Láska je Akáša

Dnes je taký zvláštny deň, od rána mám chuť na kúsok mágie, tajomna, hlbokého vnemu… Cez okno a záves prenikajú do izby rozihrané svetelné obrazce. Na chvíľu sa zachvejú a náhle zmiznú, niet po nich ani stopy. Kam sa však podeli? Podľa zákonov fyziky predsa nič nezaniká. Energia sa iba premieňa. Kde sú moje roztancované obrazy a kde je môj úmysel vyveštiť si z nich symbolicky dnešný deň? Všetko zmizlo. Zostali iba pocity, trocha melanchólie, trocha veselosti, trocha odhodlania, odhaliť budúcnosť aspoň na desať hodín dopredu.

Naplánované mám dve stretnutia – také nudné, pracovné a jedno veľmi veselé s najveselšou spolužiačkou zo školy. A realita? Príjemný pán na pracovnom stretnutí ma zaujal a pobavil a ja som sa cítila ako bohyňa. Nazýval ma krásna pani a bol ochotný spustiť zo svojich podmienok, len aby sa náš obchod uskutočnil tak, že obaja budeme spokojní. No a stretnutie so spolužiačkou? Katastrofa! Prišla na Slovensko len kvôli tomu, že jej zomrela mamička a tak sme sa nad pohárikom vína zadúšali slzami a clivými spomienkami. Môj vhľad do Akáše ma opäť sklamal. Ale asi je to normálne. Aj keď všetci novodobí „mudrci a mudrlanti a vedomci“ hovoria, že všetci môžeme nazrieť do kuchyne bohov, skutočnosť je iná. Aj tam sa dostane niekto iba na nákup, iný k predjedlu a nepatrné množstvo vyvolených je pozvaných aj na hostinu. Niektorí potom majú právo omrvinky z nej odovzdať ďalej a iní si vkladajú poznanie do svojich tajomných skriniek. Čo sa však skrýva v Akáši? A vieme vôbec, čo Akáša je? Najvšeobecnejší názor vraví, že je to kronika ľudstva, v ktorej je zachované v obrazoch, symboloch a vnemoch všetko, čo sa kedy odohralo a odohrá na planéte zem. Sú tam slová, činy, pocity, úmysly…všetkých ľudí a zvierat, Všetko, čo sa udialo za miliardu rokov – vraj odvtedy sa datujú akášické zápisy. Vďaka nim mohol Jules Verne písať o tom, čo sa ešte len malo stať, Karol May mohol opísať život Indiánov, hoci nikdy v živote nevidel ani jedného živého indiána, Hašek stvoril dobrého vojaka Švejka, hoci sám bol oslobodený od vojenskej služby a Alexander Dumas nás dojímal svojimi historkami, ktoré sa nikdy nestali. A to je práve moja otázka. Nestali sa naozaj nikdy? Podľa mňa sa stať museli a všetci títo kreatívni ľudia ich opísali tak, že sa napojili na ich príbehy v tejto historickej knižnici. Len tak sa dá napríklad vysvetliť, prečo sa mnohé vedecké výskumy objavia naraz na viacerých kontinentoch v približne rovnakom čase. Mám z toho pocit, ako keby sa v určitom čase odhalil istý závoj v Akáši a kto tam v tom čase práve blúdi dostane informáciu, ktorá napokon vždy slúži pre celé ľudstvo. Či už v dobrom alebo zlom. Teraz sme sa tak dostali k prelomovému roku 2012 a k nabádaniu, že iba pocit jednoty a bezpodmienečná láska zachránia náš svet. Vďaka záznamom v Akáši sa učíme sebaláske a súčasne sa zbavujeme egoizmu, ale robíme aj iné veci, bojujeme, nenávidíme, zneužívame moc, mučíme a zabíjame. Takže ani najstaršie a najdokonalejšie záznamy nám nepomôžu, ak sa z nich nevieme naučiť jedno – niesť zodpovednosť za seba a svet v ktorom žijeme.

Opäť je ráno a ja zasa sledujem roztancované svetielka a rozmýšľam o Akáši. Pre jedných je to kniha, pre iných svet príčin a dôsledkov, pre ďalších prahmota alebo boh sám. A pre mňa?

Pre mňa je to láska. Je v nej všetko, ale dostávame z nej iba toľko, koľko sme ochotní vložiť, je plná očakávaní, ale aj odpovedí podľa stupňa našej vyspelosti, je všade- okolo nás aj v nás, ale nie všetci ju cítia, je múdra aj hlúpa, podľa toho akí sme my. Je tajomná, ale iba pre tých, ktorí ju nepreciťujú, je našou minulosťou prítomnosťou a budúcnosťou podľa našich úmyslov a predsavzatí, je v každej našej bunke, lebo je zrkadlom vesmíru, ale čo vlastne vieme o vesmíre? Keď milujeme stráca sa pojem času a priestoru. V láske sú spomienky aj budúcnosť, svetlo aj temnota. Láska je plná, hutná, hmotná, ale súčasne éterická a nepolapiteľná. Je veselá aj smutná. Povznášajúca aj zotročujúca, veľká aj malá zároveň a hlboká aj plytká, ak túžime veci porovnávať, či hodnotiť. Slúži každému podľa zásluh a veľkosti srdca. Sudca aj odsúdený v tej istej chvíli. Je univerzálna a pritom veľmi osobná. Láska aj Akáša je všetko vo všetkom. Jednota v nás a my v jednote. Frekvencia, na ktorej letíme vesmírom, keď nám snami oťažejú viečka a my sa vraciame Domov po novú silu. Roztancované svetielko na mojej stene, ktoré tuší, že nič nie je náhoda. Ani táto úvaha a rána plné veselých svetielok. Akáša aj láska sú príčinou aj dôsledkom vecí, sú stavom dokonalosti a pokoja. Pomáhajú nám naplno prežívať šťastie a blaho na tejto zemi. Sú naším podvedomím, na ktoré sa môžeme napojiť a vyberať si pre seba hrozienka spracovaných dejov a darov, ktoré sme si kedysi nahromadili a dnes ich môžeme rozvíjať.

Treba len odhodiť strach, vziať kľúč a smelo vstúpiť do tejto úžasnej krajiny všehomíra Láska a pochopenie čakajú na svojho objaviteľa. Lenže rovnako ako v rozprávke, aj tu ak vojdete so zlým úmyslom nájdete iba to, čo hľadáte. Niekedy päťhlavého draka. Tomu sa nikto nesmie čudovať.

viac o Akáši TU