Slovienka – strukovina našich starých materí

Jedná sa o teplomilnú strukovinu z čeľade bôbovitých, najviac podobnú hrachu, alebo aj bôbu či cíceru, za ktorý sa často zamieňa. Môže sa ale jednať o špecifický šľachtený druh hrachoru. Sadí sa v období od 10. mája až do 15. mája do jamiek po tri – štyri zrnká ako fazuľa a najlepšie keď je zasadená pri plote, alebo sa musia dať k nej kolíky, nakoľko sa jedná o popínavú rastlinu, ktorá vyžaduje oporu. Rastlina je vysoká svetlozelená, za každou stonkou má kvet, z ktorého vznikne struk s jedným zrnom – slovienkou, Keď je struk zrelý zberá sa tak, že sa celá rastlina zožne, usuší a potom sa zrná vytrepú cepmi alebo lopárikom sa vybijú a plevy sa vyfúkajú sa na site.

Zrno má ploský tvar v tvare kukuričného zrna s malým výčnelkom. Farbu má sivastú s nádychom do biela. Chuť má špecifickú – pripomína skôr hrach, ale aj fazuľu – len je viac „šupkavá“ a musí sa viac variť až sa rozvarí aj šupka. Preto sa polievka so slovienkou dlho varievala.

Tradičnú slovienku dnes pestuje v obci Litava iba 5 – 8 gazdiniek, ktoré takto zachovávajú túto jedinečnú rastlinku. Slovienka sa zvykla variť s koreňovou zeleninou alebo údeným mäsom na polievku, pričom jej dodávala jemnú maslovú chuť.

Malá obec Litava typická lazníckym osídlením leží  v oblasti Krupinskej vrchoviny v regióne Hont v nadmorskej výške 390 – 600 m.n.m.

—