google27eaa3905ca3fee3.html

meditace far stromPodstatou človeka je jeho stav. Pokiaľ vo svojom stave mäkko “pláva”, nachádza potešenie, radosť zo života, je mimo problémov, konfliktov, ohraničení. Ak dosiahne hranicu svojho funkčného stavu, vyčerpá ju, nastal čas na zmenu. Pokiaľ po dosiahnutí takejto hranice naďalej bude udržiavať svoj starý stav, nepotrebné vlastnosti,objavia sa signály hranice. Hranicou je pocit nepohodlia, trápenie, problém. Buddhizmus upozorňuje na jeden aspekt života: na utrpenie. Všetky choroby, strádania, patologické stavy sa objavujú  vtedy, keď človek dosiahne hranice svojich funkčných možností. Vtedy nastupuje vnútorná stagnácia, potláčanie adaptačných mechanizmov, vnútorné násilie človeka nad sebou samým. Aby človek prestal degradovať je nutné naučiť sa pri dosiahnutí hranice daného stavu pokračovať ďalej, postúpiť o krok vpred. Stagnácia fyziologických a psychických procesov zapríčiňuje patológiu. Plynutie v cykle osobných funkčných stavov zaručuje harmóniu, vnútornú symetriu, pozitívne emócie, šírku životného priestoru.

Oslobodením sa od starých  vnútorných reflexov sa automaticky odstraňujú všetky problémy  spojené  s fázou, ktorej možnosti sme vyčerpali. Podobne ako sa strom na jeseň zbavuje nepotrebných listov.

Ako vieme že sme na hranici – že sme vypadli z Jednoty? Symptómom dosiahnutia hraníc svojho osobného funkčného stavu sú pocity  vnútorného nepokoja, frustrácie, nedostatočnosti, znechutenie, strata emócií, zníženie vitality. Je to čas na preorientovanie seba samého, svojich funkcií, vlastností, hierarchií. Je to čas na vnútornú reorganizáciu. Na obnovenie stratených síl väčšina ľudí hľadá v týchto prípadoch  prostriedok z vonkajšieho sveta: vezme si liek, doplnok výživy, ide na masáž, k liečiteľovi či lekárovi. Môže zmeniť zamestnanie, bydlisko, partnera, partnerku, dizajn bytu,… Zmeniť človeka je dostupné iba jemu samému. Právo zmeniť svoj stav, svoju podstatu môže iba človeka sám zo svojho vnútra. Vonkajšia zmena nepomôže.

Stáva sa že si človek uvedomí svoje hranice a hľadá ako by si ich rozšíril zmenou vnútornou. Obráti sa k rôznych metódam ktoré pochádzajú z východu. Tu hrozí umom nepostrehnuteľná pasca. Ani kopírovanie  pohybov orientálnych majstrov, odpozorovaných vonkajším zrakom, k žiadnym výsledkom nevedie.Ako by aj mohlo. Každý slúži svojmu stavu, stav všetko „požiera“. Ak zotrvávame vo svojom starom stave bude zbytočné mávať rukami vo vzduchu, učiť sa zostavám, vydávať zvuky, hovoriť a čítať o abstraktných energiách, obliekať si východné oblečenie, odvolávať sa pri tom na autority, tradície, hierarchie. Je to všetko márne pokiaľ do svojho vnútra  zostávame slepými a hluchými. Otázkou je či dokážeme vnímať  a riadiť svoje vnútorné orgány, svoj pulz, alebo  fyziologické procesy, či emočné stavy. Rozprávanie a poznanie teórií o energiách, dimenziách, meridiánoch, čakrách je charakteristické pre západ. Existujú aj iný prístup. Východ sa zameral na SCHOPNOSTI, nie vedomosti. Rozvíja orgány okamžitého prijímania: zrak, sluch, hmat, čuch, chuť a vnímanie tela. K tomu nie je potrebné mať intelektuálne znalosti. Západ sa utopil v teóriách, intelektuálnych konštrukciách, vedomostiach sprostredkovaných  podvojným intelektom. Západ pre rozvoj samotnej podstaty človeka nedokáže nič nové priniesť. Témou hlbokého a riadeného seba-korigovania človeka v súlade s prírodou sa na západe nikto ani nepokúsil zaoberať. Umenie vchádzať do energetických stavov zabezpečuje človeku rovnováhu. Pri vyčerpaní  svojich fázových možností dokáže mäkko a pružne prejsť do nasledujúcej fázy bez konfliktnosti. Západnými metódami  a západnou formou myslenia ale to nie je možné to dosiahnuť.

