Zimná prevencia a recepty (prírodná liečba, nápoje, kloktadlá, inhalácie, obklady, elixíry…)

Nutkanie ku kašľu, kašeľ, chrapot, kýchanie, škriabanie či bolesti v hrdle, zápaly dýchacích ciest, prechladnutie, nádcha, angína, chrípka… Začarovaný kruh zdravotných symptómov, ktoré mnohých z nás postihujú, akonáhle dôjde ku zmene teplôt, k zimnému ochladeniu, či keď pofukuje studený vietor, padá chladný dážď, mráz zalieza i pod kožuch a výskyt baktérií a vírusov sa zvýši… Kolo, kolo, ale nie mlynské, predsa nás však zomelie a nás bolia všetky svaly, kosti… Ako z neho von?

Dnešná medicína pokročila vo svojom rozvoji snáď viac, než by sme to boli ešte pred niekoľkými desaťročiami očakávali. Všetko však má svoje svetlé i tienisté stránky: niekedy si svoj ochranný „kožuch zdravia“ na jednej strane vyprášime od bĺch nemoci, na strane druhej do neho zanesieme blchy zoslabenej imunity zničením prirodzenej mikroflóry, napríklad zbytočným až nadbytočným užívaním antibiotík… A občas by stačilo siahnuť buď po nenásilnej prirodzenej prevencii alebo po receptoch našich starých mám, oprášených a znovu prebúdzaných dokonca aj veľkými farmaceutickými firmami…

Prevencia

Ak ste zmeškali príležitosť začať pripravovať svoje telo i myseľ na zmenené podmienky už na jeseň, ešte nie je neskoro – pretože neskoro nie je takmer nikdy. Náš organizmus dosť rýchlo spotrebuje stimulačné aj iné účinné látky, načerpané zo slnka, tepla letných mesiacov a z vitamínov obsiahnutých v čerstvom ovocí. Aby sme sa čo najlepšie vyzbrojili  na útoky rôznorodých nepriateľov našej fyzickej pohody, môžeme si vybrať z dosť širokého registra prostriedkov:

1.    vytvorenie a udržiavanie odolnosti voči infekciám zdravým životným štýlom /naši predchodcovia takmer neustále manuálne pracovali – čiže sa pohybovali, skoro bez prestania boli na čerstvom vzduchu a vďaka chudobe sa stravovali nanajvýš racionálne, teda z dnešného pohľadu zdravo, pričom základnou zložkou ich jedálneho lístka boli prírodné produkty/

2.    užívanie očistných a posilujúcich prírodných sirupov, tinktúr a čajov, ktoré si naše starenky pripravovali samé, ale my ich môžeme zakúpiť v lekárni alebo v špecializovanej predajni s prírodnými produktmi /sirup či čaj alebo tinktúra z bazy, čiernych ríbezlí, brezových listov, zázvorový čaj s medom a citrónom…/

3.    rôzne teplé /nie horúce!/ kúpele s liečivými a posiľujúcimi prísadami /napríklad s bazou čiernou, morskou soľou, repíkom, rumančekom a pod./, niekedy dostatočné aj za predpokladu, že si budeme v nich vlažiť len chodidlá – ako naši predkovia

4.    vhodne zvolená, ľahká, na vitamíny a minerály bohatá  strava /najmä s obsahom kyseliny listovej, vitamínov A, B, C, D a E, flavonoidov, železa, horčíka a zinku, so súčasným obmedzením cukru, sacharidov – a najmä bez kofeínu a alkoholu/

5.    dostatočný prísun nealkoholických tekutín bez kofeínu, cukru a iných umelých prísad /napríklad voda, riedená šťava z čiernych ríbezlí, pomarančov a citrónov/

6.    vyhýbanie sa dlhšiemu pobytu v prekúrených priestoroch s príliš suchým prípadne znečisteným vzduchom, používanie kvalitných zvlhčovačov a umiestnenie izbových kvetín v miestnostiach, kde sa najčastejšie zdržujeme

7.    predchádzanie stresovým faktorom, zároveň nácvik zvládania stresových situácií /ktoré imunitu výrazne znižujú/ a dostatok spánku vo vyvetranej miestnosti

8.    v období výskytu viróznych onemocnení redukcia pobytu na miestach s koncentráciou väčšieho množstva ľudí

9.    uchovávanie organizmu – predovšetkým chodidiel –   v teple

10.  obmedzenie fajčenia, ako aktívneho tak aj pasívneho

11.  pri dobrej znášanlivosti denná konzumácia strúčika surového cesnaku

12.  ráno a večer popíjanie čaju z nasekaných listov žihľavy dvojdomej

13.  reflexné, lymfatické a celostné masáže – známy preventívny a liečivý prostriedok už z pred-antických čias

