google27eaa3905ca3fee3.html

Kedysi dávno, v dňoch, keď ešte neexistovali telefóny a bezdrôtová komunikácia, existovala na svete akási zóna ticha, ktoré pokrývala Zem prikrývkou ticha a pokoja. Niesla v sebe želania a modlitby tých, ktorí sa snažili viesť dobrý život, svätý život, a pomáhala rozptýliť strachy tých, ktorí si robili obavy o budúcnosť. Táto zóna ticha umožňovala, aby komunikácia medzi Nebesami a Zemou prebiehala hladko, lebo ešte nebola narušovaná pozemskými komunikačnými prostriedkami a ľudia mali hlbší vzťah k okolitému neviditeľnému svetu než k hlasu na druhom konci telefónnej linky.

Už dávno to neplatí. Hluk ľudských záležitostí nahradil ticho sfér, ktoré mohli ľudia počúvať. Vyťaženosť prácou na počítači a inde nahradila pokojné popoludnia, ktoré prežívali ľudia sediac pod stromom alebo pri počúvaní melodicky zurčiaceho potôčika. Hluk vytvoril strach zo samoty, pretože vo chvíľach ticha ste zrazu odpojení od ostatných. Nie ste v styku s nimi. Myšlienka tesného duchovného kontaktu so sebou samým a s Bohom bola nahradená potrebou byť v neustálom spojení s ostatnými, s prácou, so svetovými udalosťami, s tými najnovšími trendmi na trhu akcií a podobne. Zoznam je nekonečný.

Zmysel ticha a stíšenie spočíva v rozširovaní individuálneho vedomia, aby ľudská bytosť mohla byť vyživovaná z hlbšieho zdroja. Tento zdroj existuje neustále. Ale bez posvätného ticha môžeme len ťažko počuť, čo nám hovorí, pretože vonkajšie hlasy a zvuky sa dožadujú našej pozornosti a je oveľa jednoduchšie počuť ich. Vyhýbanie sa tichu sa rozšírilo na celý spôsob života ľudí, ktorí sa pýšia tým, že sú stále zamestnaní. Stalo sa epidémiou v kultúre, ktorá sa pýši tým, že toho veľa zvládne a stúpa po rebríčku vonkajšieho úspechu, hodnôt, vzdelania, dosiahnutých úspechov, slávy, atď.

Existuje však aj vnútorný rebríček dosiahnutia cieľov a úspechov, ktorý sa nedá nikdy týmto spôsobom objaviť, pretože nestúpa nahor, ale do hlbín – do hlbín našej bytosti, až k najzákladnejším aspektom a prvkom, z ktorých pozostávame, až do podoblastí myšlienok, do miest, kde už na myšlienkach nezáleží a skutočným sa stáva obyčajné,, bytie „samo o sebe. Tento rebríček nadväzuje spojenie s hlbinami našej duše a približuje nás svetu v zmysle života a – pravdy – posolstva, pre ktoré bol každý z nás stvorený. Vnútorný hodnotový rebríček nás odvádza od rozptýlenia a vzruchov vonkajšieho života do tichej zóny večnosti.

Je potrebné vnášať ticho do nášho života, aby sme mohli dosiahnuť hĺbky. Malo by plynúť ako tajomná rieka medzi našou dušou a vonkajším vyjadrením tejto duše. Ak venujeme pravidelný čas tomu, aby sme boli v tichu, v hĺbavom rozjímaní, oživuje to našu myseľ, utešuje naše srdce, oslobodzuje nás to a pridáva to chuť do života a radosť k akýmkoľvek činnostiam, ktoré treba urobiť práve v tom okamžiku. Vymaňuje nás to z povrchnej existencie a privádza k hlbšiemu poznaniu seba samého.

Ticho sprevádza jazyk duše, zlepšuje vnímanie, objasňuje ciele a úmysly, podporuje nás vo vonkajších aktivitách, takže sa význam všetkých vecí a záležitostí obohacuje a zvyšuje a náhodné, či falošné gestá alebo činy sa minimalizujú. Týmto spôsobom ticho prispieva k prehĺbeniu zmyslu života.

Nie je možné, aby sa spoločnosť ponorila do vyššieho stavu vedomia, bez toho aby sa jednotlivci stali vedomejšími, aby vedeli, kto naozaj sú, nie kým boli učení, alebo kým sú vo svojich predstavách. Pre zdravý vývoj celej našej bytosti je nevyhnutné vpustiť do atmosféry našich životov ticho a chvíle stíšenia, rovnako ako je dôležitá pre zdravý vývoj nášho tela potrava. A obe tieto zložky sú potrebné pre vytvorenie prepojenia duchovných častí s tými hmotnými, aby mohlo všetko, čo existuje na vnútorných úrovniach ako Božský dar a nadanie, nájsť spôsob svojho vonkajšieho vyjadrenia.

Kým sa každý z nás nenaučí vážiť si seba samého natoľko, aby si vo svojom živote vážil a vyhľadával tiché chvíle, bude život naďalej smerovať k tomu povrchnému a ľahkovážnemu … a bude sa vzďaľovať od toho hlbokého a podstatného. Ticho a stíšenie je cestou k duchovnému rastu, či už ho nachádzame v tichom rozjímaní, v meditácii alebo v posedení pri rieke a pozorovaní oblohy. Ponorenie do ticha človeka spája s jeho dušou a obnovuje potrebnú rovnováhu v živote, aby žil, tak ako má.

Julie Redstone



Tip redakcie Eugenika:

Osho – Cesta k upokojeniu mysle – Slávny duchovný učiteľ rozpráva o meditácii. Vysvetľuje rozdiel medzi bežným stavom mysle a stavom vedomia pri meditácii. Odpovedá na typické otázky, ktoré vznikajú, keď sa človek začne učiť meditovať. A nakoniec uvádza niekoľko originálnych meditačných postupov. Zmyslom meditácie, ako aj celého Oshovho učenia, je presvedčenie, že náš život má byť plný radostnej extázy a uvoľneného plynutia so životnou energiou.

Úryvok: Telo vám dáva správne signály, je veľmi múdre. Telo prežilo milióny rokov a vie, čo potrebujete. Nezrelá myseľ do všetkého zasahuje. Načúvajte vyzretému telu. Neradím vám, aby ste sa ním nechali spútať. Pokiaľ telu načúvate a ono nemá čo povedať, nevadí. Pokojné, uvoľnené telo bez napätia o nič nebojuje, nesnaží sa prilákať vašu pozornosť, lebo nepotrebuje, aby ste naplnili jeho potreby. Pokojné a tiché telo vám umožní dostať sa vyššie, vzlietnuť do výšin a stať sa bielym oblakom, no až keď sú jeho potreby skutočne uspokojené. Telo nie je váš nepriateľ, ale priateľ. Musíte nájsť most medzi sebou a svojím telom. Kým ho nenájdete, budete s telom v neustálom rozpore. Jedného dňa zistíte, že vaše telo je skutočnou svätyňou Boha.

Pôvodná cena: 7.90 EUR, Naša cena: 6.95 EUR, Zľava: 12.00 %, Ušetríte: 0.95 EUR


(Prečítané 1 540 krát, 1 dnes)
Tagged with:
 

Comments are closed.