google27eaa3905ca3fee3.html

TAO MUDROSTI 1 Táto kniha je venovaná oblasti, ktorej v západnej civilizácii dnes nikto nevenuje pozornosť. Je venovaná umeniu ako uvoľniť, rozpustiť a nesťahovať seba samého ani svoje okolie. Oslobodzuje človeka nielen od nánosov zbytočných usadenín, ale aj od posluhovania primitívnej lineárnej podvojnosti. Všetky podstatné problémy, starosti a choroby súčasnosti spôsobuje nadmerné sťahovanie, zužovanie, ktoré je potrebné odblokovať. Čo myseľ vyformuje, to fyziológia čestne splní.  Aká je naša myseľ, taký je aj náš organizmus a také je telo našich okolností a udalostí, ktoré nás stretávajú v živote.

Náš charakter nie je samostatný. Svojimi reakciami vplýva na celý organizmus, fyziológiu, funkciu psychiky a zafarbenie emócií v rôznych situáciách. Duch tohto charakteru tvrdnutia preniká skrz-naskrz celým telom. Starnutie západnej civilizácie je produktom podvojného lineárneho umu s jeho pravidlami. Všetko je o miere, všetko má svoju hranicu, svoje možnosti rastu. Pokiaľ masa pravidiel a zákonov myslenia prekročí istú medzu, zapne sa mechanizmus ochraňovania masy – proces tvrdnutia, bujnenia.

Človeku masy sa zdá že aj život je ťažký. Koľko sa treba presadzovať a bojovať, koľko dokazovať svoju pravdu, hájiť sám seba, namáhať sa. Život človeka sa takto stáva ťažším. Aby dosahoval svoje ciele, aby mohol priťahovať ďalšie množstvá, novú masu musí používať viac úsilia a námahy. Zákon prírody je neúprosný.  Keď človek funguje v režime « masy », vchádza do patologického stavu. Ukazovateľmi toho, že človek slúži princípu priťahovania masy, je napríklad v medicíne množstvo symptómov na rôzne ochorenia, celá masa diagnóz, rozkúskovanie človeka na množstvo častí. Množstvo špecialistov predpisuje celú masu liekov, liečiv, preparátov, ktorých sa vyvíja neustále viac a viac. Kvalitný bylinkár kedysi používal jednu bylinku na všetky problémy. Rozoznával však jej charakter podľa miesta výskytu, dennej doby zberu, časti rastliny, ktorú použil. Vo Východných kláštoroch by sa na človeka, ktorý by tvrdil, že má choré obličky, alebo chorú pečeň, či srdce pozerali s udivením. Z pozície biologickej podstaty človeka neexistuje izolované ochorenie orgánov, častí tela oddelene od celku. Chorý môže byť celý človek a porušená celá jednota funkcií a celistvosti. Človek svojim umom priťahuje masu autorít. Potrebuje autority, potrebuje pozerať na vrchol hierarchického rebríčka. Pre služobníkov masy sa autoritami stávajú napr. aj Ježiš Nazaretský, Buddha, LaoC´, Mohamed. Autoritám sa klaňajú ľudia podvojného umu.

Človek umu má poznatky, ale nemá psycho-emocionálnu bázu, tá sa vypína, zužuje, zmršťuje, obmedzuje. Naopak, naberá objemy  nepriamych poznatkov vo sfére umu. Na druhej strane človek, ktorý zvýhodňuje biologickú sféru, slúži svojim priamym analyzátorom, má  silnú psycho-emocionálnu bázu, ktorá mu dovoľuje prežiť tam, kde človek  mechanického charakteru neprežije. Pomáha mu adaptovať sa na zmenené podmienky, kedy sa posúvajú hranice možností človeka. /Otázka hranice je pre človeka kľúčová a bude jednou  z  rozhodujúcich aj pre jeho budúcnosť./

Kedy je človek alebo štát chorý? Keď je narušený princíp JEDNOTY jeho častí. Keď sa v organizme presadzuje um, zmocňuje sa žezla, nadvlády, začne diktovať zmyslom podvojné pravidlá. Vtedy sa všetky časti organizmu, systémy, orgány  začnú utláčať, svoje funkcie zužujú, samé sa stláčajú. Signálom tohto stavu je ochorenie. Ak sa v štáte zmocnia vlády vodcovia, ktorí spĺňajú len vlastné požiadavky, národ bude vykorisťovaný, utláčaný a nakoniec na znak protestu  vznikne vzbura. To je symptómom chorého štátu, chorej spoločnosti. V ňom sa odohráva boj o holé prežitie. Aby systém z hľadiska svojej tvorivej existencie harmonicky fungoval, musí byť v jeho  základe založený princíp JEDNOTY. Zjednocovateľskému charakteru Tao sa najviac približujú nenápadní, prostí, jednoduchí ľudia. V nich  fungujú maximálne tvorivé procesy a sú schopní sami seba modifikovať. U nich sa na prvom mieste nachádza záujem o druhých a nie sú citlivý k vlastnému. Jednoduchí ľudia sa nenachádzajú  v obrannom režime. Jednoduchí ľudia sú priateľskí a altruistickí,  cudzinca vítajú  ako hosťa.

V Ázii  opice zvyknú loviť tak, že do kokosového orecha vyrežú otvor a umiestnia dovnútra potravu. Otvor je taký úzky, že ním prejde len otvorená  končatina opice. Keď sa opica chce zmocniť svojho úlovku v orechu a nedokáže  svoju zavretú päsť  vytiahnuť z orecha, tak ju lovci chytia a zabijú. Podobne je to s človekom. Ak neotvorí svoju päsť, ktorou sa pevne drží toho čo ho blokuje, uzatvára, obmedzuje sám seba, nepustí sa svojich domnelých istôt, nevzdá sa svojich garancií. Neotvorí svoju ruku a svoje srdce, vyberá si cestu úpadku, degradácie, často pomalej samovraždy. Paradoxne sa trpiaci chce zbaviť práve tých problémov ktorých sa pevne drží a ani za svet sa ich nechce pustiť. Ak sa dokáže zbaviť  pripútanosti, môže sa  rozvinúť a rozšíriť svoj životný priestor, postúpiť z pozície životnosti ďalej. Schopnosť zrieknutia sa oslobodzuje človeka, zapína čisté emócie a funkcie.

Ukážka z knihy: Róbert Urgela – TAO MÚDROSTI – MYSLENÍM K ZDRAVIU A NEKONFLIKTNOSTI

http://www.taomudrosti.szm.com/


crop


Súvisiace články:


(Prečítané 1 463 krát, 1 dnes)
Tagged with:
 

Comments are closed.