14.  nácvik správneho dýchania, ktoré je dnes u väčšiny ľudí príliš plytké

15.  posiľňovanie organizmu ľahkým cvičením a rýchlou chôdzou na čerstvom vzduchu

16.  sauna /div sa svete, používaná v špecifickej forme i starými Slovanmi!/

Prvých dvanásť techník prevencie chorôb z nachladnutia a viróznych onemocnení je vhodné aplikovať i pri samotnej nemoci, ale po posledných štyroch siahame skutočne len v rámci predchádzania zdravotným ťažkostiam. V priebehu samotnej choroby ich vynecháme a pokračujeme až po odznení všetkých príznakov.

Liečba

Pri akýchkoľvek symptómoch zdravotných obtiaží typických pre zimné obdobie môžeme nahliadnuť do truhlice babíc korenárok a siahnuť do bohatej pokladnice starých receptov, ktoré sú takmer nevyčerpateľné a veľmi účinné – ak predtým neznecitlivieme svoje telo nadmerným užívaním farmaceutických prípravkov.

Ochorením sa nezriedka naše telo snaží obnoviť a znovu nastoliť zdravie a sebe vlastný vyvážený, harmonický stav. Farmaceutické lieky a antibiotiká môžu byť v istom štádiu /netreba sa k nim však stavať zásadne odmietavo, predovšetkým ak už príznaky presiahli úroveň, zvládnuteľnú prírodnou cestou/ opakom snahy organizmu o zlepšenie. Usmrcujú totiž síce baktérie a vírusy, ale ničia aj zdravý život buniek v tele a zdravú mikroflóru.  Preto je taká prepotrebná najmä prevencia – a pri liečení ľahších foriem chorôb z nachladnutia a viróz dôležité úsilie vyrovnať sa s potrebou tela po oddychu a zastavení kolobehu dnešného uponáhľaného života –  prostriedkami celkom prirodzenými a už veľmi dávno známymi, ibaže snáď už tiež dávno zabudnutými alebo zanedbávanými.

1.  Liečivé nápoje:

A) obecne pri nachladnutí

• horúca limonáda s čerstvého zázvoru, škorice, a klinčekov s citrónom a medom
• čaje z tymiánu či dobromysle
• horúca bazová limonáda alebo bazový čaj /2 kávové lyžičky preliate 250ml horúcej vody, lúhovať 30 minút/
• cibuľový čaj varený 20 minút z cibule nakrájanej na väčšie kúsky, bez prísad
• horúci čaj z plodov šípku, každé dve hodiny veľká šálka
• teplá voda s pridaním lyžičky jabĺčkového, syrovátkového, cesnakového alebo medového octu

B) pri kašli

• horúca citrónová limonáda s medom
• šťava z uvareného póru s medom
• šťava z čerstvej mrkvy
• čaj z kapustových listov
• šťava z plátkov nakrájanej cibule pokvapkanej medom a odstáta cez noc, dve lyžičky každé dve hodiny
• čaje z tymiánu alebo yzopu
• čaj z repíka a lístkov červených ruží sladený  medom
• nesladený horúci čaj z lipových kvetov s pridaním lyžičky koňaku, dva razy denne
• likér z ostružiny /liter ostružín, 3/8kg cukru, 2l kvalitnej pálenky, nechať na slnku 21 dní a prefiltrovať/, každú hodinu po jednej polievkovej lyžičke

C) pri bolesti v hrdle

• čaje z podbeľu, rebríčku, bazy, mäty, skorocelu, echinacei
• čaj zo šalvie s lyžičkou jabĺčkového octu
• riedená šťava z čiernych ríbezlí, pomarančov, grepov, citrónov

D) pri horúčke

• čaj z kôry bielej vŕby, lipového kvetu, medovky,   bazy, mäty, echinacei
• čaj zo stopiek čerešní
• čaj zo šípok s pridaním lyžičky jablčného octu
• šťava z polovice kyslého jablka /druhú polovicu nakrájame, uvaríme a zjeme/

E) pri chrípke

• čaje z kvetu bazy, lipy, mäty, rebríčku, čiernych ríbezlí, rumančeka, bršlena, konopáča, vlčieho maku, pľúcnika lekárskeho, fialky vonnej, prvosienky jarnej
• čaj z echinacei, tri razy denne
• odvar z jačmenných krúp
• nechladené ovocné šťavy, najlepšie rozriedené teplou vodou
• šťava z repy cviklovej

