Na známosť sa dáva, že v sobotu 24.3. na Zhromaždení Gazdovskej obrody pri Pohronskej Polhore na Zbojskej  si urobíme Jarnú pieseň i jarný obrad. Uctíme si našu Rodnú – Svätú Zem našu a Turonským tancom privoláme jej plodnosť. Už všetci chystajú obetiny na spoločný hodovný stôl. Ktorí neprídu, nech urobia doma obradík […]

Aj tohto roku sme na Štedrý deň šli do lesa. Keďže les je okolo nás, nebolo to vôbec namáhavé. S malými vrchármi šiel človek do včelnice, čo je tak minúta chôdze a klopkali sme po úľoch. Všetci s priloženým uchom sme počúvali včeliu odpoveď. Jedna rodina sa neozývala. Keď človek zdvihol poklop, hmýrilo sa to tam včielkami; hneď […]

Národná rada otvára ústavu a bude sa riešiť pôda. Ak sa nič mimoriadne nestane, podľa doterajších príznakov bude jej ochrana nedostatočná. A potom majú ústavu na niekoľko rokov zabetónovať. Človek urobil prieskum časového diania a dostal sa aj ku prieskumu ústav štátov EÚ. Výrazná väčšina štátov má pôdu v ústavách a zákonodarstve aspoň teoreticky „ošetrenú“. Niektoré krajiny […]

Bolo to v roku pred prelomom vekov, na sviatok Letného slnovratu. V detvianskom lome Kráčajúci v žiari viedol sústredenie, čo vyvrcholilo Vajanom. Prípravné trvalo niekoľko dní. Človek postil najprv jedlom a potom už aj bez vody. Rozjímal v rajane na 4 smery. Spolu s ďalšími zapálenými, počet ich rástol na desiatky. Pri 4 živloch, v stoji, vo chvíli, […]

Čo je to vlastne sloboda? Koreňoslovci to vysvetľujú ako praslovanskú odvodeninu od svojskosti, a to buď ako „svoj pán“, alebo „slobodní“(ľudia).

Sloboda je vec osobného pocitu. Keď je niekto sám sebe pánom, je slobodný. Náprotivok bol otrok alebo nevoľník. Teda – nie svoj, ale niečí. Vieme, že v dobách slobody prírodného duchovna boli občania […]

Kultúra, duchovno i náboženstvo nikdy neboli len úzko národnou otázkou. Sú to pojmy nadnárodné, ale majú vždy aj národné súvislosti. Prirodzene bola slovenská kultúra súčasťou slovanskej a tá bola odrodou indoeurópskej, až kým nedošlo ku násilnej „kultúrnej revolúcii“, teda násilnému zavedeniu cirkevného režimu.  A preto si treba uzrejmiť, že potlačenie, či udupanie národnej kultúry, […]

Múdry človek sa sústredí na to, čo je vhodné. Ak svojou pozornosťou  zachytí o  vec, ktorá sa preňho javí ako nevhodná, uvedomuje si jej zákonitosť vo vesmíre, vo svete, no neviaže sa k nej, ide ďalej. Po svojej ceste.

Vyhľadáva veci, ktoré sú v tej chvíli podstatné a inými vecami sa […]

Ohnivý živel, tak v prírode, ako i v duši sa prejavuje jasnosťou, žiarivosťou, svetelnosťou, zápalom. Silou, svetlom a teplom. V povahe môže znamenať i prebudenosť, pripravenosť, pohotovosť, ostražitosť, rast. Pre tento živel je prirodzený pohyb smerom nahor. Živa horiaca hore. Oheň je zapálenosť, nadšenie, viera v dobrý či lepší vývoj. Oheň, to je aj zrod, kvitnutie, plodenie, tvorivosť. Oheň je svetlo, […]

Keď vedci dnes skúmajú vesmír, všetkými tými svojimi najmodernejšími kukučmi a postupmi, v skutočnosti ho vidia len taký, akým bol kedysi dávno, v minulosti. Nikdy ho nevidia takým, akým v skutočnosti v tom okamihu je.  A predsa pre nich ten vesmír dnes je. A aj pre nás. Skúmaním minulého vesmíru poznávame ten dnešný.  Najbližšia hviezda, ktorú rozprávkovo označujeme ako „červený trpaslík“ […]

