Blog.Eugenika
Hrozný týždeň. Naše dieťa má už celý týždeň hrozné „ručáky“. Začalo to z ničoho nič. Má dva a pol roka. Zrazu sa jedného rána začala plieskať v kúpeľni o zem so strašným plačom, že si nebude umývať zuby a potom to prešlo na umývanie rúk. Ručí, ako keby ju z kože drali zaživa. Nepomáha na ňu vtedy dobré slovo ani vyhrážky. Keď chcem odísť a nechať ju tak nech reve, rozbehne sa za mnou, hodí sa mi okolo nohy a ručí ďalej. Keď ju objímem a upokojujem a pýtam sa prečo plače, odpoveď neprichádza. Dokáže takto ručať ráno aj hodinku a večer tiež. Poviem vám, že ma vždy niečo takéto dokáže úplne vybiť a ja som potom pol dňa totálne KO.
Keď sa pri tom vreskote sa hádže v kúpeľni o zem, príde mi to dosť nebezpečné. Rozhadzuje rukami a raz muža dokonca kopla. Bolo to chvalabohu iba raz, vtedy po tej nohe odo mňa dostala s riadnym upozornením, že to bolí a nikomu nemôže takto ubližovať. Ju doma predsa nik nekope. Odvtedy sa už nič také nestalo, ale ručáky zostali.
O detskom vzdore si toho môžete dnes už veľa načítať. Nebudem tu preto rozoberať čo samotný detský vzdor znamená. Rád si tiež môžete nájsť veľa. Môžete skúsiť dieťa nechať tak, nech sa jednoducho vyreve, môžete začať ručať ako ono, aby ste ho vyviedli z miery alebo odviesť jeho pozornosť na niečo iné. U nás tieto spôsoby jednoducho moc nefungovali. Skúšala som to ja aj manžel. Takže bolo treba hľadať iné riešenie.
Prirodzenou cestou bolo pre mňa opýtať sa na to v meditácii. Môžete sa spýtať buď samotného dieťaťa alebo svojej duše, ktorá vždy pozná odpoveď. Hlavne to ale musíte robiť v pokoji. Takže po týždni nervov som konečne mala pokoj a našla si na to čas.
Odpoveď bola úžasná:
„Prečo plače? Chce byť jednoducho s tebou a ty máš príliš veľa povinností. Venuj jej viac svojej pozornosti. Hnevá ťa, že reve, plieska sa a hnevá? Prijmi ju aj s jej hnevom. Prijmi ju taká, aká je. Viac ju uisťuj, že tu budeš vždy pre ňu, len ťa musí počúvať a byť pokojná. Iba nezištnou láskou ju upokojíš a jej prijatím aj s jej hnevom. Večer, vždy keď bude zaspávať jej rozprávaj, aby sa nebála, že pri tebe sa ničoho nemusí báť, že tu budeš stále pre ňu. Aj keď odchádzaš do práce alebo za inými povinnosťami. Vždy sa vrátiš ku nej.
Keď bude mať zase záchvat hnevu a zlosti, zahaľ ju svojou láskou, žiarou z tvojho srdca. Nemusíš jej vždy vyhovieť. Niekedy sú požiadavky detí oprávnené a niekedy si iba skúšajú svoju moc a rodičovské nervy. Ale o tom detský vzdor je. Ak sú detské požiadavky oprávnené, treba im vyhovieť, ak nie, treba vydržať a stáť si za svojím. Vždy ju však pri tom vo svojej predstave ponor do svojej nezištnej lásky. Ona ju upokojí. Pochádza z teba a tebe bolo dané, aby si ju ty upokojila a vychovala. Ty ako rodič píšeš ako prvá na jej životnú tabulu. Je na tebe či ju popíšeš láskou alebo hnevom a krikom.“
Takže, dostala som, čo som chcela – odpoveď. Išla som do meditácie, privolala som svoje dieťa, objala som ju a prijala aj s jej hnevom. Hneď pri ďalšom vreskote som ju zahalila do svojej lásky. V predstavách som ju tam ponorila. Vreskot však trval. Keď skončil, večer som jej v postieľke vravela, že vždy tu budem pre ňu. Chodím síce do práce, nie vždy sa jej úplne venujem, ale veľmi ju ľúbime a vždy za nami môže prísť a my jej vždy pomôžeme. Aj v tej posteli som ju stále zahaľovala do lásky z môjho srdca.
Na druhý deň ráno sme si išli umyť zuby. Neprostestovala, bol to taký malý zázrak. Čo však bolo ešte lepšie? Prišla ku mne a pohladkala ma po tvári a celý deň sa ku mne túlila. Až nám to prišlo zvláštne, bola ako malé túlivé mačiatko celý deň. Úplný zvrat. A ručáky a vreskoty nateraz ustali.
Odporúčam to však robiť častejšie – zahaľovať dieťa do nezištnej lásky a hlavne ho prijať vo svojom srdci také, aké je – so všetkými „kladmi“ aj „zápormi“. Ani my nie sme dokonalí a deti sa predsa len vyvíjajú, rastú a učia. Ak sa vám bude zdať, že to nepomáha, len vytrvajte. Posielajte mu lásku pravidelne, každý deň, pokým sa stav nezlepší.
—
Monika Sobeková
Autorka blogu www.zimestastne.sk a knihy Meditácia – cesta k sebe.
Foto: canva.com
Súvisiace články:
(Prečítané 291 krát, 1 dnes)
Stiahnite si zdarma toto významné dielo:
Zaujímavá informácia pre čitateľov:
O autorovi:
Odkedy sa mi narodilo dieťa snažím sa byť vedomým rodičom. Zdá sa mi, že ona skôr vychováva mňa ako ja ju :-). Žijem vďaka nej viac v prítomnosti. Už dávnejšie som zmenila smer. Nejdem síce s davom, ale nevadí. Už dávno som sa rozhodla vykročiť na cestu k sebe, na cestu objavovania vlastnej duše. Z mojich skúseností som napísala knihu Meditácia - cesta k sebe a píšem blog www.monikasobekova.sk, na ktorom sa snažím ľudí inšpirovať ku zmene ich života - aby začali žiť viac v súlade s potrebami vlastnej duše, ale aj Matky Zeme. Odkedy mám dve deti venujem sa aj písaniu blogu www.stastnedeti.com, na ktorom zdieľam svoje skúsenosti, výzvy a zážitky z vlastnej cesty vedomého a intuitívneho rodičovstva, ktoré je jednou z najväčších škôl môjho života a som zaň veľmi vďačná.E-shop Eugenika – najväčší výber duchovnej a ezoterickej literatúry
