google27eaa3905ca3fee3.html

Dnešná hypnóza ma priviedla k pocitu, že duša človeka sa nemení, napriek rôznym reinkarnáciám a časovým posunom. Či som muž, alebo žena, moje základné povahové rysy sa v reinkarnáciách neodlišovali od toho, ako sa cítim v súčasnom živote. Vo všetkých životoch, vrátane biedneho života, som bola nezávislá žena alebo muž. Dobrosrdečná povaha, ktorá má rada svoj kľud, a ktorá rada o sebe rozhoduje a snaží sa byť spravodlivá aj voči ostatným. Aj napriek rôznym situáciám a podmienkam, v ktorých som sa ocitla, som si vždy vedela nájsť spôsob, ako sa cítiť čo najpohodlnejšie a prijať život taký, aký sa mi ponúkal.

Ako biedna v mojom najbiednejšom živote, som videla samu seba, že žijem v relatívnom pokoji. Sedím bosá v otrhaných šatách, so šatkou na hlave a so špinavou tvárou pred chatrčou. Ešte aj úbohé zariadenie v chatrči, vidím usporiadané podobným systémom, aký používam dnes vo svojej domácnosti. I teraz mám rada vo veciach systém.

Vďalšom živote sedím na svojej svadbe v dobových karmínovo červených šatách. Beriem si za manžela oveľa mladšieho muža. Jeme rukami. Mám krásnu tvár, aj keď už trošku prešedivelé vlasy. Je na mne vidieť pokoj a bohatstvo. Cítim na sebe závistlivé pohľady, počujem šepot ľudí, ktorí ma ohovárajú a mne sa to páči. Môj sotva dvadsaťročný manžel si ma zobral kvôli postaveniu a peniazom, mne to však vôbec nevadí. Celkom sa teším na svadobnú noc.

Aj v ostatných životoch, nezáleží na tom, či som žena alebo muž, som samoľúba, páči sa mi pocit, keď ostatní o mne hovoria a závidia mi. Nevadia mi ani negatívne reči. Čím ich dráždim? Prečo to robím? Uvedomujem si , že svojím správaním a výzorom dráždim ľudí, aby o mne hovorili.

Táto skutočnosť mi kedysi prekážala aj v mojom súčasnom živote. Vždy bolo niečo, čím som mohla ľudí aj neúmyselne podráždiť. Teraz si uvedomujem, že som sa odlišovala od bežného priemeru, v každej jednej mojej reinkarnácii. Bolo to tým, že som ani v jednom svojom živote nežila bežným konvenčným životom? Utiekla som aj so súčasného života, keď začal naberať konvenčný smer a od základu, pre niekoho nepochopiteľne, som zmenila svoj súčasný život.

Nevidím vlastné deti ani v jednej mojej reinkarnácii. Je to niečo, čo sa mám ešte naučiť? Alebo sme sa len k tomu zatiaľ v hypnóze nedostali? Existuje ďalší variant odpovede? Prečo ma bežné reči o deťoch v súčasnom živote nezaujímajú? Prečo nepatrím medzi ženy, ktoré zvedavo nakúkajú do kočíkov a obdivujú deti svojich kamarátok?

V profesii, v ktorej som sa cítila veľmi naplnená, kde som bola učiteľka a majiteľka baletnej školy, som mala pozitívny vzťah k deťom. Napriek tomu som sa cítila osamelá vyslúžilá baletka. Netrápila som sa ale tým, že nemám partnera. Prečo som sa nevydala a nemala vlastné deti? Bolo to niečo, čo ma v tomto živote vôbec nezaujímalo. Vidím malé tanečnice, ako sa rozcvičujú pri tyči a ja sa teším, keď sa na mňa usmeje malé pekné dievčatko. Mám slastné pocity, keď sa pozerám na tancujúce malé baletky a teším sa z toho, čo všetko sa naučili.

