Reportáž z rodinných konštelácii

VŠETCI SME ČLENMI RODINY

„Čauko, nebráň sa!“ –ozve sa z telefónu. „Odporovať zakázané, prihlásila som nás na rodinné konštelácie. V sobotu s prezuvkami, papierovými vreckovkami a tekutinami čakaj na parkovisku. Prídem pre teba ráno o pol ôsmej.“

„Rozkaz!“ – vravím a vyzvedám, čo to vlastne je a načo mi to bude.

Kamarátka mi vysvetľuje, že je to metóda odblokovania rôznych stereotypov, boliestok a nespracovaných vecí z minulosti uprostred rodiny, či rodu, ktoré nám bránia žiť tak ako chceme. A mať s „našimi“ korektné vzťahy. Nebrať na seba trebárs život mŕtveho príbuzného. „Neblázni, ja nemám nijaké bloky. No, možno nejaké, ale žijem si s nimi celkom v symbióze.A mŕtvi u nás si žili svoj život, rovnako ako ja.“

„Veď to! Rozvádzaš sa? Nemáš peniaze, kým „pániček“ si užíva? Nevieš, ako budú reagovať deti? Bojíš sa to povedať vašim? Máš pocit, že si zlyhala? Veď si prisahala, že v dobrom aj zlom a naveky… A ešte otázka: Boli vaši rozvedení? Boli…tak, vidíš.“

„To hej, ale predsa, to je bežné.“

„Ja to za bežné nepovažujem, a keďže chcem po rozvode žiť spokojne, bez viny a dopriať Jakubkovi pekné detstvo, chcem to skúsiť. Je to zmena a my dve zmenu potrebujeme. Zmenu myslenia. Stav zmeníme každú chvíľu rozhodnutím súdu.“

„Dobre, ale čo to vlastne je?“

„Neviem, ale vedie to doktorka Zlata Šrámová a tú poznám zo školy, učila ma na výške a verím jej na 100%.“

„Fajn a prečo jej mám veriť ja?“

„Mrkni na internet, uvidíš“ Mrkla som.Toto sa mi zapáčilo.

Zlata ŠRAMOVÁ patrí k tým slovenským odborníkom na problémy ľudskej duše, ktorí prevzali systémové rodinné konštelácie do svojej psychoterapeutickej praxe. Vyštudovala liečebnú pedagogiku a najskôr absolvovala výcvik v proces orientovanej psychoterapii, čo je terapeutický prístup, ktorý okrem iného pracuje s pocitmi, pohybom, s obrazmi a zvukmi, integruje teda do seba mnohé zmysly a zároveň žiada od terapeuta, aby si detailne všímal signály, ktoré vysiela každý z nás. To všetko sú schopnosti a zručnosti, ktoré bohate využíva aj ako lektorka seminárov, na ktorých si účastníci stavajú rodinné systémové konštelácie.

„Tým chceš povedať, že som cvok a potrebujem lekára na dušu, lebo sa rozvádzam?“

„Nie, chcem povedať, že si moderná žena, ktorá vie, že existujú veci, ktoré nás presahujú, a často zasahujú do nášho života bez toho, aby sme si to uvedomovali. V tomto prípade napríklad rodinné väzby. Ovplyvňujú nás omnoho viac, ako si to uvedomujeme. Natívne národy to vedia, vždy spolupracujú s predkami, a ctia si ich.“

„Takže prababička mi pomôže, vyriešiť úspešne rozvod a Jakubovi prinesie pochopenie do detského mozgu?“