Keď sa človek charakteru západu dostane do problémov, ktoré signalizujú hranicu, snaží sa  prispôsobiť svoje okolie. Napr., aby sa zohrial v nehostinnom chladnom prostredí založí si oheň. Na východe rozvinuli iný prístup. Hľadali ako narušenú rovnováhu nastoliť smerom zvnútra. Napríklad v chlade sa zohriať vnútorným teplom tzv. TUMO, ktoré sa generuje vnútorným formovaním.

Západný tzv. jinový charakter, je založený na  formovaní okolitého prostredia. Formovanie vyžaduje prijatie novej formy, zmäkčovanie okolia. Zmäkčovaním iných však nastáva tvrdnutie seba samého. Ak chceme formovať druhých podľa svojho želania, obmäkčiť ich, zároveň vyvolávame sťahovanie vlastného organizmu. Následkom takéhoto sebastláčania  sú choroby, psychické slabosti, asymetria človeka. Takto je zachovaná rovnováha prírody. Keď niekde pridáme, inde bude odobraté.

Odlišný je prístup rozvinutý v tradičných systémoch Východu.

Rozvíjali  princíp Tu a Teraz. Keď sa um nachádza v prítomnosti v Tu a Teraz, človek sa dostáva priamo k vlastnostiam, nie k myšlienkovým procesom. Vtedy sa roztápa tvrdá forma organizmu človeka. Charakter ktorý si želá jednostranne meniť svoje prostredie vedie k pomalej samovražde svojho nositeľa. Myslenie v charaktere Tu a Teraz rozvíja harmóniu človeka, nakoľko sa nastoľuje rovnováha vnútorného a vonkajšieho sveta smerom zvnútra. Takýto um trénuje návrat k približovaniu sa k čistým stavom človeka, k vlastnostiam, ktoré slovami nie sú dobre vyjadriteľné.

Tieto vlastnosti momentálneho vnímania Tu a Teraz sú schopné zotierať všetko čo už stvrdlo, stiahlo sa, nazhromaždilo v organizme. Znamená úplný súlad  s existujúcim reálnym svetom, ktorý je pre zmyslové vnímanie vždy Tu a Teraz. Ak človek  dosiahne tieto vlastnosti, vždy bude v  súlade s realitou vonkajšieho sveta. Človek tak získa obrovskú adaptáciu na rôznorodé zmeny. Zároveň sa objavia sa signály o tejto rovnováhe – silné zdravie, práceschopnosť a činorodosť, vnútorné omladzovanie organizmu. Je to stav otvorenia sa k vonkajšiemu svetu. Staré texty hovoria o stavu Viery, o smerovaní k svetlu, svetlému duchovi, Bohu. Týkajú sa práve tejto zmeny.

Návrat k mladosti je možný prostredníctvom zapnutia umu bezprostredného vnímania. Maximálna adaptabilita je práve v mladom tele, kedy je mäkké, pružné, prispôsobivé, ohybné. Dospelý človek je už sformovaný, nemôže sa ešte raz telesne stať dieťaťom. Môže však svoju tvrdú a pevnú “formu” odobrať, rozpustiť. Tým zvyšuje svoju adaptabilitu, aby  prežil aj v tvrdých, drsnejších, nehostinnejších podmienkach. Čim je forma človeka menej tvrdá, tým je plastickejšia, elastickejšia, životaschopnejšia. Čím sú silové spojenia medzi bunkami pružnejšie, tým je organizmus bližšie k mladým procesom. V ideálnej podobe neprítomnosť formy ba znamenala  absolútnu adaptáciu – tekutosť ako voda, vo svojich vlastnostiach a funkciách. Stupeň adaptácie zodpovedá plastickosti charakteru človeka. Spôsob trénovania v prítomnosti v Tu a Teraz má za úlohu oslobodiť človeka od jeho tvrdej konštrukcie, od jeho tvrdých cielených, pevných, zabetónovaných väzieb. Návratom k plastickosti sa odstraňujú nielen problémy, strádanie ale aj choroby, patológie.

