google27eaa3905ca3fee3.html

Veľmi často dostávam od ľudí často otázku, prečo je pri poškodených mitochondriách nie žiadúce konzumovať veľa sacharidov.

Takmer všetky procesy v tele sú závislé od enzýmov. Enzýmy sú bielkoviny, ktoré urýchľujú chemické reakcie. Aj premena sacharidu, cukru, na energiu je chemická reakcia. Táto reakcia je závislá od mnohých enzýmov. Jedným z najdôležitejších enzýmov je pyruvát dehydrogenáza. Samozrejme názov enzýmu si nemusíte pamätať. Tento enzým je potrebný aby sa v podstate začal proces efektívnej výroby energie. Ak je tento enzým zablokovaný, je zablokovaná aj tvorba energie. Je to tak, ako by ste mali zaseknuté dvierka na peci a palivo by ste nevedeli do pece vložiť.

Tragédiou mnohých jedál je to, že obsahujú veľmi veľa cukru (sacharidov) a len málinko vitamínu B1. A práve tento vitamín je potrebný na tvorbu enzýmu pyruvát dehydrogenázy. Ak sa k tomu pridružia jedy, ktoré ničia enzýmy tak ani dostatok vitamínu B1 nezabezpečí aby sa energia v tele tvorila.

Mnohí rodičia alebo starí rodičia, ktorí odmeňujú svoje deti sladkosťami o tomto netušia. Takto cez dary v podobe sladkostí „pomôžu“ deťom k tomu aby sa u nich začali tvoriť energetické deficity. Tie môžu mať rôzne následky. Napr. poruchy spánku, koncentrácie a podobne. Mimochodom aj jedovaté látky vo vakcínach, chemikáliách či ťažké kovy blokujú výrobu energie v bunkách. Len agresívnejším a rýchlejším spôsobom.

Dnešná strava je na jednej strane bohatá na cukry a jedy poškodzujúce enzýmy a na druhej strane je chudobná na vitamíny, minerály a látky odstraňujúce jedy z organizmu. Toto všetko vedie k postupnému poškodeniu mitochondrií a vzniku mnohých ochorení.

Cukor je zdroj energie. Platí to či sa nám to páči alebo nie. Pre niektoré typy buniek je dokonca jediným zdrojom energie. Sú to napr. červené krvinky. Tieto si pre svoju existenciu dokážu vyrobiť len energiu z cukru. Na druhej strane treba povedať, že jej potrebujú tak málo, že si ju vyrábajú tým najmenej efektívnym spôsobom. Nato, aby si ju vyrobili, dokonca nepotrebujú ani mitochondrie. Pre tých ktorí neviete čo sú mitochodnrie, tak sú to malé bunkové elektrárne, ktoré vyrábajú energiu pre bunky.

Väčšina buniek, ale potrebuje energie veľa. Preto si nemôžu dovoliť komfort ako červené krvinky. Čím je bunka výkonejšia (mozog, nervy, srdce, pečeň, obličky, svaly) potrebuje energie viacej. Aj športovec potrebuje na svoj výkon oveľa viac energie ako človek, ktorý sa len prechádza. Preto je v bunkách pečene, srdca či mozgu veľa mitochondrií. V mitochondriách sa spaľuje tuk a cukor. Bunka takto získava energiu na svoju prácu – činnosť. Napr. svalová bunka na pohyb, bunky mozgu spracuvávajú a triedia informácie ako počítač, obličkové bunky sú výkonné filtre atď. Čo sa však stane ak sa mitochondrie poškodia?

Ak prichádza do bunky cukor, poškodená mitochondria ho nevie spáliť. Ale bunka energiu potrebuje. A tak začne vyrábať energiu z cukru “kvasením”. Toto je však veľmi neefektívne. Vyrobí sa málo energie (preto sú ľudia s poškodenými mitochodriami neraz unavení) a vyrobí sa popri tom kyselina mliečna. Presne tak, ako keď v sude kvasí kapusta. Lenže v bunke na to nie sú potrebné baktérie mliečneho kvasenia. Aj tam sa vyrobí kyselina mliečna. Ak je jej výroba príliš veľa, má to pre bunku nepriaznivý dosah.

V každej bunke sa prirodzene tvoria voľné radikály. Sú to agresívne častice, ktoré ak nie sú zlikvidované, poškodzujú ju. Lenže nie všetky voľné radikály sú rovnako nebezpečné. Voľné radikály by som prirovnal k ľuďom páchajúcim trestné činy. Títo ľudia poškodzujú spoločnosť. Aj voľné radikály poškodzujú bunku (je to spoločnosť enzýmov, DNA, membrán a podobne). Tak ako je rozdielna nebezpečnosť páchateľov trestných činov tak je rozdielna aj nebezpečnosť voľných radikálov v bunke. Napr. zlodej človeka okradne, ale prežijeme to, aj keď je to nepríjemné. Lupič použije aj násilie a tak ohrozuje našu existenciu a vrah dokonca ukončí život človeka. To isté sa deje pre voľné radikály v bunke. Lenže z málo nebezpečných zlodejov sa za istých okolností dokážu stať vrahovia.

A teraz sa vrátim ku kyseline mliečnej, ktorá vzniká z cukru ak sú poškodené bunkové elektrárne – mitochondrie. Ak koncentrácia kyseliny mliečnej v bunke stúpne, dokáže z málo agresívnych voľných radikálov (zlodejov) vychovávať argesívne voľné radikály (vrahov). Tie poškodzujú bez milosti všetko v bunke okolo seba. Páchajú veľké škody. Sú pre bunku veľmi nebezpečné. Spúšťajú zápaly alebo dokonca smrť bunky. Obzvlásť nebezpečné je to u buniek nervového systému, kde sa bunky nevedia obnovovať. Inač týchto vrahov sa snaží vytvoriť aj chemo a rádioterpia, to je pre vašu zaujímavosť aby ste vedeli, že akí su agresívni, keď dokážu pozabíjať rakovinové bunky, na druhej strane viete čo pri chemo a rádioterapii spúšta zápaly, oslabenie imunity a podobne. Sú to voľné radikály!

Ak vás nabádam zmeniť vašu stravu, nie je to preto, že som fanatický odporca sacharidov, ale preto, že mám tento poznatok, ktorý som vám dnes napísal. Zmena stravy je nevyhnutným predpokladom aby došlo k vyliečeniu.

V poslednej dobe stále viac počúvam od ľudí :

  • “mám zápal”
  • “som unavený”
  • “mám oslabenú imunitu” (ozaj všimli ste si OSLABENÁ čiže slabá bez enegrie!! Aj bunky imunitného systému sú závisle od
  • energie, ktoré vyprodukujú mitochondrie !!! )
  • “nič nevládzem”
    a podobne

To nieže nevládzu ľudia, to nevládzu ich bunky. Nemajú energiu a neustále sú poškodzované voľnými radikálmi.

Rozhodnutiam v živote by mali predchádzať vedomosti. Ak sa budeme rozhodovať tak, lebo to povedal ten alebo onen je to zle. Keď niečomu nebudete rozumieť jedného dňa to prestanete robiť. Verím, že aj môj článok vám pomôže k rozhodnutiam, ktorým budete rozumieť.

Prajem vám v živote všetko dobré

Andrej Medveď

Viac na mojej stránke: www.andrejmedved.sk + facebook


Súvisiace články:


 

(Prečítané 308 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.