google27eaa3905ca3fee3.html

Na Srí Lanku sme prileteli v období našich najväčších sviatkov a boli veru prekvapení, ako intenzívne sa tu slávia Vianoce. Vo večernom Negombe, mestečku s krásnymi plážami severne od hlavného mesta Colombo, na nás cez okná blikali umelohmotné ihličnaté stromčeky a jasličky s malým Ježiškom.  Táto oblasť je katolíckou enklávou a najviac kolonizovanou časťou ostrova. Na Srí Lanke nájdeme hojne zastúpené štyri svetové náboženstvá, aj keď dominanciu majú budhisti, ktorých je okolo 70%.

Bolo by fajn napísať, že si žijú v svornosti a priateľstve. Bolo by krásne napísať, že sa tu človek cíti bezpečne v kruhu dobrosrdečných ľudí. Problém je ten, že by si turista, nech už mieri kamkoľvek, mal dávať pozor na predpojatosť a veľké očakávania vopred. Je mi jasné, že nech som v USA, alebo v Nepále, som tu na návšteve  a teda neodsudzujem túto spoločnosť; som tu hosť  a preto sa snažím prijať danú kultúru takú akou je. Veď áno, pekne sa to napíše, ale keď si človek naštuduje budhistické spisy, prečíta najznámejšie sútry a venuje sa meditácii, tak očakáva v krajine Dhammy najmä veľkú mierumilovnosť a pohodu. Samozrejme som mal dostatok informácii o rokoch občianskej vojny, o krutosti na oboch stranách, ale akosi som si vytesnil v podvedomí názor, že zlí sú tí Tamili. Veď komu to neznie podozrivo: Tigri za oslobodenie Tamilského Illámu? Nuž  a v tomto ohľade, čo sa týka ľudí, ma Srílančania sklamali. Moja chyba. Už po prílete z Indie nám bolo jasné, že hoci oficiálne je po vojne, zbrane ešte nie sú zakopané. Guľometné hniezda, po zuby ozbrojení vojaci v malebnom prostredí paliem, pripomínali skôr filmy z Vietnamu, ako rajský ostrov z bedekrov. Našťastie však je táto armádna koncentrácia situovaná do okolia hlavného mesta a na severe krajiny, takže tradičný turista sa jej zväčša vyhne. Nuž ale, najviac ma prekvapili civili. Taký ťah za peniazmi, obchodnícky ( rozumej kšeftársky ) duch a náboženský fanatizmus ma skutočne prekvapil. Moja chyba. Samozrejme som neskôr postretal mnohých skvelých a plnokrvných ľudí, ale už som sa na nich díval akosi podozrievavo. Moja preveľká chyba.

Poďme pekne na cesty: tie Srí Lanské sú divoké a napríklad Indiou neostrieľaný pútnik, má o „zábavu“ postarané nekonečným trúbením, lenivými kravami a psami na vozovke a buď katastrofálne klimatizovanými, alebo preplnenými busmi. Odporúčam cestovať vlakmi a za malý príplatok si sadnúť do zadného turistického vozňa s panoramatickým výhľadom. A že je veru sa na čo dívať! A diviť sa. Úžasne pitoreskné palmové lesy, džungle, pohoria a pláže. Do toho domčeky, dedinky a ryžové polia, na kopcoch čajové plantáže.  V jednom z vlakov si ma rušňovodič zavolal do lokomotívy, že poď, to si ešte nezažil. Aj poukazoval ciferníky a páky, aj zatrúbil a aj peniažky za to zapýtal. V ázijských vlakoch to proste žije. Vo vozňoch, či na nádražiach, si človek užije toho Ozajstna požehnane: ostré vône a chute, žobráci a skvelý umelci, krásne decká a domáce zvieratá.

