google27eaa3905ca3fee3.html

V nadchádzajúcich sviatočných dňoch sa bude veľa hovoriť o láske, súcite a  spolupatričnosti, budú sa rozdávať darčeky a láskavé slová, ale vieme vôbec, čo to je bezpodmienečná láska? Nevychádza jej potreba iba z nášho ega? Nie je to iba strach so samoty v temnote vesmíru, ktorý nás vedie k zbližovaniu sa s inými bytosťami? Vieme my vôbec to najzákladnejšie v našom živote – odkiaľ sa v nás berie láska? Takto hľadí na lásku jedna z duchovne najvyspelejších bytostí 20tého storočia Jiddu Krishnamurti

LÁSKA NEPOTREBUJE PREMÝŠĽAŤ

Keď povieme, že niekoho milujeme, zväčša tým myslíme, že niekoho vlastníme. Dobre, ale z tohto vlastníctva potom vzniká žiarlivosť, pretože sa obávame, čo by sa mohlo stať, ak by sme ho alebo ju stratili. Cítim sa prázdny, stratený a preto legalizujem vlastníctvo a pripútam si ju (či jeho). Z vlastnenia iného človeka vzniká žiarlivosť, strach a nespočetné množstvo konfliktov. Takéto vlastníctvo zaiste nie je láska, alebo snáď áno? Som k nej pripútaný kvôli svojej osamelosti a táto pripútanosť, ktorá z osamelosti pramení, vraví: „milujem ťa.“ Cítite spojenie, pretože sa nachádzate v rovnakej pozícii. Dvaja ľudia na sebe lipnú kvôli svojej osamelosti a svojej skľúčenosti, lipnú na sebe na základe svojho nešťastia. Chceš ho vlastniť a nazývať svojím. V okamihu, ak tvoja myseľ vytvorí okolo toho človeka plot zo slova „môj“, chýba tam láska.

V SKUTOČNOSTI NÁS DRUHÍ NEZAUJÍMAJÚ

Napriek tomu, že neustále hovoríme o druhých, v skutočnosti nás príliš nezaujímajú. Sme s nimi len pokiaľ nás náš vzťah uspokojuje, pokiaľ nám niečo dávajú, pokiaľ z nich niečo máme, nech by to bol napr. len únik. Vzťah tu je, pokiaľ je tu uspokojenie. Snáď sa vám to bude zdať trochu drsné, ale ak budete pozorovať svoj život pravdivo, zistíte, že to tak je. Ak sa tomu chcete vyhnúť, potom obmedzíte svoje možnosti a nikdy nenájdete uspokojivý vzťah. Náš vzťah s niekým, či už dôverný, či nie vytvoril túto spoločnosť, v ktorej žijeme. Aký je váš vzťah s manželkou, manželom či váš vzťah ku kresťanskému, budhistickému kňazovi, či majstrovi? Ak sa nad tým zamyslíte, uvidíte, že je založený na predstavách. To je fakt, nie? V tejto predstave, ktorú vytvorila myseľ sa cítite bezpečne. Ale predstava nie je skutočnosť. To je dôvod, prečo nemáme skutočný vzťah, ide len o vzťah medzi predstavami.

Môžete stokrát presviedčať seba samých, že poznáte svoju ženu, muža, či partnera. Poznáte ich naozaj? A dá sa ich vôbec poznať úplne? Nemáte o nich len určité predstavy? Všetky naše bežné vzťahy sú iba pomyselné – sú postavené na predstavách, ktoré vytvorila myseľ. Ak mám o vás istú predstavu a vy zase o mne, prirodzene sa nevidíme takí, akí skutočne sme. Vidíme iba naše predstavy, ktoré nám bránia, aby sme sa k sebe priblížili – a preto naše vzájomné vzťahy nefungujú.

AK ŽIJETE V ILÚZIACH, NEVYHNETE SA SKLAMANIU

Mám predstavu o sebe, že som alebo nie som veľký človek, že som to či ono. Ak žijete s predstavami, žijete s ilúziami, nie realitou. Ak poviem, že vás poznám, myslím tým, že som vás poznal včera, ale nepoznám vás teraz. Poznám len svoju predstavu – obraz zložený z toho, čo ste povedali v môj prospech, či neprospech a čo ste mi urobili – obraz zostavený zo spomienok, ktoré na vás mám. A vaša predstava o mne je vytvorená rovnakým spôsobom a do vzájomného pomeru potom vstupujú iba tieto predstavy, ktoré nedovoľujú, aby sme spolu niečo zdieľali.

