Napísal mi kamarát. Začal takto – Ak sa ti chce, použi to. Tak ti, Janko, ďakujem a posielam svetu tvoj svetonázor:

Zanevrel som na televíziu. K opodstatneným klasickým obvineniam, že je to žrút času a veľký debilizátor pridávam ďalšie. Podpora rozbíjania spoločnosti neobjektívnym spravodajstvom a publicistikou. Vyvolávanie strachu veľkým množstvom vrážd, nespravodlivosti, katastrof, vojen, ktoré sa nás netýkajú, ale vyvolávajú negatívne pocity, čím ničia naše zdravie.

Napríklad krimi z včerajška. Na návšteve som bol nútený vnímať TV program. Ukazovali mladíka asi 16 ročného, ktorého viedli do väzenia. Titulok: Konečne ho chytili. Na svedomí mal vraždu dvoch detí, ktoré dopichal nožom. Stalo sa to pred rokom v Los Angeles. Povedzte mi, prosím, čím obohatila táto správa, alebo poučila, varovala, či vychovala divákov?

Rodina, v ktorej som bol na návšteve jej venovala 2 minúty zo svojho života a potom sa ešte tri-štyri minúty bavili o tom, kto zaradil túto správu, koho má zaujímať chlapec – vrah z USA. Či v Amerike vysielajú vraždy z Malaciek. Či je normálny nárast detskej kriminality, čo za ľudia robia v televízii, keď nás kŕmia takýmito správami… ďalšie zahodené minúty života.Tak som im navrhol, nech sa zbavia televízora. Nápad zbaviť sa televízora sa im zdal čudný, rovnako ako môj život bez telky.

Všimol som si, že títo priatelia majú doma žalostne málo kníh a ich rozhovory sú vždy vyvolané tým, čo sa práve odohráva na obrazovke. Žiaľ, nikdy sa nedostanú ďalej než je televízny štandard. Ostávajú na povrchu, prijímajú argumenty, ktoré nie sú overené, ale overiť ich, by chcelo čas a námahu. Sú odborníkmi na všetko, len nič nevedia. Pozerajú sa na „obľúbené“ tváre tých istých hercov a moderátorov. Vraj sú to tí, ktorých chce televízny národ. Ako na to v televízni šéfovia prišli, keď im nič iné neponúkli, neviem. Sú vtiahnutí do žabomyších vojen politikov. Do srdcervúcich príbehov, aby sa cítili lepšie ako hrdinovia reality šous alebo vymyslených skutočných príbehov. Do zákulisia nedovidia a na spoznanie súvislostí nemajú ani čas, ani chuť a často ani mozgovú kapacitu. Riadia sa televíznymi reklamami, ktoré ich oberajú o čas a zdravý úsudok.

Aký vplyv má toto všetko na vývoj spoločnosti viem, ale zmeniť môžem iba seba. Nechcem filozofovať nad tým, komu slúžia médiá a kto ich platí. Prečo prinášajú vážne témy na obrazovku ešte deti, pamperskoví redaktori a moderátori bez vlastnej skúsenosti, praxe…ochotní urobiť všetko, aby sa udržali na obrazovke. Sloboda myslenia tvorcov sa riadi podielom peňazí z reklamy pre ich domovskú TV. Niektorí nositelia peňazí z reklamy majú domovských televízií viac.

Uvedomil som si naplno, že televíziu som zrušil pred desiatimi rokmi a naozaj to neľutujem. Štve ma jediné, že vďaka zákonu musím platiť poplatky RTVS, aj keď nevlastním televízor. Za tie roky sa to vyšplhalo na viac ako 500 eur. To je trebárs dovolenka v Egypte. Myslím si však, že pokoj v hlave a v rodine za to stojí. Za 500 eur si určite nekúpite relax na 10 rokov.


Súvisiace články:


 

(Prečítané 316 krát, 1 dnes)
 

2 Responses to Zanevrel som na televíziu

  1. Fero píše:

    Vraj: „Na návšteve som bol nútený vnímať TV program“
    Kto ho nutil na navsteve vnimat televizny program?

  2. Zuzana píše:

    Ja pozerám v telke iba šport alebo prírodopisné dokumenty, ostatné sa nedá pozerať. V správach je odjakživa toľko negatívností, že po ich pozretí musí byť každý citlivý človek v depresii zopár hodín. A ten úžasný program čo tam majú, tak po piatich minútach pozerania iba krútim hlavou a nechápem ako to ľudia vlastne môžu radi pozerať napr. programy typu Farma,Zámena manželiek a podobné blbosti. Milión reklám a staré filmy dookola tie isté pozerať tiež nemusím.