Je tu záverečné koncoročné matiné pred prázdninami v baletnej škole. V zrkadlovej sále sedím v nádhernom oblečení medzi rodičmi. Podľa ošatenia odhadujem, že je práve začiatok dvadsiateho storočia. Môžem mať niečo vyše 40 rokov. Pozerám na baletky ako poskakujú za sprievodu klavíra. Podľa rytmickej melódie môže ísť o Čajkovského skladbu Tanec malých labutí z baletu Labutie jazero. Na chvíľu ma prepadnú spomienky, vidím samu seba s tanečným partnerom pred viac ako pätnástimi rokmi. Prepadne ma nostalgia a ja spomínam na staré časy, keď som bola mladá a krásna aktívna baletka. A zrazu precitám, začínam opäť vnímať malé tanečnice. Sotva desaťročné dievčatá poskakujú v kruhu a mávajú rukami. Terapeut ma vyzýva, aby som mu popísala hostí. Rodičia a príbuzní detí, väčšinou ženy, si so záujmom prezerajú deti, šepkajú si a medzi sebou vyzdvihujú ich prednosti. V sále je horúco, tučné panie sa ovievajú vejármi.

Na vyzvanie terapeuta sa presúvam do svojho detstva v živote, keď som učila baletky tancovať. Bývam vo veľkom dome s obrovskými svetlými miestnosťami. Pochádzam zo solventnej rodiny a práve dostávam súkromné hodiny baletu. Presúvam sa o niekoľko rokov dozadu. Zrazu stojím pred zrkadlom v baletných špičkách a obdivujem sa sama v zrkadle. Som taká pekná! Mám ladnú postavu a prekrásnu tvár. Môžem mať asi šestnásť rokov. Ďalší zážitok zo začiatku kariéry, keď sa pripravujem v zákulisí s ostatnými baletkami na vystúpenie. Vtedy som radová baletka. A v ďalšom zážitku mám nádherný pocit, keď tancujem už ako sólistka v krásnych zlato bielych baletných šatách s tanečným partnerom vo veľkom divadle. Počujem hudbu a cítim na sebe obdivné pohľady publika, cítim že ide o balet Spiaca krásavica. Je to povznášajúci pocit.

Balet, stále len balet, zatiaľ si neviem na nič iné z tohto života spomenúť. V snoch, ktoré som mávala pred hypnózou, som videla samu seba ako vyslúžilú baletku so šedivými vlasmi, ako sedím vo svojej obývačke obklopená obrázkami a fotografiami zo svojej baletnej kariéry. Prezerám si staré novinové výstrižky, divadelné bulletiny a plagáty a spomínam na minulosť. Kuchyňa a práčovňa, ktoré sú umiestnené cez chodbu oproti sú zariadené v štýle tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Roky zapadajú.

V spomienkach sa dostávam do ďalšieho života, keď som žila na haciende niekde v Brazílii. Prechádzam sa mestečkom, nazriem aj do malého ošarpaného kostolíka. Prejdem sa po trhu, kde predávajú aj slamené klobúky, ktoré nosia nádenníci na plantážach. Prechádzam sa po svojom dome, som v spálni, kde mám na posteli čipkované návliečky a v miestnosti je cítiť zatuchlina. Prídem k zrkadlu na toaletnom stolíku a pozriem sa do zrkadla. Mám tmavohnedé vlasy, modré oči a snedú pleť. Nezdám sa sama sebe dosť pôvabná. Nemám milé črty, ale hranatú tvár. Pôsobí na mňa trochu vulgárne. Vchádzam do ďalších miestností. Sú poloprázdne a všade je kamenná podlaha. Vojdem do dvora. Dom sa ťahá do štvorca a uprostred je malé nádvorie. Spod dlaždíc uprostred nádvoria vykukuje tráva.

Zaujímavé. Žeby v tomto živote pramenila moja záľuba v brazílskej hudbe a vo všetkom, čo je brazílske? I keď vidím film v televízii so súčasnej doby, hneď dokážem uhádnuť, že ho natočil brazílsky režisér.

Mala som veľa životov, v ktorých som žila vo Francúzsku. V hypnóze si spomínam na život, keď som žila vo vojne. Sedím pri vyhasnutom ohnisku a pozorujem okolie. Je poludnie. Vojaci majú oddych medzi bitkami. Máme oblečené biele úzke nohavice kamašlového typu, modrú uniformu, pušky sú s bodákmi, ako za čias Napoleona Bonaparteho. Uvedomujem si samého seba. Som bradatý muž v stredných rokoch, prešedivelý, strednej postavy, trošku zavalitý. Prichádza ku mne veliteľ, mladší tmavovlasí muž. Pozdraví ma s úctou a rozprávame sa. Považuje si ma a ja podľa jeho správania usudzujem, že aj ja som pre armádu dôležitý, mám významnú hodnosť.