A možno aj takú nezvyčajnosť, aká sa stala nám. Odrazu čosi zarachotilo pod kolesami a vlak prudko zabrzdil. Všetci cestujúci sa okamžite nalepili na okná a hneď začali vzrušene gestikulovať a prekrikovať sa. A samozrejme fotiť. Fotiť treba veľa a hlavne so starými mobilmi. To je taký miestny úzus. Nuž vybehnem von, keďže nerozumiem singhálsky, kde už stojí kruh rozrušených ľudí, podivne sa usmievajúcich a fotiacich. Reku prederiem sa a bác ho – pri podvaloch leží chlap a kúsok vedľa jeho mozog a ruka. Pohľad ako z hororu, skutočne, diera v  lebke a úplne vytečený „obsah“. Avšak ešte podivnejší boli domorodci, žiaden stres či zhrozenie, len akási zvláštna fascinácia. Akoby boli na podobné situácie zvyknutý. Až neskôr mi došlo, že hoci sú samovraždy veľkou zriedkavosťou na Srí Lanke, ich skúsenosť z pohľadu na smrť je veľká. Nielen vojna, ale najmä tsunami z roku 2004, ktoré spláchlo celé južné pobrežie, zocelilo obyvateľov pri pohľade na mŕtvoly. Veď iba v jednom preplnenom vlaku, ktorý smeroval po pobreží do Colomba, našlo smrť vyše 1000 ľudí. Celkový počet oficiálnych obetí na Srí Lanke je viac ako 35000. Chlapík, couchsurfer ( couchsurfing sa dá využívať aj v južnej Ázii, akurát ľudia čakajú, že im niečo nakoniec zaplatíte ), u ktorého sme chvíľu bývali, spomínal, ako mu spláchlo dom a aké veľké šťastie bolo, že decká už boli v škole. Mŕtvoly vraj vtedy plávali po uliciach. Pláže na juhovýchode sú už takmer v pôvodnom stave, iba ruiny domov pripomínajú toto veľké nešťastie.

Kto má dosť plážového polihovania a horúčavy, nech sa bez váhania poberie do hornatého stredozemia, napríklad do historického a náboženského centra Kandy. Alebo ešte lepšie do meditačného centra Nilambe vysoko v horách, asi hodinu cesty rikšou z Kandy. Dobrý duch budhizmu sa vznáša nad krajinou a čím vyššie v horách sa človek ocitne, tým je ho plnší. Nilambe je jedno z najprívetivejších  centier v akých som v Ázii bol. Režim tam nie je taký striktný a človek si môže zacvičiť jógu, poprechádzať sa po okolitej nádhernej prírode a v určené hodiny do dňa aj porozprávať s ostatnými meditujúcimi. Praktikuje sa tradičná Vipassana, meditácia v sede a v chôdzi a dva večery do týždňa sú vyhradené prednáškam. Každý deň sa taktiež hodinu pracuje – zametá, rúbe drevo, upratuje atď.

Ak sa ma niekto pýta čo je najúžasnejšie na Srí Lanke, bez váhania poviem – hviezdy. Je to veľmi silný zažitok, ísť sa prejsť z úžasne navibrovanej meditačky cez subtropický ihličnatý les a čajové plantáže a pozorovať oblohu. Hviezdy sú tam neskutočne žiarivé, na dosah a rozžiaria všetky galaxie vo vnútri…

Nie nadarmo si slávny vedec a spisovateľ Arthur C. Clark vybral Srí Lanku za svoj domov. Tvrdil, že je to najlepšie miesto na pozorovanie oblohy na svete.  Mali sme tú česť sledovať aj parádny spln mesiaca, ktorý sa vyhupol spoza Chrámu Budhovho zubu v Kandy na Silvestra. Mali sme šťastie, pretože relikviu s budhovým zubom ukazujú iba raz do roka. Stovky pútnikov prechádzalo popred zlatý oltár a  atmosféra tam bola ozaj mimoriadna ( ako aj cena za vstup ). Veľa sa toho aj tak nedalo vidieť, iba drahokamami vykladanú krabičku, uloženú v očosi väčšej truhličke. No veru vám poviem, že Budha musí mať dosť, keď sa na toto bláznenie pozerá. Veď jeho posledné slova boli – Nestavajte mi sochy. A teraz je najviac skulptúr na svete práve s podobizňou Budhu.

Počas splnu je zakázaný predaj alkoholu a všetky bary a reštaurácie sú pozatvárané. A tak sme Nový Rok oslávili veľmi pôvabne a orientálne vo fast foode KFC. Daj im Budha večnej slávy!

Chrám a v chráme Budhovho zubu v Kandy

Je toho mnoho, čo sa dá vidieť a zažiť na tomto zaujímavom ostrove. Ruch hektického Colomba, osamotené kláštory  v horách, obrovské varany a netopiere kalone v cetre Kandy, skvelý sloní sirotinec v Pinnavela, kde sa človek cíti úplne vo vytržení, keď mu cez cestu prebehne stádo 70tich slonov a sloníčat a kde vám ukážu ako sa recykluje sloní trus  a vyrába z neho papier. Na Srí Lanke človeka prekvapí extrémne chutné, ale extrémne pikantné jedlo; nekonečné palmové lesy, múzea s dielňami tradičných masiek, záchranné chovné stanice pre korytnačky, sfanatizované predvolebné davy, tropický bujný život a nevšední ľudia.

Odporúčam všetkým.


(Prečítané 2 480 krát, 1 dnes)

Comments are closed.