Špecifickou vlastnosťou systému jogy a qikung na princípe WU WEI je to, že niet v nej pevnej cesty. Niet  presných foriem ktoré učiteľ učí, niet cvikov, niet napodobňovania pohybov učiteľa, ani pevných hraníc v pohybe, kopírovania. Všetko je tekuté a vláčne. Tam kde voda tečie a obteká niet pevného koryta cesty, je iba voľný, chaotický tok, je iba prispôsobenie sa povrchu a obtekanie prekážok. Tam kde je pevná cesta je pohyb ako keď voda tečie vo vopred určenom uzavretom koryte rieky, kde je vopred určený smer a ohraničenie brehmi. To je cesta. Tá voľná mimo toku je cesta ne-cesta, cesta nekonania. Princíp nekonania sa aktivuje v tréningoch, rozvíja sa súčasne s rozvíjaním tela, ducha, energie. Niet umelého oddeľovania. Prostriedkami tréningu neaktivity je hĺbková gymnastika qikung, asány v energetickej podobe, pociťovanie dýchacieho procesu, vnímanie fyziologických zvukov a rozvíjanie vnútorného videnia. Pri zaujatí určitej pozície qikung alebo jogy nechávame rozbehnúť energetické toky po svalovo-šľachových meridiánoch. Vzniká oduševnenosť, silná emócia zafarbená podľa konkrétneho charakteru toho ktorého meridiánu. Zároveň zareaguje fyziológia, presúva sa tok krvi z natiahnutej časti tela do uvoľnenej, zapínajú sa funkcie jednotlivých systémov od pohybového aparátu, cez lymfatický systém až po endokrinný. Súčasne rozvíjame psychologickú bázu, spôsob reagovania a vytvárania vzťahov. Naivný um si predstavuje že telesná pozícia je nižšia, potom je fyziológia, psychológii sa venuje zase iná oblasť a duchovnu sa možno venovať zvlášť inými praktikami bez vzťahu k telesnosti. Pritom je to všetko neoddeliteľne spojené. Vďaka novému systému kultúry a prístupu k sebe samému pod názvom Talgar aj zachované.

Človek žijúci svojou mysľou,v charaktere formovania je ako voda ktorá tečie v uzavretom systéme a je vedená hranicami svojich brehov. Takáto voda naráža na hranice, mantinely a nemôže pokračovať ďalej. Vtedy sa snaží nabrať veľký objem a prekážky zrútiť, prekonať. Človek charakteru prítomnosti a nekonania «wu wei », žijúci mimo poznania svojich obmedzení, je tečúci, mäkký, prispôsobivý, obchádzajúci prekážky, schopný tešiť sa aj  vtedy kedy iný stráca svoje emócie a zužuje svoju fyziológiu. Tam kde bežný človek končí, narúša svoju harmóniu, človek trénovaný vo Wu Wei prejavuje svoju tekutosť, obteká prekážky a pohodlne pokračuje ďalej. Preto tam kde bežní človek končí a umiera tam začína yóga.Yóga s qikung slúžia prežitiu ako kedysi, tak aj v dnešných zložitých životných podmienkach.

Robert Urgela


Súvisiace články:


Tip našej redakcie na knihu:

Monnica Hackl – Omlazovací cvičení čínských císařů – Súbor cvičení, ktorý vypracovali taoistickí mnísi. Slúži na predĺženie života a mladistvej pružnosti. Sú to veľmi jednoduché pohybové a dychové cviky, založené na 16 ľahkých pohyboch, ktoré si môžete osvojiť počas niekoľkých hodín a cvičiť ich kedykoľvek a kdekoľvek. Kniha obsahuje názorné ilustrácie. Pri každom cviku je vysvetlený jeho účinok.

Úryvok: Oživování srdce Příprava: Postavte se rovně s nohama u sebe tak, aby se kotníky zlehka dotýkaly. Ruce visí uvolněně podél těla, díváte se před sebe. Při myšlence na své mládí a svěžest se pro sebe tiše usmíváte. Cvik: Zdvihněte pomalu ruce a spojte dlaně před hrudí, přičemž prsty směřují vzhůru. Předloktí by měla tvořit vodorovnou linii; proto pozor, ruce nesmějí být příliš vysoko. Poklesněte zlehka v kolenou a posuňte v této poloze sepjaté ruce jemně, ale důrazně doleva tak daleko, až dosáhnete koncového bodu pohybu. Zároveň vysuňte boky a kolena opačným směrem, tedy doprava. Dívejte se stále před sebe. Totéž učiňte i na pravé straně. Cvičení proveďte na každé straně osmkrát. Účinek: Jak již naznačuje jméno tohoto cviku, je velmi stimulující pro celý systém srdce a krevního oběhu.

Pôvodná cena: 6.60 EUR, Naša cena: 5.61 EUR, Zľava: 15.00 %, Ušetríte: 0.99 EUR


(Prečítané 1 999 krát, 1 dnes)
Tagged with:
 

Comments are closed.