ornament farebneČíňania pod pojmom princípu nekonania wu-wei objavili spôsob, ako zlepšiť životaschopnosť človeka, ako zvýšiť jeho energetický potenciál, stimulovať jeho aktivitu, emócie, fyziológiu a znížiť rýchlosť starnutia, omladiť organizmus, znovu zrodiť ho.

Je to cesta, na ktorej um neriadi biologické procesy, kde špekulatívny um je zastavený, kde niet úmyslu, vopred určených pravidiel. To je vždy základným princípom fungujúcich východných postupov, ktoré nemajú priamu metódu, ako čo urobiť, prečo to tak urobiť a čo urobiť najskôr a čo potom. Hovoria o tom, čo cítiť a v akom duchu fungovať. Kde je radosť, potešenie – tam sa um nemieša do pohybu, do dýchania, do vnímania zrakom, sluchom, čuchom.

V prípade wu wei človek neplánuje, nerozmýšľa, ale priamo vychutnáva sám seba prostredníctvom orgánov, ktoré sú opačné voči umu. Sú to orgány priameho poznávania. Ak človek vo svete umu narazí na hranicu a cíti neúspech, nie náhodou odmieta, stráca chuť, nemá hlad, nechce sa mu ísť poprechádzať, neželá si stimuláciu tela. Človek stráca schopnosť priamej stimulácie zmyslového aparátu. A čím je menej priamych stimulov, tým viac je problémov, chorôb, fyzickej a duševnej slabosti. Tým je slabšia fyziológia. O čo je fyziológia slabšia, tým je patológia väčšia, viac ochorení, dysbalancií, konfliktov. Ak človek stráca vlnu optimizmu, entuziazmu, nadšenia, jeho telo rýchlo slabne. Takto sa zvyšuje neduživosť, chorobnosť, úmrtnosť medzi ľuďmi, zhoršuje sa schopnosť adaptácie na zmenené podmienky.

Skupina ľudí, resp. spoločnosť založená na princípoch umu, takisto rýchlo starne. K tomuto procesu prispieva psychologické spracovávanie ľudí, neustále vyvolávanie strachu masmédiami, negatívnou propagandou. Takéto vyvolávanie strachu uberá emócie, zhoršuje fyziologické funkcie a prispieva k predčasnému starnutiu. V spoločnosti vedie k nárastu kriminality a zhoršovaniu zdravia obyvateľstva. Tieto informácie ľudí pred niečím varujú, neustále ich strašia a prichádzajú s katastrofickými scenármi, t. j. rozbíjajú jednotu organizmu človeka. Takto spracovaní ľudia dávajú na prvé miesto zabezpečenie sa. Strácajú seba samého, stávajú sa informatívnymi. Ich zmyslové analyzátory už nepracujú v režimoch nadšenia a radosti. Prijímajú len priamu informáciu bez emócií. Ich fyziológia sa vysušuje – opäť je tu starnutie. Starnutie ľudí je produktom umu. V mladom tele je um romantický, idealistický, bezstarostný a v starnúcom tele je predpokladajúci a v hraničných stavoch zapevňujúci. Um je schopný len spevňovať, vytvárať zákony tvrdosti, pevnosti, nemennosti. Všetko, čo prijímame zvonka starnúcim umom /hovoríme tomu zbieranie skúseností/, sa vytvára analógiami. Um pozná len sprostredkované poznávanie pomocou analógií, t. j. pripútaním k už skôr poznanému. Naučíme sa nové slovo – porovnáme ho s iným, čomu sa podobá. Takto sa učíme cudziemu jazyku. Učíme sa novému počítačovému programu, učíme sa novému oboru – vždy porovnáme s už existujúcim poznatkom.