„Neviem ako to bude. Uvidíme.“

DEŇ D

Vchádzame do miestnosti, v ktorej sedí už približne 20 iných ľudí. Sedia v kruhu. Zväčša sú to ženy. Narátala som iba päť mužov. Vyzerajú normálne. Nikto nikoho nepozná. Iba my dve sme kamarátky a je tam jeden manželský pár a jedna tehotná žena čaká na priateľa. (Napokon neprišiel). Presne o ôsmej sa z úst Zlaty (je super) dozvedáme, že postavíme za seba, svojich príbuzných a svoj problém niekoho z prítomných a my si sadneme a budeme pozorovať, čo sa deje. Výsledok bude úplne presný momentálny stav toho, čo prežívame. Spýtala som sa na základe čoho to funguje? „ s najväčšou pravdepodobnosťou to funguje na princípe energetických polí, ktoré si vymieňajú informácie a ktoré anglický biológ Rupert Sheldrake nazval morfickými poliami. Hovorí sa, že keď Sheldrake po prvýkrát videl prácu s rodinnými konšteláciami, povedal: teraz vidím morfické polia v akcii. Podobne, definoval tieto javy aj Carl Gustav Jung, keď ich nazval kolektívnym nevedomím. Moja skúsenosť je taká, že je úplne jedno, koho si vyberieš, aby reprezentoval členov tvojej rodiny. Každý reaguje tak, akoby bol tým, koho zastupuje.“

„Tým chceš povedať, že Kamila zahrá presne moju mamu, aj keď ju nepozná?“

„Sleduj a na konci mi povieš, či to tak bolo. Ja som sa o tom presvedčila veľa razy. Je to proste tak, že tí ľudia popisujú pocity, stavy a fyziologické zmeny, ktoré zodpovedajú pocitom a konaniu skutočných ľudí. Svoj prvý systém som si stavala na seminári v Čechách, ostatní frekventanti boli Česi a keď som ich postavila do roly mojich príbuzných, začali z ničoho-nič hovoriť po slovensky. Ja ako racionálny človek hľadám vysvetlenia a na toto mi najviac sedí Jung a Sheldrake.“

Takže seminár sa začína a ja vlastne neviem, čo nás čaká, máme to prežiť, preto sa to volá zážitkový seminár. Dobre, teším sa. Len moja skúsenosť mi vraví, že niektorí budú mať dosť veľký problém porozprávať svoje príbehy, pocity a vzťahy pred toľkými cudzími ľuďmi. Po skončení semináru, keď sme si boli už všetci blízki, mi to mnohí potvrdili. Brali to však ako daň „lepším zajtrajškom.“

TAKTO SA TO ZAČÍNA

Zlata berie pero, rozkrúti ho a na koho padne špička, ten si začne stavať konšteláciu.(V tejto chvíli mnohí stratili glanc a modlili sa, aby neboli prví). Pero ma tesne minulo a zastavilo sa smerom na Kamilu. Kolektívny výdych úľavy ju postavil na nohy. Zlata ju inštruuje, že si má vybrať niekoho, kto bude zastupovať jej manžela, Jakuba, svokru, mamu a postaviť ich do priestoru podľa vzťahov aké majú ku sebe.Ak sa nestretávajú môžu byť chrbtom k sebe, ak sa majú radi budú blízko, nie je jedno, či si hľadia do očí alebo zazerajú na seba. Má to robiť intuitívnme, veľmi pomaly, ale bez premýšľania a nejakej logiky. Potom nech postaví zástupcu za seba. Na zastupovanie svojho muža, či svokra si môže postaviť aj ženu, je to jedno. Pri stavaní manžela s ním (so zástupcom) chodila dosť dlho po priestore, napokon sa dostal za ňu otočený smerom k oknu, do jeho zorného uhla potom postavila osobu, ktorá zastupovala syna atď. Šokujúce bolo, keď sa osoba zastupujúca Kamilu neustále pozerala na jeden bod a Zlata sa jej spýtala, čo tam vidí a prečo odtiaľ nemôže odtrhnúť zrak. To dievča sa strašne rozplakalo a povedalo, že tam vidí nejaký biely tieň, ako keby dieťa… Zlata sa do hrobového ticha spýtala Kamily, či jej mama mala potrat. „Áno,mala som asi štyri roky, keď moja matka vyšla zo záchoda celá bledá a otec zavolal sanitku, neskôr som sa dozvedela, že mama porodila v šiestom mesiaci mŕtve dieťa.“