Bolo to dávno. Stáli sme na chodbe, skupinka ľudí a človek sa opýtal jedného, ktorý práve tuneloval podnik, v ktorom boli ostatní prístojaci zamestnaní: „Rozmýšľal si niekedy o takej veci, ako je česť?“ On sa pozrel na človeka a opýtal sa: „Aká česť? Čo je to česť? Povedz mi, čo je to česť?“

[…]

Z vrchárskeho zápisníka: Všetci si mysleli, že veľký roj, čo sa usadil na hrušni 12 metrov nad zemou, ponecháme osudu. Ale to nepoznajú včelára vrchárskeho. Človek vyhútal na to spôsob: Do koruny hrušky zaprieť dve veľké smrekové žrde. Na ich  spodné časti pribil priečky, postavil sa na ne a vyššie na […]

Predstava, že človek by sa mohol vyvíjať postupne a to hoci aj „schodovito“ z pračloveka, mnohým nevonia. Veď pred 3 – 4 pokoleniami  žili predkovia v domoch s hlinenou dlážkou a chodili v doma tkaných šatách, boli bez samohybných strojov a o masmediálnych novinkách s výnimkou tlačovín nechyrovali. 

Dnešná „smotánka“ sa k tomuto nepriznáva. Už vôbec nie […]

V týchto dňoch pre mnohých nepríjemného výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie sme sa dočkali viacerých nepravdivých správ, ktoré sú v rozpore s našou kultúrou a právnym poriadkom rozširované za podpory štátu „našimi“ masmédiami.

Najväčšou nepravdou je správa, že Cyril a Metod by mali byť údajne zakladateľmi našej kultúry.

Kultúra sa môže prejavovať napríklad v duchovnej, ale i v hmotnej rovine.

[…]

Ak ľudia zistia, že ich predstavy o svete sú odchodné od skutočnosti, nahradia ich inými predstavami. Lenže iné predstavy sú často tiež odchodné od skutočnosti. Pretože nepostihujú vesmír vo svojej celostnosti. Utkvelé predstavy nahradia inými utkvelými predstavami.

Názorný príklad, ako zmeniť utkvelé predstavy, je vyhlásiť napríklad jedno písmo za […]

Veľkonočná oblievačka je zvyk prastarý. Nie je prejavom nadradenosť mužov nad ženami, ako sa niektorí mylne domnievajú. Veď na Turíce (máje) pre zmenu gazdiné oblievali mládencov, čo roznášali máje. A to tiež nebol prejav nadradenosti. Podobne, ako aj oblievanie prvého oráča a pluhu. Voda je v pôvodnom duchovne znakom novej sily, očisty a znovuzrodenia, ktoré má nastať po […]

r. 890 …Keď sa to Arnulf dozvedel, vtrhol na čele vojska do kráľovstva Moravanov a všetko, čo našiel mimo hradísk, do základov zničil. Nakoniec, keď boli posledné ovocné stromy aj s koreňmi vytrhané zo zeme, Svätopluk požiadal o mier a aj ho získal, keď dal vlastného syna ako rukojemníka… (Reginova kronika)

Keď človek prečíta takéto riadky, niečo v ňom hrkne. […]

Ak by sme vnímali hospodárov vo svetle živlov, tak by sme tu dnes mohli vzhliadnuť štyri spôsoby gazdovania:

GAZDA ZEME

Gazduje ako človek pestujúci plody, prípadne  chovajúci zvieratá, s dôrazom na miestnu obživu. Takýto gazda preciťujúci v najpodstatnejšej miere zem a Zem, by bol predstaviteľom spôsobu zameraného na splynutie s miestom, kde žije. Je to on, čo nezaťažuje prírodu […]

Novoročné oslavy síce nie sú v skutočnosti žiadnym prirodzeným – prírodným sviatkom, ale nosia v sebe časť zvykov a čara sviatkov Zimného Slnovratu. Nový rok je akýmsi natiahnutým chvostom Slnovratu, ktorý sa u Slovanov niesol spolu s predstavou zrodenia nového slnečného diva (boha – obrodeného Svaroga – Svarožiča). Spolu s novým Slnkom vnímali staroslovanskí predkovia aj pokračovanie kolobehu roka v jeho akoby […]