 2. Kloktadlá:

• arnikový čaj či tinktúra
• teplý čaj z čučoriedok
• vylisovaná šťava z čerstvých zrelých čučoriedok
• teplý čaj z kvetov, plodov a kôry pagaštanu koňského
• šalviový čaj s rumančekom
• čaj z repíku, listov čučoriedky a semena ľanu
• čaj z bazy čiernej
• teplá voda s lyžičkou jabĺčkového octu
• vlažná voda s dvomi kvapkami tea tree a dvomi kvapkami gerániového oleja
• teplá slaná voda

3. Inhalácie:

• nad čajom z repíku lekárskeho, 2 kávové lyžičky na 1/4l vody
• nad čajom z hrste rumančeka a nakrájaného cesnaku
• nad horúcou vodou s pridaním morskej soli a švédskych kvapiek
• nad horúcou vodou s pridaním prírodného eukaplyptového, borovicového a rumančekového octu
• prípadne nad horúcou vodou s pridaním esenciálnych olejov z tých istých rastlín alebo melaleukového /tea tree/ oleja
• voľne z aromalampy dva krát denne 20 minút nechať vyparovať v miestnosti 5 kvapiek oleja z dobromysle, tymiánu,     borovice, jedle, rozmarínu, mäty, levandule, citrónu, grepu…
• vdychovať arómu čerstvo nakrájanej cibule zabalenej v tenkom plátne

4.  Iné prírodné prípravky našich babičiek:

• pár kvapiek alpy na kocke cukru, niekoľko krát denne
• 15 kvapiek propolisu na kocke cukru, dva krát denne
• 10 hodín odstáty macerát zo sušených plodov jarabiniek, 3 až 5 krát denne po polievkovej lyžičke
• čerstvo nastrúhaný chren s medom v pomere jedna ku jednej, tri lyžičky denne
• v troške masla alebo kokosového tuku rozmiešaný nastrúhaný cesnak, pomleté čili papričky a chren, tri lyžičky denne
• žviakanie niekoľkých zrniek anízu celý deň, po niekoľkých minútach znovu a znovu
• cmúľanie strúčika cesnaku, päť krát denne
• cmúľanie zinkových tabletiek, tri razy denne
• žuvanie zázvorových cukríkov alebo kandizovaného zázvoru, sedem razy denne
• cmúľanie polievkovej lyžice olivového oleja  s niekoľkými kvapkami šalviovej tinktúry jeden krát denne po dobu cca 10      minút, vypľuť, oškriabať jazyk, umyť zuby /ako prevencia aspoň po dobu jedného mesiaca/

5. Kloktadlá

• z listov zelenej kapusty, na hrudník
• z čerstvých, nasekaných, trochu nahriatych cibúľ, na hruď
• z levanduľovej masti pripravenej z kvetov levandule, na hruď a chrbát, prikryť teplou dekou
• z mierne zahriateho  tvarohu s rozdrveným cesnakom, na hruď vpredu i vzadu, prípadne na hrdlo alebo na čelo, previazať suchou, teplou plienkou /v žiadnom prípade nikdy nepoužívať igelit!/, to predovšetkým pri kašli, nádche, bolesti v hrdle
• z mierne zahriateho tvarohu či tofu na čelo, členky a chodidlá pri horúčke, na 1 – 2 hodiny
• z mokrej studenej plachty, na 10 – 15 minút, celé telo, pri horúčke
• z mokrých šatiek na  lýtka a predlaktia, pri horúčke, cez ne suché a teplé šatky bavlnené, nakoniec šatky vlnené
• z mokrej studenej šatky na hrdlo, cez ňu ďalšiu suchú teplú šatku
• z podusenej, nakrájanej cibule s troškou vody a anízu v kapesníku na hrdlo, previazať ďalšou šatkou a teplou šálou

