa rád! Sebaúcta, sebaláska, sebavedomie. Až keď mám rád seba, môžem konečne mať rád aj druhé bytosti. Majúc sa radi, držiac sa v úcte, už si nebudeme vedome či nevedome ubližovať! Vidiac pravdu, budeme sa vidieť. Toto je krok do tej dobrej budúcnosti. Takej bez utrpenia, bez násilia, do budúcnosti hier, rozvoja, zmyslového a duchovného naplnenia.

Je to krok do stavu, kde ty si celý, už nerobíš chyby, už ti nič nechýba. Svet je svetlý, hodina je hodná, doba je dobrá, pravda je práve. Do stavu, kde ty si strojcom svojho života, kde si čarodejníkom v hre príbehu svojho života, v súhre sietí našich životov, v tanci súhry životov bytosti menom Zem.

Črtou zlej minulosti (vlastne skôr uviaznutia v predstavách zlej minulosti) je ustrnutie. Je to vzdorovanie prúdu života. Príznakom je napätie, tlak. Príčinou je strach. Obavy slobodne sa hýbať. Nedôvera vo vlastnú silu, vedomie, cit, svedomie, vedenie. Bojím sa plynúť, nechať sa viesť pravdou, voľne žiť… Súc zanesení predstavami a myšlienkami, nevidíme… Nevidiac, bojíme sa. Najhrozivejšie je to, čo nevidíš!

Pravda však nie je strašná! Strašné je to, že ju nevidíš! To pre to sa jej bojíš! To kvôli tým predstavám, súdom, myšlienkam, názorom a vieram, ktoré ti zastierajú zrak, sa bojíš. Nože ich pusti. Vykúpaj sa vo vode. Studenej vode. Zmy ich. Pusť ich zemi. Odpusť! Oni ti bránili hrať sa, rozvíjať sa, pracovať, rásť do šírky vedomia, do šírky ducha, zeme, spoločnosti…

Črtou dobrej budúcnosti je dôvera a radosť. Radosť je sprievodným znakom prúdiaceho života. Prúd je sila! Už nie si nemocný a strnulý. Už sa nemusíš snažiť a siliť! Už tam si, už silu máš! Už nemusíš nič dosahovať! Si tam. Si. Tu. Práve! Si voľný! V oddaní pravde, zemi, nachádzaš oslobodenie. Väznila ťa namyslenosť.

Už si zdravý. Si súčasťou. Si doma. Za všetko, čo sa ti deje, si prebral plnú zodpovednosť. Už nie si obeťou okolností, obeťou vlastných predstáv. Si slobodnou bytosťou v oddaní Zemi a Bohu.

Zem je pravda, minulosť, večnosť, základňa…

Boh je sila, moc, možnosť, možná budúcnosť…

Si slobodnou bytosťou v oddaní pravde a možnosti. Si za jedno s nimi. Tlčie si srdce. Tu a teraz. Si čistý! Kráčaš.

Viac článkov na webe Slova.naZemi.sk – Slovník slovenského duchovného jazyka


Súvisiace články:


 

(Prečítané 280 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.