Ľudia sa pozerajú na seba so všetkými spomienkami, predstavami, dojmami a pocitmi podráždenia. Nikdy nepozorujú priamo. Toto pozorovanie prostredníctvom predstáv, nahromadených spomienok nie je v žiadnom prípade vzťahom. Je to vzťah medzi dvoma skupinami predstáv, v žiadnom prípade sa nejedná o reálny vzťah. Žijeme prostredníctvom predstáv. V našich vzťahoch osobných i neosobných ide vždy o ilúziu. Pokiaľ budete žiť v ilúziách, budete vždy vystavení ranám a sklamaniam. Sú to vaše predstavy, čo zabránia tomu, aby ste s druhými nadviazali skutočný vzťah. Systém predstáv bráni skutočnému pozorovaniu blízkeho človeka. V skutočnosti sa s touto živou bytosťou ani nechcete stretnúť, pretože máte strach. Je omnoho ľahšie mať o človeku predstavy, ako ho vidieť ako živú neustále sa meniacu bytosť .Ilúzie vám zastierajú zrak. Takto žijeme, toto je vzorec, podľa ktorého jednáme, na to sme si zvykli. Predstavy sú tvorené myšlienkami. Pozorovateľ je teda tvorcom predstáv, on ich vytvára a následne sa od nich oddeľuje a pýta sa: „čo s nimi mám urobiť?“

JE OCHOTA ODPÚŠŤAŤ LÁSKOU?

Ty ma urazíš, ja sa nahnevám a zapamätám si to. Neskôr však z donútenia, zo strachu, či z ľútosti poviem: „odpúšťam ti“. Stále som tou kľúčovou osobou, som to ja, kto niekomu odpúšťa. Pokiaľ mám tento prístup, ja som ten dôležitý, nie človek, ktorý ma údajne urazil. Ak teda zhromažďujem hnev a neskôr ho popriem, čo sa nazýva ochotou odpúšťať, nemilujem. Milujúci človek nie je vôbec nepriateľský a všetky tieto veci sú mu ľahostajné. Sympatie, ochota odpúšťať, vzťah založený na vlastníctve, žiarlivosť a strach – nič z toho nie je láska – to všetko vychádza z mysle. Tam kde je myseľ sudca, tam neexistuje láska, lebo myseľ súdi len podľa vlastníctva a jej súd je len obyčajnou túžbou vlastniť v rôznych podobách.

Myseľ môže lásku iba pokaziť, nemôže jej dať život a krásu. Predpokladajme, že som na tebe závislý pre svoje potešenie, pohodlie, pre svoj pocit bezpečia. Tak môj vzťah je vzťah závislosti a je založený na strachu. Mať správny vzťah vyžaduje, aby som sa začal oslobodzovať od tejto psychickej závislosti a strachu. Láska nie je sentimentálna. Byť sentimentálny a emocionálny neznamená milovať, pretože to sú iba pocity. Tieto vlastnosti sú totiž vyjadrením sebaexpanzie. Byť plný emócií samozrejme nie je láska, lebo emocionálny človek dokáže byť krutý, ak jeho city nenájdu odozvu a nemajú sa kde uplatniť.

Pokiaľ vyžaduješ, aby ťa niekto miloval, nie je v tebe láska. Iba prázdna vec žiada, aby ju niekto naplnil. Prázdne srdce nemôže byť naplnené tým, že bude behať za majstrom, či iným spôsobom hľadať lásku. Na lásku nemôžeme myslieť, pestovať ju a praktizovať. Ak milujeme, nemôžeme milovať málo, ani mnoho, môžeme iba milovať. Naše problémy môžu byť vyriešené iba tam, kde existuje láska.

SPOZNAJ SEBA A SPOZNÁŠ CELÝ SVET

Neexistujete preto, že myslíte, ale preto, že ste vo vzťahoch a keď neporozumiete tejto súvzťažnosti dostanete sa do konfliktov a rozporov. Nerozumieť vzťahom je ubohé. Posledné, čo človeka zaujíma, je poznanie seba samého. Ale práve to je jediný základ, na ktorom sa dá stavať.

Pomocou sebapoznania začneme zisťovať čo je boh, čo je pravda a aký je nadčasový stav. Všetko, čo robíme je založené na myšlienke. A myšlienka je neúplná, preto je život neúplný. Život je neustály boj, konflikt a to sa môže skončiť len vtedy, ak porozumieme sebe – ak si nastavíme zrkadlo. Zrkadlo je vzťah, v ktorom môžete študovať seba. V tom zrkadle – vo vzťahu objavíte všetky odpovede – vy ste história ľudstva , ste kniha, v ktorej si môžete prečítať všetko o sebe bez nejakého sprievodcu, kňaza či zasvätenca. Tam nie je „ako“. Ak sa pýtate „ako“ žiadate systém, metódu. Ak si nacvičíte metódu, aby ste rozumeli sami sebe, stanete sa mechanický.

