Spýtali ste sa niekedy svojej mamy ako ste sa narodili? Ak áno, ako sa pritom tvárila, čo cítila? Narodili ste sa v nemocnici či v doma? Niektoré ženy o tom vôbec svojím deťom nerozprávajú a iné na ten príbeh s láskou a vďačnosťou spomínajú. Často sa zabúda na to, že tak ako deti prichádzajú na svet, tak žijú aj svoje životy!

Platí to nielen o nás, ale aj o našich deťoch. Ak ich rodíme so strachmi a v strese, ak sú naše pôrody iba medicínskymi úkonmi, také budú aj ich životy – plné strachov a obáv, sterilné,  bez citov, plné nedôvery v samých seba. Zdá sa, že časom sme my ženy stratili tú nádhernú jedinečnú schopnosť – porodiť vlastné dieťa. Nedôverujeme vlastnému telu, že to dokáže samo. Dostali sme od Matky Zeme úžasný dar – mali sme byť tvorkyne života a namiesto toho naše deti rodia cudzí ľudia, ktorých zvyčajne vidíme v pôrodnici prvýkrát. Rodia nás lekári – osoby, z ktorých väčšina, keďže sú muži pôrod nikdy na vlastnej koži nezažili. Vedia ho zrealizovať fyzicky, ale duchovne vôbec netušia o čo ide. Berú to ako čistý medicínsky akt. Dnes mi v 35. týždni na kontrole môj lekár vraví: „Tak čo, tešíte sa na ten zázrak?,“ zasmial sa popri tom, pokýval hlavou a dodáva: „vraj zázrak tomu niektorí hovoria.“

Niekedy mi to celé príde ako začarovaný kruh, no východisko je jasné – ak sa zmeníme my, zmení sa aj systém. Pozitívne je, že stále viac žien túto problematiku začína riešiť, pripravujú si pôrodné plány, alebo jednoducho rodia doma či v zahraničí a čo je dôležité, častejšie a intenzívnejšie sa diskutuje o zmene. Pred nedávnom sa rozpútala na základe istého dokumentárneho filmu pomerne intenzívna debata o pôrodoch na Slovensku. Ako reakciu na to som čítala blog jedného lekára, ktorý písal dosť rozumne, priznal všetky neduhy súčasného slovenského pôrodníctva, sčasti argumentoval aj naozaj vyťaženým a pateticky naladeným personálom. Zdalo sa, že má naozaj nezaujatý pohľad, no na konci to zakončil jednou vetou: Ale milé ženy, prosím vás hlavne neroďte doma! A prečo nie? Ženy by mali rodiť tam, kde im to vyhovuje a kde sa cítia komfortne – či je to už v pôrodnici alebo doma, nech rodia na Slovensku, v Rakúsku či v Čechách. Psychická pohoda rodička je základom pekného a bezproblémového pôrodu, pôrodná asistentka by mala byť garantom zdravotníckej pomoci pri pôrode a zvyšok je už o tom čo si my matky samé vyberieme. Málokto si uvedomuje to, že iný ako nemocničný pôrod žena zvažuje stokrát viac ako pôrod v nemocnici. Každú noc rozmýšľate a zvažujete možné riziká, riešite možné situácie, študujete a skúmate, zaoberáte sa tým a venujete pôrodu svojho dieťaťa pozornosť. V nemocnici nie je nič potrebné riešiť, lebo tam len čakáme, že všetko tam zdravotnícky personál spraví za nás.

Ja momentálne čakám druhé dieťa a asi už od počatia som vedela, že teraz budem rodiť inak. Zo začiatku som ešte nevedela ako inak, lebo priznám sa, že ten strach vyvolaný systémom – lekármi, ktorí vás berú ako pacienta a držia v hrsti štatistikami o komplikáciách a úmrtiach je naozaj silný. Pretože aký väčší strach vám môžu vštiepiť do hlavy ako to, že pôrod je nebezpečná záležitosť, že my samé nie sme schopné porodiť a niečo sa pri ňom dieťaťu môže stať. Toto nás úplne odrezáva od vlastnej intuície, od vlastných pocitov, od toho, čo nám vraví naše dieťa v brušku – ako chce ono prísť na svet (viac o tom, ako komunikovať s dieťaťom v brušku si môžete prečítať na tomto linku). A toto je potrebné zmeniť. Verím, že ak zmeníme svoj postoj k pôrodom a k narodeniu dieťaťa, časom sa zmení aj celý systém, lebo my sme tí, ktorí ho vlastne tvoria.

Všetko sa to však začína oveľa skôr. Ak chceme začať rodiť inak, okrem vlastného presvedčenia a napojenia sa na intuíciu sú potrebné aj iné veci: Na začiatku stojí vedomé počatie vlastného dieťaťa, za ním nasleduje nazvime to duchovná príprava tehotenstvom a na záver samotný vedomý pôrod. Prečo sa stále opakuje to slovo vedomý? Pretože uvedomenie si daného aktu alebo stavu nás dostane do prítomnosti a našim činom pridá to, čo zvyčajne nemajú keď veci konáme rutinne – energiu uvedomenia si tvorenia niečoho. Ak tvoríme a zároveň si to uvedomujeme – takto vyslaný skutok má zrazu pre vesmír a Matku Zem úplne iný význam. Je to neoceniteľná pridaná hodnota toho, že my ľudia v sebe využívame tie božie dary, ktoré nám boli dané. Ale ako to však zvyčajne prebieha u nás?

