google27eaa3905ca3fee3.html

Zdá sa vám, byť dieťaťom je super a všetko sa vlastne deje len v jeho prospech a úžitok? Deti to tak vždy necítia. Chápete dobre signály, ktoré vysielajú vaše deti? Máte čas a chuť na nápravu? Ak máte čas a chuť, prečítajte si, prečo sa stresujú deti a ako sa im dá pomôcť.

Maličkí, čo sa kŕčovite držia mamy

Mnoho detí, najmä mladších ako päť rokov, prežíva priam panický strach z rozluky s rodičmi. Chcú byť neustále v blízkosti mamy a celý čas ju musia mať na dohľad. Ak len chvíľu ostanú v opatere starej mamy alebo susedy, okamžite sa ich zmocňuje zúfalstvo. Ak mama nie je nablízku, nie sú schopné na nič sa sústrediť. Sú nešťastné, keď od nich rodičia vyžadujú, aby spali v izbe sami. Boja sa tmy a opustenosti.

● Snažte sa rozšíriť okruh priateľov svojho dieťaťa a navyknite ho na zábavu s rovesníkmi.

● Veďte dieťa k tomu, aby samo rozhodovalo aspoň o drobnostiach a tým získalo väčšiu sebadôveru. Môžete napríklad súhlasiť s tým, že samo rozhodne, čo bude mať na večeru, čo si oblečie, alebo mu navrhnite, aby si samo vybralo knižku, ktorú mu prečítate.

● Ešte predtým, ako dieťa začne chodiť do škôlky sa postupne snažte, aby trávilo trocha viac času bez vás.

● Robte všetko pre to, aby ste na dieťa neprenášali svoje problémy. Nezabudnite, že deti do šiestich rokov žijú v aure svojej matky a tak naplno prežívajú jej myšlienkový svet.

Dieťa sa všemožne vyhýba škole

Niektoré deti v školopovinnom veku sa snažia škole za každú cenu vyhnúť. Odmietajú ísť do školy a pretože tento odpor nevedia vždy vysvetliť, rodičia sa domnievajú, že sa im jednoducho nechce učiť. Lenže dieťa môže v skutočnosti trpieť fóbiou zo školy – bojí sa, že bude objektom výsmechu alebo surovostí spolužiakov, obáva sa ťažkostí s učebnou látkou, bojí sa učiteľa, bojí sa, že zlyhá… Signály, ktoré môžu naznačiť, že problém je väčší ako sa zdá, sú nočné mory, bolesti brucha a hlavy, ranná nevoľnosť, hnačka, zvracanie.

● Nenúťte dieťa ísť do školy za každú cenu skôr, ako si nevyjasníte dôvody, pre ktoré sa jej vyhýba. Ak ho začnete obviňovať z lenivosti a obyčajného ,,blicovania“, dieťa sa bude cítiť celkom nepochopené a môže prísť k nešťastiu. Pocit toho, že zlyháva sa s ním môže vliecť roky.

● Rozprávajte sa s potomkom o jeho obavách a snažte sa, pochopiť ho, vžiť sa do jeho situácie.

● Ak si neviete rady, obráťte sa na špecialistu – teda detského psychológa.

Chorobne nesmelý tínedžer

Problémy spôsobené nesmelosťou sú pre obdobie dospievania celkom prirodzené. Niekedy sú však obavy a strach spojené s istými situáciami natoľko silné, že robia z mladého človeka osamelého vĺčika. Môžu sa prejavovať prudkým červenaním, nadmerným potením, trasením rúk alebo dokonca odmietaním opustiť vlastný byt, či vyhýbaním sa spoločnosti.

● Vždy si nájdite čas, aby ste dospievajúce dieťa vypočuli. Zhovárajte sa o jeho obavách, ale nevnucujte mu svoju pomoc.

● Nepripomínajte mu neustále jeho slabé stránky. Aj keď veľmi dobre poznáte nedostatky svojho potomka, snažte sa mu ich nevytýkať.

● Nikdy sa nevysmievajte z nedokonalosti svojho dieťaťa – dokonca ani zo žartu.

● Neporovnávajte dieťa s jeho spolužiakmi a priateľmi. ,,Škoda, že nešportuješ ako Adam“,- takáto veta môže vášho syna pripraviť o sebadôveru.

● Dieťa čo najčastejšie chváľte a ubezpečujte, že ho ľúbite. Nezabúdajte, že vaša bezpodmienečná láska a bezvýhradné akceptovanie sú pre citlivého tínedžera základnou oporou. A buďte trpezliví. Vaše dieťa si to zaslúži.

(Prečítané 1 636 krát, 1 dnes)

Comments are closed.