google27eaa3905ca3fee3.html

Nastal čas dovoleniek a každého to ťahá niekde inde. Nechajte sa unášať svojimi pocitmi a nie peňaženkou, tak naozaj zistíte, čo potrebujete. Myslím si, že ľudia na tomto blogu nepochybujú o tom, že život sa opakuje a my sa znova a znova rodíme do tela, až kým všetko neprežijeme a nepochopíme a nerozplynieme sa vo vesmíre. Samozrejme napísala som to veľmi zjednodušene. Ale zrejme mi to odpustíte.

Chcem tým iba povedať, aby ste podľahli volaniu diaľav a vybrali sa za svojimi snami. Každá cesta má totiž okrem tej praktickej aj akúsi duchovnú nadstavbu a skúste si ju začať všímať. Poviem iba svoje skúsenosti. Tie cudzie zasa sprostredkovane vďaka súhlasu svojich priateľov.

Havajské ostrovy – okrem pracovných povinností, ktorým som sa tam venovala som za 13 dní pobytu takmer nespala (nie vďaka barom a zábave), jednoducho som to nepotrebovala. Neustále som cítila pulz starých časov, keď som tancovala rituálne tance, v ušiach mi znela istá veľmi rytmická melódia, ktorú som si neustále vyklopkávala na volant požičaného auta. Ten pocit si viem hocikedy vyvolať a tešiť sa z neho. Už tam fyzicky nikdy nemusím pricestovať. Mám tam na pláži svoj starý strom, pod ktorým odpočívam hocikedy si zmyslím a ponáram sa pomaly do vody bez obáv a starostí s opaľovacím krémom, či žralokmi. Takýto darček, ktorý som si doniesla, je rozhodne cennejší ako náušnice, či pareo, ktoré som si tiež doniesla, ale už podľahli zubu času a diktátu módy.

Seychely – spoznala som, že byť černochom je úplne rovnako normálne ako mať bielu pleť. Bytostne som cítila, že som čierna, som otrok a hrozne trpím nespravodlivosťou sveta. Ten bôľ bol taký intenzívny, že dva večery som preplakala na brehu mora, ale naučila som sa užívať si smútok, mať z neho radosť. Oddať sa mu rovnako silno ako sa zvykneme oddávať rozkoši. A tak, keď je mi v bežnom živote trocha nanič a mám zlú náladu, naladím sa na svoj hlboký čierny smútok a precítim ho až na dno. O pár chvíľ zlá nálada pominie.

Grécko – moja priateľka Melka sa pri prechádzke starobylou osadou dostala na cintorín, kde pri istom hrobe nadobudla pocit, že ju tam kedysi ako váženú občianku pochovali a tak sa jej zdá, že pocit až nadmernej cnosti a svedomitosti pochádza u nej z tohto života v Grécku.

Egypt – ja sama som v Egypte zrazu na pláži z ničoho nič dostala nesmierne bolesti. Zľakla som sa, ale vývoj udalostí ukázal, že o nič nešlo. Boli to pôrodné bolesti z minulosti a priateľ, ktorý tam bol so mnou bol v tých starých minulých časoch lekár, ktorý pomáhal môjmu dieťaťu na svet. Bola to zvláštna asociácia, ktorá mi len pripomenula, že všetci, ktorí sa stretávame teraz a tu sme sa už niekde stretli a niečo si už spoločne odžili. Naše priateľstvo to iba utužilo.

V Turecku som stretla eunucha , ktorý mi pomáhal ujsť z háremu a sám za to zaplatil životom. Ten muž bol masér a hoci sme sa nikdy nevideli nedokázal iné ako plakať a objať ma celkom neznámu ženu ako keby sme sa vrátili tisíc rokov naspäť. Obaja sme boli nesmierne dojatí. V Tunise, som našla svojho bývalého otca. Sadol si v noci neďaleko mňa na pláž a spieval v nejakej aj jemu neznámej reči niekoľko uspávaniek stále dookola. Nechápal, čo sa deje, ale tiekli mu slzy a keď sme sa lúčili obom bolo jasné, že sa ešte niekedy, niekde stretneme.

V Tibete kamarátku Evku pri páde zo skaly zachránil neznámy muž. Keď mu chcela poďakovať ukázalo sa, že tam nie je. Monika vo Francúzsku cestou autostopom pri prvom pohľade, ktorý trval hádam dve sekundy zistila, že nastúpila do auta svojho „bývalého“ manžela a že si ešte nedohrali svoju hru. Je to už desať rokov a sú spolu dodnes.

Mohla by som písať ďalej príbehy, ktoré nie sú náhodami. Môžete si myslieť, že mám bujnú fantáziu. No a čo keby to tak naozaj bolo? Je to pre mňa a mojich priateľov menej obohacujúce? Veď všetko je v nás, tak si doprajte a popustite uzdu svojej fantázii. Aspoň raz do roka. Na dovolenke.

P.S. Odporúčam Egypt a Indiu pre všetkých. Nepoznám citlivého človeka, ktorý by tam aspoň na úrovni pocitov nezažil niečo mimoriadne. A pre vyznávačov akéhokoľvek náboženstva Izrael. Vrátite sa odtiaľ ako hlboko veriaci človek. Veriaci vo vesmírne zákony a dobro a lásku v ľuďoch, hoci nikde nenájdete viac ozbrojených ľudí, žien aj mužov ako tam.


foto: Jaro Pavliga


 

(Prečítané 550 krát, 1 dnes)
Tagged with:
 

Comments are closed.