Scéna pred nami bola silnejšia ako v akejkoľvek divadelnej hre a čo bolo pre mňa najzaujímavejšie, odpovede na svoje otázky a náčrty riešení do budúcnosti dostávali aj tí, ktorí si konšteláciu nepostavili. Napriek tomu, že ani polovica ľudí si nestihla postaviť konšteláciu, nikto neodchádzal sklamaný. Bol to neopísateľný zážitok, ktorého dozvuky trvajú dodnes, aspoň u mňa. Ako útržky situácií. Slov. Hierarchií. Dokázala som napríklad lepšie pochopiť svoju sestru, ktorá je podľa mňa nepríjemná ľadová kráľovná ku svojim deťom. Počas konštelácie som zistila, že tým chráni svoju psychiku. Vydávala sa totiž 18 ročná, lebo musela. Odvtedy v jej podvedomí vrie, že kvôli deťom prišla o radosť, zábavu, možnosti kariérneho rastu. Nebolo to z mojej konštelácie, ale z úplne cudzej a predsa to sadlo. Keď som sa spýtala sestry. Potvrdila mi to. Náš vzťah sa zo dňa na deň zlepšuje. Hoci nazvať ho blízkym, by som ešte celkom nemohla. Aj to je dôsledok tohto víkendového zážitkového seminára. Bol to šokujúci víkend. Obe sme šťastne rozvedéné a naše vzťahy s „ex“ sa vylepšili. Deti sú v striedavej starostlivosti a výživné chodí pravidelne. Nič z toho nevyzeralo pred konšteláciami na dohodu. Naopak bol to vyčerpávajúci boj dvoch urazených ješitných detí v dospelej koži.

VŠETCI SME JEDNO

Všetko je to založené na tom, že ľudia, ktorí tu stoja namiesto členov našich rodín, začnú cítiť a správať sa tak, ako ľudia, ktorých predstavujú, a to napriek tomu, že ich vôbec nepoznajú a nič o nich nevedia. Napríklad žena, ktorá bola postavená ako Kamilina babička začala zrazu hovoriť silným maďarským prízvukom, Kamila potvrdila, že tak rozprávala, lebo zažila násilné pomaďarčovanie. V inom prípade, mŕtvy dedo (jeho zástupca) mal stŕpnutú celú ľavú nohu, Gitka potvrdila, že posledných desať rokov mal po úraze ochrnutú nohy. Na povrch sa dostala kopa tušených, ale nepotvrdených vecí vo vzťahoch. Kto koho prečo nenávidel, miloval, zneužíval, prečo mlčal ten, kto o tom vedel. Zlata veľmi citlivo odpletá jemnými otázkami, pokynmi a afirmáciami minulosť.( Vraj sa dá týmto spôsobom pracovať aj s budúcnosťou). Všíma si každý pohyb, sleduje dych, podáva papierové obrúsky. O slzy nie je núdza, ani medzi „účinkujúcimi“, ani medzi „divákmi“. Nikdy som netušila, že sa pod mojou tvrdou šupkou skrýva toľko emócií. Zbytočne som sa našminkovala. Všetci v miestnosti sme si akýsi blízki, už nemáme problémy s pomenovaním vzťahov a s úprimnosťou. Ned nami sa vznáša jednota. Rodinná konštelácia je ukončená vtedy, keď sa všetci jej členovia stojaci uprostred kruhu cítia dobre a sú prijatí celou rodinou. Tí, ktorým rodina dovtedy upierala uznanie alebo lásku, ju musia od nej dostať. Často sa stáva, že sa ešte počas stavania konštelácie, prípadne krátko po nej, udejú doma podobné zmeny, aké sa odohrávali na seminári. Napríklad pohádaní otec s matkou, ktorí zneužívali svoje dospelé dieťa na to, aby riešilo ich problémy sa udobria, a prestanú „otravovať“ syna a využívať ho ako sudcu. (Toto je poznatok konkrétneho účastníka seminára, s ktorým som sa stretla po čase).Kamila vzdala úctu Lacovi ako otcovi svojho dieťaťa, pochopila, vzťah Jakuba a otca sa rozvodom nezmení, naopak upevní sa a obom dodá mužnú zrelosť. Svokra už dávno tušila, že sa to takto skončí a jej mama má Laca rada ako človeka a tak to bude aj naďalej, aj keď jej je trocha ľúto, že im to nevyšlo, ale nevyšlo to ani jej s manželom a svet sa nezrútil. S tým druhým si už sadli dokonale.

