google27eaa3905ca3fee3.html

Mnohí ľudia vravia, že svet sa rúti do záhuby. Zabudli, že ako zmýšľajú, tak sa aj stane. Nenarodili sme sa sem, aby sme si lámali nohy a srdcia. Prišli sme sem svietiť. A ja z celého srdca ďakujem Bohu za Ráchel, dcérku, ktorá je mojim najväčším učiteľom.

Nemáš ešte ani štrnásť mesiacov, no učíš ma každým svojim nemotorným krôčikom. Padáš, no neplačeš. My dospelí veľakrát ešte ani nepadneme a už reveme, ako nás to bolí. Stačia ti dva kamienky, s ktorými búchaš ako o život, a ja ticho žasnem. Žasnem zo šťastia, ktoré z tebe žiari. Kam sa hrabú najväčší boháči či budhovia sveta. Tí si to museli vydrieť, no ty a ostatné deti sveta nie. Vy ste blažené vo svojej podstate. Modlím sa, nech ste vyslyšané, len vy môžete zmeniť svet v lásku, lebo vy ste láska sama. Vidím to na tebe – koho sa bytím dotkneš, toho meníš. Farári a iní guru sveta sa nechytajú.

Minule som ťa zobral na okraj lesa. Vyvalil som sa na trávu napriek tomu, že mesiac mal v sebe r-ko. A ty si okolo mňa chodila v sústredených kruhov a nosila mi väčšie dary, aké mi kedy priniesol Ježiško. Zhnité šušky, sklíčko z rozbitej fľaše, kamienky, štopeľ z Mirindy… Keď si mi tie drahokamy vesmíru hádzala do lona, obaja sme sa šli zadusiť smiechom. Ráchel, ako otec ti prajem rovnako božské dieťa, aké si ty prišlo k nám. Z duše ti prajem, aby si sa aj ty z celého srdca usmievala na svojom potomkovi, keď nájde v ihličí starý zapaľovač a bude si ho prikladať k ušku a náruživo „telefonovať“ ako videla u ocka… veď hej, čo vidíš, to zopakuješ. Milujem ťa.

A ja sa modlím, nech ti s maminou nezoberieme vietor z plachiet. Nech si stále šťastná v prítomnom okamžiku. Nech ti stačí obyčajný konárik, ktorý sa v tvojich rúčkach mení v okamihu na kúzelnú paličku. Pcháš ju výskumnícky do kanála, lebo sa ti v nej zaleskla hladina vody. Pre mnohých špinavá a „bebe“, no pre tebe magická, nová, úžasná. A keď ti do nej spadla čarovná palička? Behom sekundy si si našla inú. Iba si sa otočila, pomotkala, pricupkala a mala si novú, ešte krajšiu. Bez náreku, šomrania, ponosovania… Dcérka moja ľúbená, si môj najväčší učiteľ.

Vo Valentovej sme šli na koníky. Ocko vysadol na žrebca a ty si plakala za plotom, akoby si sa bála, čo sa oteckovi stane. A potom mi to došlo: „Ty sa nebojíš o mňa! Veď ty si kráľovná a kráľovné nestoja za plotom, kráľovné predsa sedia na koňoch!“. Tak som ťa vzal do sedla a tebe sa na tvári okamžite zjavil úsmev Boha. Áno, keď bude rodič považovať svoje dieťa za babráka, tak sa ním aj stane. Nehanbím sa to priznať pred svetom: považujem ťa za zázračnú a tým pádom budeš konať zázraky. Veď toto si mi taktiež šepla ty…

Vieš, Ráchel, čítal som veľa múdrych kníh, rozprával sa s mnohými ľuďmi, ktorí mi radili, ako ísť životom bez bolesti. Ale niečo iné je to vidieť naživo. A tak nemo, ale s pokorou, sledujem tvoju miniriťku sklonenú nad púpavou, ako na ňu ukazuješ a vyslovuješ to tvoje obľúbené „o-o!“. Prstíkom mieriš na ňu a v najväčšom úžase vesmíru híkaš: „Aha, ocino, zázrak! Pozri, púpava!!!“. Ach, milovaný batôžtek, vieš, som starý somár, ktorého občas dostane Matrix. Áno, už dávno som zabudol na krásu púpavy… ďakujem.

Vždy sa pri takýchto chvíľach, ktorých je denne na stovky, pozrieš na mňa s tými obrovskými belasomodrými okáľmi. Všetci mi lajkujú, že sú to oči otecka. Ale ja viem svoje. Tvoje oči sú nebesky čisté, božské, nepoškvrnené, o veľa levelov krajšie ako tie oteckove. Moje sú zaťažené hlukom, ktorý som v slabosti do seba prijal. A ty akoby si mi nimi šepkala: „Otecko, je len v tvojich a mamičkiných rukách, s akou farbou očí vstúpim do života.“

Milujem ťa, Ráchel. Milujem všetko, čo robíš. Môžem prísť po celodenných behačkách domov ustatý, ale stačí mi sedieť unavený na posteli a iba ťa sledovať. Baletíš, čaruješ, učíš a dobíjaš ma. Milujem tvoje pohyby, pády, úsmevy, zvuky, úškrny, milujem všetko, čo spravíš. Čo tam po tom, že musíme s maminou každých desať minút nazrieť do koša, či tam nepribudlo niečo, čo tam nepatrí, alebo z balkóna počítať štipce na chodníku. Deti ľudia robia z dospelých bláznov. Je len na nich, či neurotických, alebo šťastných. A ja som sa vďaka tebe stal šťastným cisárom bláznov.

Prajem si, aby som ti v živote dal toľko, čo ty mne. Milujem ťa a ďakujem ti.

*

Buďte šťastní, Hirax

Čítajte viac: Šlabikár šťastia

*

Výborná kniha o súčasných deťoch:

Losey Meg Blackburn – Děti současnosti – Nová generácia, ktorá prišla na náš svet s mimoriadnymi darmi. Sú to deti krištáľové, hviezdne, pozemskí anjeli a tranzitívne deti. Každá skupina vykazuje určité úžasné nadanie a je svojimi vlastnosťami unikátne. Autorkiným zámerom je prebádať fenomén detí súčasnosti: ako tieto deti poznáme, prehľad ich typických vlastností, ich príbehy a výpovede, ako s nimi jednať, ako ich vychovávať. Ponúkajú nám totiž možnosť pozitívne zmeniť svet.

Pôvodná cena: 9.19 EUR Naša cena: 7.35 EUR Zľava: 20.00 % Ušetríte: 1.84 EUR

*

(Prečítané 1 329 krát, 1 dnes)
 

2 Responses to Niet väčších učiteľov lásky, ako sú deti

  1. marta píše:

    Tiež mám doma takého úžasného učiteľa. Nemám ani čo dodať k článku, len chcem zopakovať prosbu: Prajem si, aby som ti v živote dal toľko, čo ty mne. Milujem ťa a ďakujem ti.

  2. Ildikó Čambálová píše:

    Nádherné vyznanie:-))))) Kiež by som bola takto vedomá, keď sa mi pred 26-imi rokmi narodil môj syn. Možno by bol ušetrený množstva ťažkých životných pádov.

    Ďakujem za tento článok.