RODIČ OTROKÁR

Najväčšie a najdlhšie trvajúce OTROCTVO aké existuje, je otroctvo medzi rodičom a dieťaťom. Nevedomé otroctvo. Matka nosí dieťa pod srdcom deväť mesiacov. Vytvára sa puto. Zdá sa to pochopiteľné a nikoho ani len nenapadne, že vzniká majetnícky vzťah. Matka sa bojí, má strach. Je to predsa JEJ dieťa. Porodila ho. Nechce iné dieťa. Ak by jej ho zobrali zrúti sa. Zošalie. Je schopná urobiť čokoľvek, aby ho získala späť.

Ale ak zoberiete narodené dieťa a dáte ho inej matke, bude mu to jedno. Bude mu jedno u ktorej matky je. Potrebuje len mliečko a láskavý telesný kontakt. Potrebuje jesť a lásku. A je mu úplne jedno kto mu to zabezpečí.

Narodené dieťa je čisté, nevinné a nepoškvrnené. Je také krásne, ale bezmocné. A rodič to zneužíva. Okamžite po narodení bezmocnému dieťaťu vnucuje svoje pravdy. Svoje presvedčenia. Presvedčenia o ktorých si myslí, že sú správne, že sú dokonalé.  Toto môžeš, toto nemôžeš. Tam smieš a tam nie. Jesť budeš vtedy keď ti dám ja a keď budem chcieť kľud, tak budeš ticho. Darmo rodič argumentuje, že je to pre dobro jeho dieťaťa. Nie je to pre dobro dieťaťa. Je to len a len pre dobro rodiča.

Nedávno som videl otca, ako tvrdo odtiahol malé dieťa od fontány v nákupnom centre so slovami: ,,Nechytaj to!!!! Budeš mať mokrú ruku!!!!!“

Takýchto absurdných príkazov čo všetko dieťa nemôže je nekonečné množstvo.

Idú s deťmi do pieskoviska stavať bábovky a potom im vyčítajú, že sú samý piesok. 😀

Dieťa je bezmocné veľmi veľa rokov po narodení. Okrem plaču sa nemá ako brániť. Nemá inú možnosť telesne protestovať. Je jemné, útle a slabé. A rodič je veľký a silný. A vie ubližovať.

Ale dieťa vníma. Je vnímavejšie ako rodič. Pretože rodič je otupený. Zotročili ho jeho rodičia. Zabili v ňom lásku, udupali čisté, kryštalické vedomie.

Rodičia si myslia, že spojením otcovej spermie a maminho vajíčka, majú na telo a dušu malinkého, bezmocného dieťaťa absolútne právo. Vnucovaním svojich právd a presvedčení vyrobia z dieťaťa svoje kópie. A hovoria tomu výchova.

Určite ste počuli ako otec vraví svojmu dieťaťu: ,,Si rovnaká ako tvoja matka!“

A mama vraví: ,,Si ako tvoj otec.

Netušia, že to spôsobili oni. Nenechali dieťa rásť. Nenechali ho prejaviť sa. Nedali mu možnosť voľby. Rodičia určili čo dieťa smie a nesmie.

Ak niekomu vnucuješ niečo, čokoľvek čo chceš aby urobil, si otrokár. Je to rovnaké otroctvo ako otroctvo bielych k čiernym. Alebo Číňanov k Tibeťanom. Zabíjaš v človeku slobodu. Zabíjaš lásku miesto toho aby si ju dával.

Rodič je najväčší otrokár. Ale netuší že je to tak. To čo naučili jeho, učí svoje deti. Nevie nič iné. Len opakuje naučené.

Rodina je posvätná, rodina je základ. Základ čoho? Základ otroctva.

Ľudia po celom svete bojujú proti všelijakému otroctvu. Nepoznám všetkých ľudí. Nemôžem byť všade po celom svete. Ale ešte som nevidel, že niekto bojuje proti otroctvu rodiča k dieťaťu. A asi neuvidím. Pretože vzťah rodiča k dieťaťu nemôže byť otroctvom. To, že rodič chce svojmu dieťaťu len to najlepšie, nemôže byť otroctvo. Keď rodič vnucuje dieťaťu svoje pravdy, to je predsa výchova. Že.

ZAČAROVANÝ KRUH. NIKDY NEKONČIACE OTROCTVO.

—

Súvisiace články:

•  – Výchova s vysokými nárokmi a kladúca podmienky

•  – Autoritatívna výchova

•  – Když nefunguje respektování ani Nevýchova

Tip redakcie Eugenika:

Anatolij Někrasov – Omezující mateřská láska

Táto kniha zásadným spôsobom rúca tradičné predstavy o láske k deťom a starostlivosti o ne. Detailne analyzuje partnerské vzťahy rodičov ako základnej zložky úspešnej rodiny a na konkrétnych prípadoch ukazuje, ako sa vymaniť z problémov – alebo ako sa do nich vôbec nedostať. Rozoberá aj zrelosť jedinca na rodičovstvo. A tiež ponúka návody, ako vylepšiť rodinné vzťahy.

Úryvok: Matka potom vyčítá nevděčnému dítěti, že se kvůli němu obětovala, ale nedočkala se opětování a dítě její snahu neocenilo. „Obětovala jsem ti mládí, kvůli tobě jsem se nevdala, abych ti nezpůsobila trauma.“ A dítě odpovídá: „Cožpak jsem tě prosil, abys kvůli mně obětovala mládí?“ Odsud vyplývá další závěr o výchově dětí: děti by neměly pokládat matčinu samotu za normu a naopak by měly pochopit, že osamělost je dočasný jev. Je třeba děti vést k tomu, aby si samy nepřáli, že jejich matka bude osamělá. Vypěstovat to v nich může sama matka. V žádném případě není třeba děti utvrzovat v tom, že jsou jedinou matčinou oporou, kvůli takovým řečem děti nezačnou své rodiče víc milovat. Ještě jednou připomínám, že dítě se přirozeně a harmonicky vyvíjí pouze v prostoru lásky rodičů.

Pôvodná cena: 8.20 EUR, Naša cena: 7.38 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 0.82 EUR