google27eaa3905ca3fee3.html

!!! Nezvyknem zverejňovať témy, ktoré sa týkajú mojej práce, ale nedá mi to… Nerobím to len pre seba, aby som tým ventilovala svoje sklamanie a rozčarovanie, ale pre všetky tie mladé slovenské ženy vonku, ktoré sa momentálne pripravujú na pôrod, alebo len materstvo plánujú. Jedna sa o sériu Baby Boom, vysielanú televíziou Markíza v utorkových večerných hodinách. Neplánovala som pozrieť si to, ale profesionálna deformácia nepustí a ja som kvôli tomu oprášila dlho nepoužívaný televízor.

Okrem iného, som si na stránke televízie Markíza vyhľadala popis mnou zvoleného vysielania. Doslova tam stoji: „Šou, ktorá zachytáva jedinečný pohľad na neopakovateľné chvíle zrodu nového života.“

Hovorím si… šou???

Aby bolo jasné, séria (neviem ako to mám vlastne nazvať) sleduje príbehy rodičiek v pôrodnici v Galante od ich príchodu do nemocnice až po narodenie bábätka. Jednotlivé nemocničné scény sú prerušované rozhovormi s nastávajúcimi rodičmi, ktoré sa natáčali ešte pred samotným pôrodom, alebo personálu medzi sebou.

Ako Markíza na svojej stránke ďalej uvádza: „Baby Boom zachytáva jedinečný pohľad na neopakovateľné chvíle zrodu nového života.“

Tu si vravím – v podstate neklamú – pohľad je fakt jedinečný a pri mnohých scénach si skutočne želám, aby sa nikdy v živote neopakovali.

Dokonca sa mi pri väčšine z nich, obrazne povedané, otvára nožík vo vačku a tento pocit sa nelepší ani pri šťastnom momente, tak dojímavého prvého stretnutia mamičky s bábätkom.

Bojím sa predstaviť si, koľko žien na Slovensku po zhliadnutí niektorej z epizod naletí na tento scenár a bude si myslieť, že to, čo sa na obrazovke pred ich očami odohráva, je krásne a hlavne prirodzené, zdravé a normálne.

V podstate sú scény „na oko“ pekne – nemocničné prostredie je moderné, personál vystupuje milo, partneri prežívajú jedinečné momenty – majú sa k sebe, prejavujú si náklonnosť…sú vzrušení, tešia sa na bábätko… A ženy…rodia…. Takýto je vizuál – sladké čačky mačky reality show.

To by bolo všetko fajn, pokiaľ človek nezapojí sedliacky rozum a neuvedomí si, čoho sa vlastne stava svedkom….

Pôrodná poloha na chrbte alebo v poloľahu (vo všeobecnosti na väčšine územia tejto planéty považovaná za najnevhodnejšiu na pôrod a vyvolávajúca komplikácie počas pôrodu), zaväzovanie nôh (prosím???, ktorý živočích na svete rodí so zaviazanými nohami??? A ktorý z nich si pri tom líha na chrbát???). Tie zvieratá musia byt neuveriteľne „obmedzené“, že využívajú taký prežitok, akým je gravitácia – my ľudia ideme radšej proti nej….

Informovaný súhlas v tejto pôrodnici je čistá paródia (keď sa ide podať nejaký liek, rodičke sa nevysvetlia rizika, len jej nemocničný personál oznámi, že toto je dobré, pripadne toto je lepšie ako hento… a predsa chceme to lepšie, či nie?). Niektoré ženy pod tlakom plne rozbehnutého pôrodu nechcú liezť na pôrodné kreslo (bohvie prečo, ved je to „brnkačka“), ale sú tam samozrejme nasmerované – bez jedinej zmienky o tom, že by sa dalo rodiť aj inak, pripadne inde…. Pupočník – šup, rýchlo prestrihnúť (nevadí, že tým dieťa pripravíme o 30 percent krvi – čiže o kmeňové bunky, kyslík, železo…..)

Separácia matky od dieťaťa po pôrode (lebo áno, dieťa treba bezodkladne hnať na váhu, lebo do 2 hodín celkom určite masívne priberie a rozhodne narastie aspoň zo 2 zo 3 centimetre)… Hrubé narušenie prirodzených hormonálnych procesov, o ktorých sa žiadna zo zúčastnených žien nedozvedá ani kvapku informácii a pravdepodobne o tom nebude tušiť celý život… Ale ich dieťa vie, ich dieťa si podvedome zapamätá…

Je to smutné, k akému porušeniu práv a narušeniu citovej väzby dochádza priamo pred očami diváka v tejto dojímavej televíznej show.

Zamýšľam sa nad pôrodmi, ktorých som bola svedkom – hlavne všetky tie krásne, čisté, rešpektujúce… Také, kde si žena zakričí, zatancuje, zaspieva, pripadne sa tisko pohupáva v rytme svojho dychu a v rytme kontrakcii… nikým a ničím nevyrušovaná – sem tam len tak sama a sem tam v náručí svojho partnera… Také, kde nemusia podávať horolezecké výkony (lebo však práve rodí)… a teda sa môže uložiť na gauč, na zem, na žinenku, alebo do vane – presne ako jej to príde prirodzene. Také, kde jej v slabom momente namiesto dobrej rady nikto nepovie „zle dýchate“… skôr naopak – je plne podporovaná pôrodnou asistentkou a nikto ďalší sa tam zbytočne nemota. Nehovoriac o tom, že dieťa hneď po pôrode našlo matkinu bezpečnú náruč, z ktorej sa najbližšie 2 hodiny ani na sekundu nepohlo.

Prekvapuje ma to, ale opäť som vrcholne sklamaná prístupom k problematike a rozmýšľam nad tým, koľko úsilia nás bude stáť, aby sme tento obraz o pôrode napravili a aby sme vrátili ženám dôveru vo svoje telo a svoju intuíciu….

Autorka textu: Katarína Jurenková, www.harmony-mama.sk


Súvisiace články:


 

(Prečítané 392 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.