google27eaa3905ca3fee3.html

Aké sú naše najčastejšie slabiny? Sme krutí – hodnotíme druhých a hodnotíme aj samých seba. Vynášame súdy a vďaka tomu sa vytráca naša láska k druhým, ale aj k sebe samým. To, čo robíme sa však odráža aj v našom svete. Ak túžime po zmene a chceme zmeniť svoje vyžarovanie a zrkadliť do sveta viac lásky a pokoja pridajte sa ku mne a pokúsme sa o experiment – prestaňme hodnotiť seba aj svoje okolie a začnime viac milovať samých seba. Nesúďme, nič nie je čierne ani biele, ale motív každého činu môže mať tisíc odtieňov šedej.

Súdenie či hodnotenie má dve roviny: hodnotenie druhých a hodnotenie seba.

Možno si väčšina z vás hovorí, že veď ja nikoho nehodnotím. Ale je to skutočne tak? Neposudzovali ste svojich rodičov, že konajú inak ako bola vaša predstava? A čo váš brat či sestra? Nepovedali ste o nich, že by sa mali správať zodpovednejšie? Váš kolega podvádza svoju ženu a vy ste ho hneď odsúdili, že je to nemorálne bez toho, aby ste vedeli čo sa za tým skrýva…

Hodnotíme…… je to našou prirodzenou vlastnosťou. Hodnotíme druhých, pretože sa nesprávajú podľa našich predstáv. Vynášame súdy. Ale kde je napísané, že naše predstavy sú tie správne? Čo je to správne? Na jednu vec existuje tisíc uhlov pohľadu, tak prečo hneď súdime človeka, namiesto toho, aby sme si v tichu uvedomili, že jeho motívy ho mohli naozaj k danému činu priviesť.

Aj keď sa snažím nehodnotiť, nie vždy sa mi to darí. Takže som sa rozhodla, že s tým niečo spravím. Zobrala som papier a začala písať koho a prečo súdim. Nooooo sama som bola prekvapená, koho všetkého prečo súdim. Sedím nad zapísanými riadkami a naozaj si uvedomujem, že tí ľudia môžu mať desiatky dôvodov prečo sa tak správajú. Nie som v ich koži. Nie nadarmo sa hovorí, nesúď, keď nechodíš v jeho topánkach. Pozor, nie, že by som niekoho straaaašne odsudzovala. Jednoducho som hodnotila, že by sa ten, či onen mohol resp. mal správať inak. Takže po dlhom zapísanom zozname som na záver napísala: Prestávam súdiť ľudí okolo sebe za to, že sa nesprávajú podľa mojich predstáv. Uvedomujem si, že každý má svoju cestu, svoje motívy prečo tak koná a svoj uhoľ pohľadu.

Zmeny nenechali na seba dlho čakať. Ešte v ten istý deň, prvá osoba z môjho zoznamu zázračne zmenila svoje správanie. Pôvodne som ju hodnotila, pretože sa správala tak, ako sa mne nepáčilo. Považovala som to za nevhodné a súdila som ju za to, no v kútiku duše som si nechcela pripustiť, že možno má objektívne dôvody na to, aby sa tak správala. Po tom, ako som to dala na papier však bez akejkoľvek debaty svoje správanie otočila.

Okrem druhých hodnotíme aj seba. Až priveľmi často sa stávame obeťou vlastného kritického oka. Zabúdame na sebalásku, ktorá je nevyhnutná preto, aby sme mohli plnohodnotne existovať. Ak vyžarujem to, čo cítim v duši a ja sám seba nemilujem potom je to zlé.

Nemôžem povedať, že by som sa nemilovala. Mám sa rada, no je pravda, že svoje kvality možno neoceňujem tak, ako by som mala. A keď aj ich aj ocením, tak o nejaký čas na to zase zabudnem……Sadám si a zase píšem. Tentokrát je to list sebe samej. Píšem sama sebe, čo všetko si na sebe cením, vážim a milujem. Cítim, že moje vibrácie sa menia, lebo sa mení moje zmýšľanie. Vidím samu seba v zrkadle a objímam sa – milujem sa nekonečne a bezpodmienečne – čo je asi najdôležitejšie. Iba ak budeme milovať samých seba, dokážeme ľúbiť aj ostatných. Ak sa budeme mať radi aj s chybami, naše srdce dokáže ostatných mať rád aj s ich nedokonalosťami. Ak pochopíme seba, pochopíme aj druhých.

Skúste zavrieť oči a predstaviť si seba samého ako stojíte pred zrkadlom. Čo v ňom vidíte? Ako vyzeráte? Pokúste sa sám seba objať a zahrnúť sa svetlom, ktoré vám vychádza zo srdca.

Takže priatelia moji. Verím, že sa medzi vami nájdu takí, ktorí tiež cítia, že by sa mali viac mať rád a hlavne dokázať sám seba oceniť a na druhej strane prestať vynášať súdy. Nikdy nevieme, čo všetko ten druhý prežil, čo ho motivuje sa tak správať. Nesúďme, ochránime sa tak od množstva zlých emócií, ktoré u nás môžu vzniknúť a pri tom za tým môže stáť jednoducho iba……..iný uhol pohľadu. Uvidíte časom, nesúdenie prinesie pokoj do vašej duše a oslobodenie.

Monika Sobeková, www.zimestastne.sk


 

(Prečítané 449 krát, 1 dnes)
Tagged with:
 

Comments are closed.