V ďalšom živote som opäť vo Francúzsku. Som žena. Váľam sa oblečená vo vysokej posteli potiahnutej zlatou látkou v „Châteu de Versailles“. Mám guľatú ružovú tvár, šedú trochu neupravenú parochňu a na dnešné pomery som robustnejšej postavy. Podľa oblečenia a zdvihnutej krinolíny môže ísť o sedemnáste storočie. Prechádzam sa bezstarostne po miestnostiach. V miestnostiach okrem mňa nikoho nevidím, ale cítim prítomnosť sluhov, ktorí nakúkajú spoza spletitých versaillských chodieb pre služobníctvo. Som s tým zmierená, v tomto paláci neexistuje súkromie!

Ďalší život a opäť vo Versaille. Sme viacerí dôstojníci v jednej miestnosti. Preberáme vojenskú stratégiu na najbližšie obdobie. Mám dôležité postavenie v armáde. Terapeut ma vyzýva, aby som sa v tomto živote presunul na slávnosť. Namiesto slávnosti sa mi vybavuje môj obraz, obraz mladého pohľadného muža, ktorý sedí v salóne. Okolo mňa je veselá vrava, niektorí muži fajčia fajku a pekné vyparádené dámy popíjajú pri hracích stolíkoch s kartami. Ich zvedavé oči sa nenápadne upierajú na mňa. Flirtujú so mnou pohľadom. Prezerám si dámy a páči sa mi pocit, že sa idú o mňa roztrhať. Som dobrá partia, navyše mimoriadne šarmantný a zábavný mladý muž. Môžem mať každú, na ktorú si ukážem bez toho, aby som čokoľvek pre to urobil. Usilujú sa o mňa samé. Vstávam a pristupujem k hraciemu stolíku, kde pozdravím jednu dámu.

Rozmýšľam o tomto živote a zatiaľ si neviem vybaviť súvislosť tohto života so životom, kde sedím ako vojak pri ohnisku. Nevylučujem však, že by mohlo ísť o ten istý život s istým časovým odstupom.

Terapeut ma vyzýva, aby som si spomenula na bezprostredne predchádzajúci život pred súčasným životom. Vynára sa mi obraz knižnice. Veľkej, starej knižnice. Som muž, tridsiatnik. Mám tmavé vlasy a oblečenú jednoduchú košeľu a nohavice. Sedím za stolíkom a robím si poznámky z kníh. Pristupujem ku knižnici a vyberám jednu knihu. Listujem ju a rozmýšľam, či informácie v tejto knihe, môžu poslúžiť pre moju prácu, alebo nie.

Počas regresnej hypnózy som videla aj ďalšie životy, vždy som však bola muž, či som žila v Číne alebo v Rusku. Je to zvláštne. Často si v súčasnom živote hovorím sama pre seba zo žartu, že mám asi veľa mužských hormónov. Mohla by tu byť istá súvislosť? Nejde o výzor, ten je ženský, skôr o správanie, kedy potláčam city a snažím sa robiť to, čo je najlepšie pre danú vec. Aj teraz, keď píšem tieto riadky, začínam sa cítiť sa ako chlap.

Mám veľa otázok, snáď budem mať ešte príležitosť sa o sebe dozvedieť viac. Toto bol len prelet!

zážitky z regresnej terapie spísala moja klientka Mirka R.


K tématike regresnej terapie odporúčame knihy od Micheala Newtona:

Michael Newton – Cesty duší – Fascinujúce dielo, zostavené na základe výpovedí ľudí, uvedených do hlbokej regresnej hypnózy. Autor-hypnoterapeut sa zameriava na širšiu súvislosť našich životov – čo se deje po smrti, v období medzi životmi, ako si duša volí podmienky nového života, aké sú naše vzťahy s inými dušami a pod. Kniha je písaná veľmi inteligentne a pútavo. Autorov text dopĺňa množstvo ukážok z hypnózy rôznych ľudí.

+

Michael Newton – Proměny duší – Príbehy vedomého osvietenia duše na základe regresnej hypnózy. Hrdinovia týchto príbehov mali možnosť nahliadnuť do duchovného sveta a pochopiť zmysel svojich ťažkostí alebo bolestných skúseností. Všetky príbehy začínajú popisom konkrétneho problému, ďalej nasleduje odhalenie jeho koreöv a nakoniec riešenie. Na záver každej kapitoly sa dozviete, ako prispela skúsenosť s hypnoterapiou ku skvalitneniu života subjektu.



Súvisiace články:


 

(Prečítané 5 942 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.