6.  Rôzne postupy:

• vynechať aspoň počas choroby konzumáciu mäsa, múčnych a mliečnych výrobkov
• konzumovať najmä pri horúčkach kašovitú strava, najlepšie mierne osolenú ryžovú kašu, možno pridať uvarenú mrkvu a petržlen
• oddychovať, oddychovať, oddychovať…
• kľud, ticho, kľud, ticho, kľud, ticho…
• vyhnúť sa sledovaniu televíznych programov, práci na počítači, používaniu mobilného telefónu /tie naše babičky určite nevlastnili/
• nahrievať nohy v čo najteplejšej vode s pridaním morskej soli, 20 minút dva razy denne
• to isté, ale s pridaním horčičného prášku
• vdychovať osolenú, vlažnú až teplú vodu nosnými dierkami /vynikajúce aj ako celoročná prevencia/
• na noc natrieť spánky tzv. vietnamskou či čínskou mastičkou, nasadiť teplú čiapku a spať, spať, spať a snívať hojivé ružové sny
• nechať sa rozmaznávať, hladkať, obskakovať
• nechať si jemne masírovať chodidlá
• trieť si hranou dlaní dopredu a dozadu cca 30 krát bod za ušami na vrchole šije
• stláčať si body v mäsitej časti ruky medzi palcom a ukazovákom /tlačiť proti záprstnej kostičke ukazováka niekoľko sekúnd, až kým nepocítite bolesť, niekoľkokrát opakovať/
• zvýšiť príjem vitamínu C spolu s flavonoidmi, 250 mg každé dve hodiny, ale iba po maximálnu dávku 2000 mg

–

Poslúchnite odkaz svojich i cudzích, modernou dobou  zneuznaných babičiek. Urobte tak radšej skôr, než vás budú v nejakej nočnej more vyháňať palicou zo symbolickej pece vašej zimnej záhaľčivosti alebo duriť v ťažkom sne z lôžka vašich výhovoriek ospravedlňujúcich nedostatok chute jednoducho vstať, natiahnuť sa a vybehnúť na svieži, mrazivý vzduch! Aby vám potom namiesto babulienky nevyprášila kožuch tetuška chrípka! 

—

JUDITA PESCHLOVÁ

Viac tu: http://www.angelcity.cz/clanky-/zimna-prevencia-a-recepty/

foto: https://pixabay.com/

Tip redakcie Eugenika:

Jelena Svitko – ZIMA: Harmonie a zdraví na každý den

Kniha postupuje deň za dňom, od 1. decembra po koniec februára. Sympatická Jelena Svitko nám rozpráva o živote a jeho plynutí, o prírode, o potrebách tela aj duše. Približuje rôzne prirodzené, nenásilné metódy, ako sa dostať do dobrej kondície,  zlepšiť chorobný stav, vyliečiť sa, no podľa možností stále sa udržiavať pri zdraví, sile a dobrej nálade. Jej rady a recepty sa snažia rovnomerne poňať telo aj psychiku. Nepíše len o liečivých bylinách, koreninách, zdravých potravinách a fyzickom cvičení, ale aj o meditácii, modlitbe, svätcoch a anjeloch.

Rozpráva aj o sebe – medzi stránkami nájdete aj jej príbeh, vysvetlenie , ako sa stala uznávanou liečiteľkou. Keďže kniha pokrýva zimné obdobie, samozrejme sa veľa priestoru venuje typickým zimným nepríjemnostiam: prechladnutiu, kašľu, chrípke, angíne či dokonca zápalu pľúc.

Niektoré recepty sú naozaj kuriózne a skutočne ľudové. Všetky sú overené v praxi. S autorkou sa o ne podelili rôzni ľudia – jej pacienti, čitatelia jej kníh, priatelia a známi. Mnohé recepty J. Svitko dlhé roky starostlivo zbierala z iných kníh a zdrojov. Medzi nimi sú aj tie, ktoré pochádzajú od jej najmilšej liečiteľky, sv. Hildegardy. Ďalšou osobnosťou, o ktorej sa v knihe dočítate, je Sebastian Kneipp.

Jelena Svitko venuje zvláštnu pozornosť aj špeciálnym dňom v danom období. V zime je to zimný slnovrat, vianočné dni, koniec starého a začiatok nového roku. Pri tej príležitosti tu nájdete pekné opisy rôznych starých zvykov a tradícií. Ale tiež zmienky o niektorých spôsoboch veštenia, čo-to z tajov astrológie, ako si zhotoviť aj používať amulety a talizmany či chrániť sa proti urieknutiu…
Ďalšie oblasti, s ktorými vás kniha oboznámi, sú kamene, čakry alebo  diagnostika podľa jazyka. No a keďže sa tento sprievodca končí februárom, pri tej príležitosti tu nájdete veľa užitočného o tom, ako správne držať dlhší pôst.

Pôvodná cena: 8.90 EUR, Naša cena: 8.01 EUR, Zľava: 10.00 %

Súvisiace články:

•  – Iný pohľad na chrípku a prechladnutie

•  – Chřipku dostanete, protože máte nedostatek vitamínu D!

•  – “Nevyliečiteľné neexistuje!” tvrdil známy nemecký liečiteľ Bruno Gröning 

• – Harmonie a zdraví na každý den – Prosinec (december)