Ak chceme mať ľahší život, treba mať ľahšiu myseľ

Odľahčiť sa znamená odľahčiť svoje vibrácie, prestať mať „ťaživé“ myšlienky.

Zvýšiť svoje vibrácie znamená odľahčiť ich!!!

Mnohí ľudia si myslia, že svoje vibrácie zvýšia a očistia tým, že budú čoraz nekompromisnejší, vážnejší, sterilnejší, prísnejší na seba aj na všetko okolo seba… ale tým v skutočnosti svoje vibrácie len zhutňujú, sťažujú, spomaľujú = znižujú!

Ten, kto sa cíti byť ľahký, plynie životom ľahko; všetko mu vychádza, a ešte sa pritom aj dobre baví a dobre cíti.

(Prečo asi toľko ľudí rado fajčí trávu? Chcú/chceme byť „high“ – cítiť sa ľahko, pohodovo, uvoľnene…)

Často si vôbec neuvedomujeme, ako veľmi nás zaťažujú naše myšlienky; naše názory a postoje, to, o čom často rozmýšľame, o čom sa často bavíme s druhými, čo radi neustále rozoberáme, čo sledujeme v médiách, skúmame a neustále si všímame. Najviac nás zaťažujú naše  myšlienky – nie naše ťažké životné podmienky, problémy, nedostatky či neuspokojivé vzťahy!

Naše „ťažké“ myšlienky zaťažujú celú našu osobnosť: naše telo, naše pocity a emócie, náš prístup k práci a peniazom, naše vzťahy.

Odľahčiť si myšlienky znamená prestať sa týrať tým, čo aj tak nevyriešim hneď teraz; tým, čo sa už stalo; tým, čo by mohlo byť; tým, čo chcem, no nemám; a tiež prestať si neustále všímať, neustále sledovať, neustále rozoberať a neustále si premietať vo svojej hlave to, čo sa mi nepáči, čo mi vadí, čo ma rozčuľuje alebo poburuje.

Ľahká myseľ je v skutočnosti správne naladená myseľ.

Do ľahkej mysle sa ľahšie dostanú riešenia problémov, odpovede na dôležité otázky, inšpirácie, nápady, podnety…

Ľahká myseľ lepšie spolupracuje s intuíciou a nechá sa ňou viesť na správne miesta v správnom

čase, prípadne odviesť od nevhodných miest a situácií.

Človek s ľahkou mysľou lieta!

A ako poistka pred prílišnou ľahkomyseľnosťou či „uletenosťou“ je tu bdelosť: schopnosť vnímať; všímať si svoje pocity aj reakcie druhých; mať na zreteli aj dobro širšieho celku; chápať celkovú prepojenosť všetkého.

Ako zvýšiť ľahkosť svojej mysle:

• Prestať sa zaoberať akýmikoľvek nevyriešenými problémami a „pálčivými“ témami (samozrejme iba v prípade, že je to niečo, čo sa mi už dlho nedarí vyriešiť alebo dosiahnuť, prípadne niečo, v čom si pripadám bezmocný, závislý na vôli niekoho iného a pod.). Vždy, keď ma stará známa téma, myšlienka, spomienka atď. prepadne, povedať si, že je to nepodstatné a bezvýznamné.
• Predstavovať si, ako sa vznášam v príjemnom stave beztiaže, alebo ako si spokojne ležím na dne loďky a unáša ma prúd rieky. Predstavovať si čokoľvek, čo mi navodí pocit ľahkosti, hladkého plynutia, príjemnej rýchlosti (alebo naopak príjemnej pomalosti – podľa aktuálnej potreby).
• Hovoriť si, že o chvíľu začne byť všetko jasnejšie a ľahšie; že všetko sa v správnom čase samo vyrieši tým najlepším možným spôsobom. Ak takejto myšlienke nedokážem uveriť, potom si hovoriť niečo v zmysle: „Stačí, ak všetko na chvíľu nechám tak, a postupne sa iste začnem cítiť lepšie, a potom sa mi bude dariť aj viac dôverovať životu (vesmírnym zákonom, vyšším silám…) a teda tomu, že sa to vyrieši; že ku mne príde to, čo prísť má; že všetko bude v poriadku; že to zvládnem…“

Je to len o prepnutí svojho nastavenia. Spočiatku to až tak ľahké nie je, ale dá sa to. Neľahko, no postupne čoraz ľahšie sa dá dosiahnuť ľahkosť mysle, ľahkosť bytia. Ten stav, ktorý charakterizuje neustále plynúci prúd zážitkov, podnetov, vzrušenia, túženia a naplnenia, zaujímavých momentov, zaujímavých myšlienok, nových možností, situácií žiadajúcich si riešenie a následných riešení… Vír života, ktorý môže byť opojný aj bez chémie (resp. na základe našej vlastnej vnútornej chémie). Sila a sloboda spočívajúca v tejto novej ľahkosti. Radosť z toho, že som; tu a teraz, na tomto mieste, súčasť práve tohto, prvok celkového významu, jeden z faktorov hry…

—

Tip na knihu:

David R. Hamilton – Nákažlivá síla našeho vyzařování – Žijeme v prepojenom svete, v ktorom sa pocity, postoje a správanie prenášajú z osoby na osobu a ďalej a pritom infikujú každého, kto s nimi príde do styku. Mozog každého z nás je vybavený takzvanými zrkadlovými neurónmi. Spôsobujú, že nenápadne napodobňujeme to, čo vyjadrujú ľudia, ktorými sme obklopení. Ak sa niekto usmieva, usmejeme sa. Keď sa niekto mračí, zamračíte sa tiež. Začneme sa cítiť rovnako ako ľudia, s ktorými trávime čas. Väčšinou si vôbec neuvedomujeme, že sa to deje, ale čím dlhšie bývame s niekým, kto je šťastný, tým viac šťastia sa dostane pod kožu i nám. Smútok a depresia však prúdi rovnako … Aj vy ste nákazliví bez ohľadu na to, či si myslíte, že ste, alebo nie. Otázkou ale je: čo chcete šíriť? Autor pútavo opisuje, ako sa my ľudia neustále navzájom ovplyvňujeme tým, čo z nás vyžaruje.

Pôvodná cena: 8.20 EUR, Naša cena: 6.97 EUR, Zľava: 15.00 %, Ušetríte: 1.23 EUR

Súvisiace články:

•  – Hlas síly a síla hlasu

•  – Ach, tie emócie

•  – Niečo o zrkadlení a učiteľoch

•  – O Láske k sebe samému