Nech sa zaoberáme akoukoľvek oblasťou umu, vždy vytvárame kompozície s použitím nazbieraných poznatkov. Aby sme čosi pochopili, matematickú rovnicu, gastronomickú receptúru, význam cudzieho slova, vždy porovnávame, a vtedy objaví sa moment pochopenia – „Aha! Už to chápem,“ – je to moment priväzovania, pripútania. Um takto pracuje zákonmi pevnosti, zošnurovania. To nie je priame, bezprostredné poznávanie s emóciou. Je to poznávanie vyžadujúce analógie, predchádzajúce skúsenosti, predpoklady. Samotný spôsob poznávania by človeku neubližoval, pokiaľ by nebolo tej sily, ktorou um ovplyvňuje vonkajšiu sféru a nielen ju. Táto sila umu riadi spoznávanie medzi objektmi, vytvára stroje, počítače a programy, neživé objekty, technológie, metódy, ale formuje aj medzibunkové spojenia vo vnútri človeka. Um formuje človeka na svoj vlastný obraz, podľa svojej povahy. Ten je podvojný, lineárny a príčinno-následný. V hraničných stavoch zákony umu u človeka vypínajú stimulátory a človek vtedy žije obmedzeným informatívnym spôsobom. U človeka dochádza k formovaniu. Deje sa tak upevňovaním a ukladaním nielen poznatkov, informácií, ale aj látok v organizme: minerálnych solí v okolí kĺbov, močoviny do tkanív, kryštálikov endogénnych toxínov v medzibunkových priestoroch. Môže sa začať zhromažďovať cholesterol v cievach, alebo sa vytvárajú usadeniny v pľúcach a ďalších častiach organizmu, podľa charakteru človeka.

To, čo sa raz uložilo, je potrebné chrániť. Po vytvorení nánosov nastupujú ochranné funkcie. Ochraňovanie poznatkov, zákonov, pravidiel myslenia, logiky, hierarchických rebríčkov, nazbieraných skúseností. V tejto fáze obrannej reakcie organizmus odmieta vylúčiť nazbierané usadeniny. Z psychologického hľadiska je človek v obrannom hraničnom stave konfliktný. Jeho konfliktnosť je symptómom dosiahnutia hraničnej fázy, kedy sa už človek ďalej nerozvíja. Je to vždy symptóm uzavretia sa, keď už človek začína fungovať výlučne mechanicky, bez pozitívnych emócií. Je to konflikt so sebou samým, ale smeruje aj do vonkajšieho prostredia. Svoje vnútorné obmedzenie človek začína rozširovať smerom von. Aby sa človek z takéhoto stavu posunul dopredu, je potrebné korigovať vnútorné prostredie, adaptovať seba samého na vonkajšiu zmenu. Objavuje sa tu ale pasca. V hraničnom rozpoložení si človek želá korigovať výlučne vonkajší svet. Chce zmeniť niečo, niekoho. Keď nastane konflikt vo vzťahu, nechce korigovať seba, naopak, snaží sa zmeniť partnera, aby sa mu prispôsobil. Ak je napätie v práci vo vzťahu s kolegom alebo v kolektíve, chýba akceptovanie rôznosti názorov a upiera sa právo každého na svoju pravdu a svoje videnie sveta. Chceme korigovať svoje deti, suseda alebo predavača v obchode, politikov, ktorí vystupujú v médiách, psa, ktorí večer breše ulici. Najradšej by sme korigovali aj počasie. Bolo by dobré, keby: „Tie deti vonku sa nehrali tak nahlas, keby sused neparkoval pri mojom aute tak blízko, keby sa mi tá neslušná mládež viac odstúpila, keby sme mali lepšie auto, viac peňazí“…

Rovnováha vnútorného a vonkajšieho sveta sa nedá beztrestne porušiť. Očakávajúci viac si neuvedomujú, že zvonka každý dostáva práve iba svoje. Ak si neprávom vezmeme viac, bude nám to odobraté. Ak nám neprávom vezmú to čo nám z hľadiska nášho nastavenia patrí, tak nám to bude vrátené. Netreba zabúdať, že z vonkajšieho sveta sme schopní prijať len to, na čo sme vo svojom vnútri pripravení. Z vonkajšieho sveta každý TAO MUDROSTI 1berie len svoje. Ak si niekto praje, žiada viac, než je spôsobilý prijať, je potrebné pozrieť sa realite do očí. Nastal čas na vlastný vnútorný prerod, vnútornú reorganizáciu. Nie na organizovanie vonkajších podmienok.

Ukážka z knihy: Róbert Urgela – TAO MÚDROSTI – MYSLENÍM K ZDRAVIU A NEKONFLIKTNOSTI

http://www.taomudrosti.szm.com/


 Súvisiace články:


(Prečítané 2 388 krát, 1 dnes)
 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *