google27eaa3905ca3fee3.html

Pozoruhodné je tvrdenie vedcov, ktorí zistili, že to, ako šťastie prijímame je predurčené naším vzťahom k matke, počas prvých rokov života. Z výskumu vyplýva, že starostlivá a láskyplná matka, ktorá dbala o naše fyzické aj psychické potreby nám navždy dovolila svojím správaním vedieť, čo je raj. Na „šťastie“ nás nenastavila iba svojou starostlivosťou, ale aj svojím genofondom. Samozrejme, tu už zohral svoju úlohu aj otec. K tomu, že šťastie a intenzivita prežívania šťastia je dedičná, dospel zasa iný výskum. Výsledky si potvrdili na pozorovaní jednovaječných dvojičiek, ktoré rovnakým spôsobom prežívajú šťastie a radosť aj v prípade, že každé bolo vychovávané v rôznej rodine, aj v rôznych krajinách. Vedci tvrdia, že v mozgu máme isté centrum, ktoré kontroluje, reguluje a prispôsobuje našu schopnosť byť šťastnými podľa pravidiel našej genetickej výbavy. Zaujímavé je, že to, čo nás robí šťastnými a ako veľmi to prežívame sa rokmi veľmi nemení. Ak niekto prežíva šťastie v prírode, zostáva mu to na celý život, rovnako, ako keď je niekto šťastný v náručí mužov. A čo je ešte zaujímavejšie vonkajšie vplyvy ako tragédia, zdravotný stav atď. majú podľa vedcov na naše vnímanie šťastia iba krátkodobý vplyv. Človek sa napokon vždy vráti k vrodenému modelu. Preto, vídať toľko šťastných ľudí na paraolympiádach. Z toho potom vyplýva, že hodnotenie svojho šťastného osudu je naozaj veľmi individuálne. To, čo niekto považuje za tragédiu, iný môže považovať za šťastie. V tomto hrá veľkú úlohu porovnávanie. Ak sa nám zdá, že prichádzame o hodnoty, ktoré nám život predtým štedro nadelil, reptáme na osud, aj keby sme mali stále desať razy viac ako iní. Ale aj tu je všetko veľmi individuálne, pretože veľkí optimisti sa dokážu tešiť aj z takej veci, že majú zlomenú ľavú ruku a nie pravú a že im chutí jesť, kým sused trpí nechutenstvom.

Psychológovia tvrdia, že prežívanie šťastia má niekoľko štádií :intenzívna radosť, spokojnosť, deficit depresie a skľúčenosti. Preto lekári neliečia nedostatok šťastia, ale depresiu. Možno neviete, že anglické happy a islandské happ, neznamená iba šťastie, ale aj náhodu. Súvisí to s naším západným myslením, v ktorom šťastie nepovažujeme za trvalý stav a cieľ našej cesty, ale skôr za niečo chvíľkové, čo nám priniesla náhoda. Sú však aj takí vedci, ktorí tvrdia, že celé šťastie je len chémia. Je to vec noradrenalínu a beta-endorfinov. To znamená, že zvýšením hladiny vitamínu C, môžeme regulovať svoje pocity šťastia. Preto sa často ovociu s vysokými dávkami C vitamínu hovorí rajské. Sú národy, ktoré dokážu takto regulovať svoju radosť, žiaľ, Slováci už medzi ne nepatria. Jedine, že by sme hľadali súvislosť medzi slivkou, slivovicou a šťastím.

Nech už žijeme na Západe alebo na Východe jedno je isté, šťastím nás napĺňa uznanie, dobré medziľudské vzťahy a úcta k sebe aj k druhým. Výskumy dokazujú aj to, že šťastie je chytľavé. Šťastní ľudia sú dobroprajní, zhovorčiví a veselí, čo prenášajú aj na svoje okolie. Ľahšie znášajú stres a sú kreatívnejší. Keď je človek veselý a šťastný, býva aj úspešnejší, má lepšie manželstvo, je zdravší, dlhšie žije a má lepší imunitný systém. Summa summarum z toho vychádza, že veľa faktorov je daných prírodou, ale čosi sa predsa len dá zmeniť a to je náš pohľad na svet, a s tým úzko súvisí aj naše prežívanie šťastia. Vraj si stačí napísať každý deň päť bodov, ktoré by sme zaradili za vetu: Som šťastná, že ne….Oni sa budú často meniť, až napokon zistíme, že máme veľa dôvodov byť šťastnými a tým nastúpime na cestu za radosťou.

Odborníci si myslia, že človek sa nerodí šťastný ani nešťastný, ale podobu prežívania svojho života si volí sám. Psychológ Richard Wiseman tvrdí, že sami si počas svojho života vylepšujeme, alebo zhoršujeme svoje šťastie. Wiseman sa zaoberal štúdiom šťastia viac ako desať rokov. Výsledkom jeho bádanie je poznatok, že šťastie neprichádza ani neodchádza, ale si ho treba vytvárať. Faktor šťastia z psychologického hľadiska študoval na životoch štyristo bežných – teda šťastných aj nešťastných ľudí

Doktor Wiseman je presvedčený, že ľudia prežívajúci okúzľujúci život využívajú štyri základné princípy, ktorými ovplyvňujú svoju budúcnosť:

1.Snažia sa maximálne vychutnať každú príležitosť. Sú schopní chopiť sa každej šance a využiť ju. Vstrebávajú informácie a energiu z okolia a hneď ju aj vracajú. Na všetko okolo seba sa pozerajú s nadhľadom a sú otvorení každému novému zážitku a skúsenosti.

2.Druhým princípom je počúvanie vnútorného hlasu. Je to zdravá intuícia a vysoká citlivosť. Ľudia so šťastným osudom sa rozhodujú rýchlo a správne. Chápu heslo : V pravý čas na pravom mieste. Vedia o tom, že sú senzitívni a tieto svoje vlastnosti a schopnosti ešte cibria, prehlbujú. Venujú sa im, meditujú a sú často v prírode.

3.Tretie pravidlo je veľmi dôležité. Šťastní ľudia neustále očakávajú šťastie. Na každom kroku čakajú na niečo milé, zaujímavé, príjemné. Svoju budúcnosť vidia pozitívne, aj keď si ju nemaľujú naružovo. Nie je to celkom predstava, ale skôr pocit.

4. Štvrtý princíp potvrdzuje, že šťastní ľudia majú schopnosť meniť zlé skúsenosti a nepriazeň osudu na šťastné chvíle. Pomáhajú si pritom rôznymi psychologickými technikami. Vo všetkom zlom hľadajú tú slzu dobrého a na tej stavajú.

 

Šťastie je ako bumerang

Všetko, čo v živote dávame iným, sa raz – ako bumerang hodený do vzduchu – vráti k nám. Aj dobro, aj zlo. Kto dáva lásku a priateľstvo, ten nimi bude obdarovaný. Zásadu bumerangu môžeme považovať za cestu hľadania šťastia nezávisle od toho, čo pre nás znamená šťastie. Rozpráva o tom vo svojej knihe profesor Lothar Seiwert, nemecký výskumník šťastia. Predstavuje nám v nej aj niekoľko metód, ktoré pomáhajú uviesť ju do nášho života.

Čo je pre nás najdôležitejšie?

Sústreďte sa na najdôležitejšie veci. Nerozmieňajte sa na drobné. Presne určite svoje ciele a nestrácajte ich z očí – to je umenie, ktoré sa podarilo ovládnuť úspešným ľuďom. Preto sa sústreďte na svoje silné stránky a rozvíjajte svoje schopnosti. Nikdy totiž nie je neskoro zmeniť svoj život alebo sa naučiť novú prácu. Nestrácajte čas so záležitosťami, ktoré vás nezaujímajú. Oddeľte dôležité veci od nepodstatných a určite svoje priority. Staňte sa expertom na vlastné záujmy.

Deľte sa úspechmi….

Podeľte sa so svojim úspechom a šťastím aj s druhými a tým budú ešte väčšie. Nie, nemá to nič spoločné s vypočítavosťou – práve naopak, je to výraz skromnosti. Väčšinu profesionálnych úspechov predsa dosahujeme spoločne. Zdôrazňujte význam spolupracovníkov a tak si získate úctu kolegov aj nadriadených.

…ale aj s povinnosťami

Proste o pomoc, ak ju potrebujete. Nie je to žiadna hanba, skôr dôkaz inteligencie. Ak zodpovednosť vydelíte niekoľkými ľuďmi, skôr prežijete úspech a ľahšie znesiete neúspech. Ak teda množstvo pracovných povinností spôsobuje, že cítite narastajúcu vyčerpanosť, priznajte to. Perfekcionizmus je neraz zhubný – veľmi stresuje a podporuje tvorbu chýb.

Bráňte svoje práva. Mysleli ste niekedy so znechutením na stretnutie, na ktoré sa vám vôbec nechcelo? Alebo na prácu navyše, ktorú vám hodil na krk kolega? Povedzte dosť! Jasne vyjadrite, že je to už nad vaše sily. Nechávajte si energiu na veci, ktoré naozaj patria do vašej kompetencie.

Dbajte o kondíciu svojich sivých buniek. Neustále sa rozvíjajte – učte sa cudzie jazyky, pracovať s počítačom, čítajte a cestujte. Snažte sa veľa zhovárať s ľuďmi, buďte otvorení voči novinkám.

Tešte sa a čerpajte rozkoš – napríklad z dobrého vína, milého rozhovoru s priateľmi, peknou drobnosťou. Všetko, čo vám prináša radosť, vám dodáva silu, aby ste obstáli v každodenných povinnostiach. Človek, ktorý si nájde čas aj na zábavu, hobby, šport, cíti väčšiu chuť žiť. Milé činnosti totiž očisťujú dušu a prinášajú šťastie.

No a na záver slovo filozofa R. de Gourmonta, ktorý povedal, že neexistuje šťastie, sú len šťastní ľudia.

.

(Prečítané 1 184 krát, 1 dnes)

Comments are closed.