Čo ma naučili „živšie“ deti.

Znaky“ živších“ a hyperaktívnych detí sú impulzivita, výbušnosť, precitlivenosť, hašterivosť, vnímavosť. Jednoducho napísané, živé či hyperaktívne dieťa je ako tlakový hrniec  plné  emócií. Tlakom na takéto dieťa sa jeho správanie skôr zhoršuje, pretože k jeho emóciám pridávame svoje a dieťa toto už nedokáže zvládať a vybuchuje.

Dieťa potrebuje, aby sme mu pomohli  tieto pocity ventilovať, dávať von a cez ne zmierňovať  emócie.  Týmto mu dávame najavo starostlivosť a rešpekt, čo platí pri všetkých deťoch a pri týchto „živších“ najviac. Potrebuje sa jednoduchým spôsobom vo svojom búrlivom vnútre vyznať. Tieto deti nevedia čo robiť s tým prebytkom emócií. Zároveň vnímajú vďaka svojej citlivosti sympatie a nesympatie okolia  a nevedia, čo s tým. Nemajú strach z autorít a preto ich obrana vo forme odvrávania, keď  vnímajú nerešpektujúci prístup,  vyznieva drzo.

Mám tiež syna „živšieho“. Pri ňom som pochopila veľa vecí. Má krehké vnútro. Potrebuje sa zhovárať. Keď je vystrašený, potrebuje  vypočuť.  Keď je nahnevaný, potrebuje to dať von. Pochopila som, že ja ako rodič mám pôsobiť ako „utužovač“ a opora, o ktorú sa môže oprieť, keď bude zažívať rôzne lekcie vo forme nedorozumení  voči svojmu  temperamentu. Pochopila som, že  mu mám fúkať rany, ktoré mu spôsobí svet, keď bude s ním bojovať a narážať na mantinely spoločnosti vo forme následkov. Chápem, že si nimi musí prejsť, aby pochopil pravidlá a hranice. Sem tam to bolí, ale aby šiel do dospelosti zocelený trápeniami, musí si prejsť aj tým, čo je nepríjemné. Chcem, aby pochopil, že stojí za ním niekto, kto ho miluje bez podmienok a aby vďaka tejto láske pochopil, že je dôležitý, hodnotný. Keď ma budú jeho chyby aj bolieť, budem ich rešpektovať  ako jeho orientovanie sa v tomto zložitom svete.  

Ako som sa naučila brať známky? Tam je veľa chaosu, určití pedagógovia sa ich nechcú vzdať, ďalší v nich nevidia takú dôležitosť. Určitým spôsobom pre dieťa sú vkladom, ale za väčšie vklady považujem, keď sa človek v niečom nájde. Objaví nadšenie, chuť na sebe pracovať a odvahu zdieľať to s ostatnými. Toto sú vklady, ktoré môže rozvíjať vďaka svojej sebaúcte. Takže rozvíjanie sebaúcty považujem za to najdôležitejšie. Verím, že na základe lásky ostanú „živšie“ či hyperaktívne deti  citlivé a na základe lekcií silnejšie. Môj syn mi pomohol  pochopiť podobné deti a preto hľadám spôsoby, ako im pomôcť a najmä pri pochopení svojho vnútra. Keďže hľadáme zmysel všetkého, možno nás svojou emocionalitou  upozorňujú  na dôležitosť nášho vnútorného sveta a na potrebu venovať sa mu.

—

Príklady ako pracujem s deťmi v škole nájdete v týchto článkoch:

•  – Prečo je dôležité rozvíjať sebapoznanie u detí

•  – Prečo je potrebné pomôcť deťom vyjadriť pocity
•  – Ako pomôcť deťom prekonať strach

•  – Deti a spoločnosť
•  – Prečo učiť deti vyjadrovať pocity a vyznať sa v sebe

•  – Hádka medzi našimi zrkadielkami a ako ju deti vyriešili sami
•  – Čo chcem deti naučiť mojimi rozprávkami a čo sa už naučili

—

Tip vydavateľstva Eugenika:

Paul Liekens/Ann Delnoy – Léčivé příběhy pro děti – Pomocou jednoduchých zobrazení a príbehov sa ako rodič naučíte liečiř svoje dieřa sám. Kniha ponúka jednoduché pravidlá a príklady, aby rodičia sami mohli vytvoriť prirovnanie alebo príbeh pre svoje vlastné deti. Nebude ich to nič stáť a ich dieťa aj oni budú ušetrení od mnohých trápení, ktoré niekedy môžu pretrvávať po celý život.

Pôvodná cena: 6.24 EUR, Naša cena: 1.87 EUR, Zľava: 70.00 %, Ušetríte: 4.37 EUR

—