ČO PREDCHÁDZA SEMINÁRU?

Ešte pred príchodom, zväčša cez mail, dostanú všetci dotazník, podľa ktorého majú odpovedať na pár intímnych otázok z rodiny svojej alebo partnerovej. Kamila sa bála, že odskočím, tak sme boli bez dotazníka. Neskôr som pochopila jeho význam a dodatočne som si ho len tak pre seba a svojich blízkych vypracovala. Väčšinou sa začína rodinou, z ktorej sme vzišli, ja, mama, otec, babka, dedo, sestra, moje deti, jej deti. (To isté som urobila s exmanželovou rodinou). Otázky, na ktoré bolo treba odpovedať boli zaujímavé a donútili ma k mnohým návštevám, telefonátom a prehliadkam albumov. (Brali sa rodičia z lásky? Mali predtým vážny vzťah? Boli v rodine potraty, interupcie, úmrtia detí? Stratil niekto príliš skoro rodičov? Bol vážne chorý? Spáchal samovraždu? Vraždu? Bol v zajatí, vo vojne, v koncentračnom tábore?…) Dotazník sa nerobí zo zvedavosti terapeuta, ale preto, že už hľadanie odpovedí rozvíri starý prach v rodine a veci sa začnú hýbať, a potom aj preto, lebo terapeut vie, že človek môže nevedomky nasledovať(ako keby prevziať) osud toho, kto bol z rodiny z nejakých dôvodov vyhnaný alebo zabudnutý. Takí ľudia majú tendencie emigrovať, alebo sa stať kňazmi či mníškami. Vo zvýšenej miere mávajú aj samovražedné sklony. To všetko sú fenomény, ktoré postavenie systému odkryje.

PORIADOK MUSÍ BYŤ

Počas konštelácií často prišlo k afirmácii, ktorou bolo treba niekomu prejaviť úctu. Napríklad otcovi povedať:“Ty si veľký, ja som malý. Uznávam.“ Alebo niekomu poďakovať.“Ďakujem ti za život.“ Napríklad jeden muž z našej skupiny podvedome nenávidel svojho mŕtveho otca za to, že sa dal k partizánom a zastrelili ho. Matka, ktorú zbožňoval, zostala sama so štyrmi deťmi a biedou. Zastupovala som matku a hlboko som prežívala ten stav, ale horšie mi bolo, keď som pochopila, že syn vlastne bezdôvodne nenávidí svojho otca. V potok sĺz mojich (jeho matky), aj jeho veľa vecí pochopil. Úplne to zmenilo jeho život a pripustil smrť staručkej, chorej matky, ktorá bola už tretí mesiac v nemocnici. Nechal ju odísť a vzdal úctu a vďaku obom svojim rodičom. Odvtedy nemá ekzém a pokojne môže sledovať filmy s partizánskou tématikou, čo dovtedy nemohol bez záchvatov zlosti..

Plná emócií sa pýtam Zlaty (na seminári si pre jednoduchodť všetci týkáme) – Nemáš aj nespokojných klientov? Každý má isté očakávania. Splnia sa vždy?

