Čo tají moja dcéra?

.

Čo tají moja dcéra?

.

Otázka bytostná mi myseľ zviera:

Čomu sa smeje moja štvortýždňová dcéra

zo spánku…

.

Je to ten boží žart, ktorý nás stvoril?

Či smiešnosť ega, čo v nás tlie, horí?

A možno pocit ten, byť opäť v tele…

Je toho mnoho čomu sa smeje?

moja mesačná Slávy i Lásky dcéra,

keď v tanci hviezdy sú, Mesiac i Terra…

(do rána a od večera)

… a do okien Pánubohu i tatkovi do brýli,

chechtá sa tvorček, čo ešte sa nemýli.

.

Čerstvý ako nápad, kryštál nebrúsený,

autoportrét Lásky, dokonalý, vyleštený,

vytešený…

A predsa, bázeň i strach mi dušou chveje,

keď sa vnoci, malý človek rozosmeje.

Tu komédiu, z ktorej čiší bázeň,

sám Režisér prečaril na báseň, na sen…

A na smiech!

Čistý, ostrý, uštipačný, ladný,

hudba sfér, keď Svet bol celkom mladým…

.

…Tak sa mi, prosím, dieťa moje zver,

odkiaľže vanie, táto nespútanosť sfér?

Tajomstvo to, čo celkom ma prekráča

a spať nedá.

Diera von z koláča!…

…no beda mi, beda…

.

– Vtom otvorí oči modré a cez ne povie:

Kto z hviezd prišiel, ten iste to vie

Kto prišiel z hviezd tomu všetko zneje,

celý chápe Svet, to preto sa tak smeje.

Len,

len jedna vec ma trošku máta,

kedy prebalí ma ten môj smiešny Tata…

 *

*