google27eaa3905ca3fee3.html

9ee44edeb0d3e2aaff2fa6291c5b685c

Indická klasická hudba patrí medzi najstaršie hudobné klasické umenia. Vznikla ešte pred našim letopočtom. Nám sa môže javiť byť jednotvárna, preto že má len jeden akord, málo nástrojov a neponáhľa sa tak v nej (nie je rýchla).

Indovia, na rozdiel od nás, hudbu chápali úplne inak. Pojem Rága môžeme vysvetliť, ako špeciálny hudobný systém. Rágu ale Indovia a obyvatelia indického subkontinentu vôbec ponímajú úplne inak, ako my. Pre nich hudbu nevytvoril človek, hudba obsahuje základy vesmíru. My ľudia sme napriek tomu hudbu doslova pretvorili tak, že ju začíname špatiť. Pri tom pokojne vystačí len jeden akord a melódia je nad tým, Indovia o tom vedeli svoje. O tom, že hudba obsahuje zákonitosti matematiky a zároveň vesmíru máme zmienky aj inde. Je celkom možné, že Tibeťania rovnako, ako aj Pytagoras sa učili od Indov. Jedno z Tibetských prísloví znie: „Kto pozná tajomstvo hudby, pozná aj tajomstvo vesmíru.“ Pytagoras, otec našej európskej matematiky raz prehlásil, že zlá choroba, to je len zlá pieseň. Pytagoras napríklad objavil alikvotné tóny a presne ich dokázal na monochorde vypočítať. Aj Indická klasická hudba obsahuje alikvotné tóny. Skúste sa započúvať do Tanpury, prípadne do Sitáru. Aj tam sú alikvotné tóny.

Čo sa týka rytmu, Hindustánske Rágy nemajú rytmus takmer žiaden a v Karnatickej hudbe je už nejaký ten rytmus. Karnatická indická klasická hudba sa hrá na juhu Indie, zatiaľ čo tá Hindustánska na severe Indie. V Indii solmizácia existovala už aj pred stredovekom, no Indovia poznali aj štvrťtóny a výborne vedia narábať s hlasom. Veď už predsa oni sami prehlásili, že najdokonalejším nástrojom je práve ľudský hlas.


Súvisiace články:


 

(Prečítané 241 krát, 1 dnes)
Tagged with:
 

Comments are closed.