– Videla si to, urob si sama obraz, je veľmi ťažké splniť očakávania. O to totiž vôbec nejde. Pre mňa je dôležité, že klient musí sám pre seba definovať problém, na ktorý stavia konšteláciu. A čo najjasnejšie sformulovať odpoveď na otázku, čo by bolo pre neho dobrým výsledkom. (Až teraz mi došlo, že každý po určení problému musel odpovedať na otázku, čo by bolo pre neho dobrým výsledkom. Zarazilo ma to, najskôr, ale potom som pochopila, že ideálne je pre mňa to, čo ja považujem za ideálne, takže zrejme tam smeruje otázka). Keď odpoveď nájde, viem, že sme takmer pri konci. A koniec je vtedy, keď všetci členovia systému, ktorý si klient postavil potvrdia, že sa cítia dobre a všetko, čo vidía okolo seba, je v poriadku. Vtedy klientovi poviem: tak sa na to pozrite, lebo to je nový obraz, nová fotografia vašej rodiny. A tento obraz dostáva ako potenciál na cestu domov. Nerozoberáme ten obraz, neanalyzujeme ho, aby sme nenarušili energiu, ktorá je v ňom naakumulovaná. Niekedy je seminár iba prvý krok, svetielko a systém pracuje ďalej sám, podľa potreby. Nie každý človek je pripravený na to, aby si postavil systém rodinnej konštelácie a uniesol jeho následky. Niekto to dostane v menších dávkach. Jedna slečna riešila lásku k dvom mužom, ale dopredu vedela, aký chce výsledok, systém však ukazoval, že opak by bol pre ňu lepší. Bola,veľmi nespokojná.

Existuje mnoho iných terapeutických prístupov, ktorými sa dajú riešiť psychické a vzťahové problémy. Niekto by mal radšej tarot. Rodinné systémové konštelácie by sa mali využívať, až keď zlyhávajú bežné terapie, až keď ide o chronický problém, v ktorom sa človek zacyklí a nevie, ako ďalej. Ako vraví Zlata, ak ma bolí hlava nemusím si stavať konštelácie, stačí si dať tabletku.

Rodinné konštelácie odporúčam pri týchto problémoch:

• pocity viny alebo iné emócie, ktoré môžeme prebrať za svojich predkov
• neúspešnosť v práci – nedožičenie si úspechu
• partnerské problémy – našu energiu lásky dávame niekomu mŕtvemu a chýba nám pre partnerský vzťah
• sklon k nehodám, myšlienky na smrť – našu dušu to ťahá zo života za niekým, koho smrť sme neprijali, i keď sme dotyčného nepoznali
• problém s deťmi – konfliktné deti robia vylomeniny, generačné konflikty (deti nás upozorňujú, že je v rodinnom systéme nejaký problém, ktorý treba vyriešiť – niekto chýba, neprijatá smrť niekoho, a podobne)
• neplodnosť (problém s otehotnením) – nosíme skrytý strach zo straty dieťaťa, ktorý mala naša babka po strate svojho dieťaťa
• psychické poruchy – akékoľvek ťažké rodinné bremeno, ktoré nedokážeme uniesť, a preto unikáme
• vážnu chorobu v detstve – prehrávame osud niekoho zo systému, kto zomrel predčasne
• ťažkú nemoc, rozvod, potrat, alkoholizmus, týranie – tieto ťažké osudy máme tendenciu „zopakovať“ a každopádne nám chýba do života energia, ktorej nedostatok sa môže prejaviť v partnerskom vzťahu, na zdraví či úspešnosti v práci

—

Tip Eugeniky na knihu:

Anatolij Někrasov – Omezující mateřská láska – Táto kniha zásadným spôsobom rúca tradičné predstavy o láske k deťom a starostlivosti o ne. Detailne analyzuje partnerské vzťahy rodičov ako základnej zložky úspešnej rodiny a na konkrétnych prípadoch ukazuje, ako sa vymaniť z problémov – alebo ako sa do nich vôbec nedostať. Rozoberá aj zrelosť jedinca na rodičovstvo. A tiež ponúka návody, ako vylepšiť rodinné vzťahy.

Pôvodná cena: 8.20 EUR, Naša cena: 6.56 EUR, Zľava: 20.00 %, Ušetríte: 1.64 EUR

—

Pro čtenáře z ČR:

http://www.kosmas.cz/knihy/182502/omezujici-materska-laska/

Súvisiace články:

•  – Systemické konštelácie odkrývajú rodinné tajomstvá

•  – Zo svetla do tmy a zasa späť: seminár Berta Hellingera v Bratislave 

•  – Zážitky z regresnej hypnózy – Lepšie pochopenie seba

•  – Regresní snění – minulost nebo fantazie?

•  – Nedostatek sebevědomí – tři různé příběhy z regresu