Počatie – je často aktom, kedy k nemu príde náhodne. Ani len netušíme, že chceme dieťa a zrazu hups, už sme v tom. Ak však pristúpime k vedomému počatiu, vložíme do aktu počatia úplne inú energiu, ktorá ho zrazu premení na ten božský akt. Áno, duša sa vtelí tak či tak. Len ak tu bude ten vedomý úmysel zrodenia novej duše, ktorá bude prínosom pre náš život a Matku Zem, zrazu to bude mať pre svet úplne iný význam.

Tehotenstvo – dostali sme nádherných 9 mesiacov, počas ktorých môžeme spoznávať naše dieťa a komunikovať s ním a pripravovať sa na jeho príchod. Namiesto toho, chodíme na prehliadky, kde nám stále berú nejaké odbery, screeningy, potom plašia zhoršenými výsledkami, dopujú liekmi……..typická reakcia systému založenom na strachu. (Viac o príčinách a riešení chorôb v tehotenstve a ako som ich duchovne poňala ja si môžete prečítať na tomto linku). Celé toto obdobie by sme mali však stráviť úplne inak. Viem, je to zložité v dnešnom uponáhľanom svete, no je potrebné si nájsť už počas tehotenstva čas na vytváranie vzťahu s vlastným dieťaťom a budovanie vzájomnej dôvery a pochopenia. Volajte vaše dieťa, prihovárajte sa mu, pýtajte sa ho, stretávajte sa s ním v meditáciách. Potom uvidíte, že sa vám nenarodí cudzia bytosť, ale naopak – dôverne známa.

Myslite počas tých 9 mesiacov na to, že počas tohto obdobia dieťa dostáva do seba nielen všetky lieky, ktorými tehotné ženy dopujú, ale aj všetky emócie vrátane strachov. Každý úľak, strach či bolesť či negatívny pocit zanechajú na dieťati energetický odtlačok. Naša energia tvorí aj energiu dieťaťa. Problém je však v tom, že ono ho nevie identifikovať, pretože vlastne nepatrí jemu. Je dôležité tento čas stráviť v pokoji a obklopovať sa krásnymi vecami, vynechať hrôzostrašné filmy a pokojne aj večerné správy.

Pôrod – je vyvrcholením predchádzajúcich dvoch skúseností. Ak však k počatiu aj k tehotenstvu budeme pristupovať inak, verím, že aj pôrod zvládneme tak, bol v súlade s láskou a spomienka naň nám vytvárala úsmev na perách. Dnes sú však plné strachov, ktoré riešime platením pôrodníkov, vyvolávaním pôrodov, braním utišujúcich liekov počas pôrodov a podobne. Nechcem sa tu venovať tomu, že keď si zaplatíte lekára, tak vám môže vyvolať pôrod, aby vás vôbec stihol odrodiť a stihol popri tom aj svoju dovolenku. Alebo že epidurálka či utišujúce lieky dostáva vlastne aj dieťa a tieto deti bývajú oveľa viac plačlivejšie v prvých mesiacoch ako ostatné. Alebo že utlmujúce lieky vás často spravia neschopnou vlastné dieťa porodiť a potom ho musia dostať von inak. Chcela som len poukázať na to, že by sme mali prehodnotiť vlastný postoj k pôrodu – s láskou volať svoje dieťa na tento svet, nič neurýchľovať, iba ho počúvať a počúvať aj vlastnú dušu. A ak nám to neumožnia v pôrodnici, tak potom hľadať iné alternatívy, v ktorých toto všetko budeme schopné zvládnuť.

Na záver prosím nezabúdajme, že toto všetko nie je len výlučnou záležitosťou matiek, ale aj otcov. Nemali by stáť v úzadí. Doba je zložitá a ženy potrebujú podporu, rodiny potrebujú podporu aj širšieho okolia. Veď tehotenstvo sa dotýka vždy celej rodiny. Zatiaľ, čo u nás sa im v prípade akýchkoľvek iných ako zaužívaných praktík a správania sa dostáva často len kritizovania, plašenia a odhovárania. Pomáhajme, aby počatie, tehotenstvo a pôrod boli svetlom a radosťou nielen v ženských dušiach, ale aj v celých ich rodinách.  Budeme tak spoluúčastní na vytváraní novej generácie detí, ktorá zachráni náš svet.

Monika Sobeková

Autorka blogu Šťastné deti (www.stastnedeti.com) a Žime šťastne (www.zimestastne.sk), ale aj knihy Meditácia – cesta k sebe a ebokov: Čaro kameňov, Vyhoreli ste?

Foto: canva.com


Súvisiace články:


 

(Prečítané 222 krát, 1 dnes)
Tagged with:
 

Comments are closed.