Ste živá bytosť a živá bytosť nemôže ísť cez systém. Spoznať sa, znamená sledovať svoje myšlienky, jednanie, svoje slová, ako si počínate vo svojich každodenných vzťahoch; byť si vedomý svojho správania sa, svojich postojov k ľuďom, k myšlienkam a k veciam, bez ospravedlňovania, odsudzovania a prijímania je múdrosť. Vzťah je zrkadlo, v ktorom môžeš vidieť seba, aký skutočne si. Kto je takto vedomý, nepotrebuje nijakého majstra. Ten vie, že každý vzťah je jeho učiteľom, a nie niekto mimo.

MôŽE MYSEĽ STVORIŤ LÁSKU?

Rozmýšľali ste niekedy o tom, prečo máte vzťahy ku svojím blízkym naplnené konfliktami? Zamyslite sa nad tým, či sú vaše vzťahy založené na mysli. Myslení, pamäti, na udalostiach, ktoré pominuli, na spomienkach. Všetci žijeme tými spomienkami, teda v myšlienkach, že? My máme ambície, aj oni. Chceme sa realizovať, ale to chce ho aj partner. Obaja sme si vytvorili určité očakávania a je tu stále toto rozdelenie a teda tu musí byť aj konflikt. Je to ľahké. Ak chceme pochopiť o aký konflikt ide a zistiť, či sa dá ukončiť, musíme zistiť či v našom vzťahu vládne myseľ.

Môže teda myseľ stvoriť lásku? Nie, nie prosím vás, berte to vážne. Toto je príliš dôležité, na to aby ste súhlasili, radšej skúmajte. Je myslenie vo vzťahu to, čo nás spolu spojilo cez pamäť, reakcie, potešenie sexuálne či iné. Myslenie je faktorom vzťahu. Ona mi niečo povedala, čo ma urazilo a tak sa zase ja musím dotknúť jej a tá krivda sa nesie ďalej a to je pamäť. Ak tak žijeme, žijeme iba mŕtvymi spomienkami, spomienky nie sú v budúcnosti, sú v minulosti, je to schopnosť pamätať si. Je teda možné s niekým žiť a nehromadiť si naň spomienky? Je teda láska aktivitou myslenia?

VSTÚPTE DO INEJ DIMENZIE

Snažíme sa zistiť ako žiť na tomto svete v mieri, musíme teda pochopiť hĺbku a povahu myslenia a pamäti. Väčšina z nás si už od ranného detstva nesie bremeno mnohých krívd, psychických zranení a spomienok na tie rany a tým neustále jatrenie „boliestky“. Dá sa na to všetko zabudnúť? Ak som zranený, ako môžem niekoho milovať? Konflikt sa skončí, ak naozaj do hĺbky preskúmate celú svoju povahu, svoj záujem, ktorý sa zakladá na odmene a treste. Tak sami začnete poznávať, že myslenie nevedie k riešeniu ľudských problémov. Činnosť myslenia, obmedzenosť myšlienky a celá činnosť pamäti je veľmi rozdeľujúca a vo svojom dôsledku konfliktná. Hľadanie bezpečia, istoty je základom pohybu myslenia, že? A existuje vôbec nejaká istota dosiahnuteľná cez myseľ, alebo je istota v tom, ak si myseľ so svojou inteligenciou a chytrosťou uvedomí, kde je jej miesto a nebude vstupovať do vecí lásky. Myslenie je odozva pamäti, akumulácia v mozgu ako poznanie.

Poznanie ide cez zážitok – pamäť, odozva na výzvu… Každé poznanie je vždy obmedzené, myseľ je vždy limitovaná. Ak by ste nemali myšlienky, neexistoval by strach, zmysel pre potešenie, ani čas. Myseľ (myšlienky) je zodpovedná za všetkých vašich bohov, záchrancov, svätcov, za celú poslušnosť a oddanosť. Myseľ hľadá potešenie a únik z osamelosti. Ak sa vážne spýtate, čo vám prináša myslenie, potom vstúpite do úplne inej dimenzie.

Jiddu Krishnamurti

(preložila Erika, medzititulky –redakcia)



Súvisiace články:


Knihy Jiddu Krishnamurtiho nájdete TU


 

(Prečítané 2 918 krát, 1 dnes)

One Response to V skutočnosti nás druhí nezaujímajú

  1. veľmi dobré pre pochopenie vzťahov