google27eaa3905ca3fee3.html

1403285705878.cachedVážení čitatelia,

predkladám ďalšie zaujímavé pasáže z práve vydanej knihy s názvom Cukor, soľ a tuk – Nebezpečná hra s naším zdravím pre väčšie zisky. Je to pútavé a napínavé čítanie o tom, aké nezdravé technológie výroby a taktiky predaja sa používajú pri výrobe a distribúcii priemyselne spracovávaných potravín. Autor dlhé roky sledoval praktiky potravinárskych firiem vo svete, ktoré sa vďaka globalizácii prepracovali aj do našich krajín. Mal možnosť nahliadnuť do tajných materiálov potravinárskych spoločností, o ktorých verejnosť nemá ani tušenia. Zistil ako sa tieto spoločnosti podieľajú na výskumoch vlastných potravín a ako ich chuťovo ovplyvňujú len s jediným zámerom –  aby sme si ich podvedome znovu a znovu kupovali. Okrem iného odhalil, ako sú vláda a súkromní inšpektori úzko prepojení s týmito spoločnosťami, čo im umožňuje produkovať stále viac nezdravých, ale chuťovo príťažlivých potravín.

Dnes by som vám chcela povedať niečo viac o ďalšej hlavnej zložke priemyselne spracovávaných potravín – o soli, ktorá má rovnako zásadný vplyv na naše zdravie, ako aj cukor.

Soľ, zabudnutý zabijak

Vedci zistili, že viac ako ¾ soli, ktorú cez týždeň skonzumujeme, pochádza z polotovarov a priemyselne spracovaných potravín. Dokonca aj potraviny, ktoré výrobcovia vyrábajú prednostne pre ľudí, ktorí sa snažia schudnúť alebo bojujú napríklad s cukrovkou, do tela dodávali ohromné množstvo soli. Ľudia soľ milujú. Medzi základnými chuťami – sladké, kyslé, horké a slané – je to práve soľ, bez ktorej žiť je jedna z najťažších vecí.

Aby Michael Moss (autor knihy) pochopil, prečo by niekto chcel jesť soľ v množstve, ktoré by mu vystačilo na tri a pol dňa, v jednom jedinom jedle, obrátil sa na potravinovú spoločnosť Monell.

V tejto spoločnosti sa stretol s biológom, Paulom Breslinom, ktorý sa zaoberal výskumom soli na ľudský organizmus. Breslinove laboratórium zahŕňalo typickú testovaciu miestnosť, ktorá bola rozdelená na stanovište, kde testovacie subjekty dostali stoličku a mali vyskúšať vzorku jedla alebo pitia, aby mohli povedať, čo im chutí a nechutí. V menšom priestore, ktorý s testovacou miestnosťou susedil, dokončoval Breslin stavbu niečoho, čo bolo v potravinársko-vedeckých kruhoch omnoho neobvyklejšie: vo veľkej kovovej skrinke, ktorá pripomínala chladničku choval Breslin octomilky. Ukázalo sa totiž, že práve tieto mušky sú veľmi užitočné pri odhaľovaní záhad ohľadom soli. Gény týchto mušiek sa dajú rýchlo zmanipulovať a dovoľujú tak vedcom, aby ich zdokonalili v určitých vlastnostiach. Naviac, ich chute sú prekvapivo podobné ľudským.

Ako sa ukázalo, výrobcovia spracovaných potravín vytvorili túžbu po soli tam, kde predtým neexistovala. Deti milujú cukor už od okamihu, kedy sa narodia. Preukázali to jednoduché pokusy, kedy kvapôčka sladkej vody u detí vyvolala úsmev. Ale deti nemajú radi soľ. Nemajú ju radi až do šiestich mesiacov veku a pokiaľ ich k tomu niekto nedonúti. Myšlienka, že soľ je deťom vnútená, pochádza od vedcov, ktorí sa tvrdo usilujú o to, aby presne určili pôvod našej chuti na soľ. Chceli vedieť, čo spôsobuje, že deti majú radi soľ, pokiaľ to nie je prirodzená vec. Preto sledovali 61 detí už od ich útleho veku. Najskôr začali u rodičov, aby zistili, koľko soli deti v strave dostávajú a deti sa tak rozdelili na dva tábory: jedna skupina jedla to, čo jedli rodičia – slané cereálie, krekry a chlieb, zatiaľ čo druhá skupina dostávala detské jedlo, ktoré obsahovalo len veľmi málo soli, prípadne vôbec žiadnu soľ ako napríklad ovocie a zeleninu. Potom vedci deti testovali, aby zistili, či sú nejaké rozdiely v tom, ako tieto dve skupiny detí reagujú na soľ. Testy na deťoch prebiehali od ich dvoch mesiacov. V tomto veku deti roztok odmietli. Ale v šiestich mesiacoch, kedy prebiehalo ďalšie testovanie, sa deti opäť rozdelili na dve skupiny. Tá skupina, ktorá dostávala ovocie a zeleninu, stále dávala prednosť čistej vode pred slaným roztokom. Ale skupina, ktorá jedla slané jedlo, teraz už uprednostňovala slané roztoky.

Vo svete spracovaných potravín je soľ veľkým ustaľovačom. Upravuje veľa problémov, ktoré v továrňach vznikajú. Napríklad kukuričné lupienky bez soli chutia kovovo. Krekry sú horké, premočené a lepia sa na zuby. Šunka je tak gumená, že sa pri páde na zem odrazí naspäť.

Ďalším zázrakom, ktorý soľ dokáže a ktorý je omnoho zásadnejší, je takzvané odstránenie „prevarenej chuti“. Akonáhle vznikne táto prevarená chuť, je to pre potravinársky priemysel konečná. Ľudia túto chuť spoznajú už na nízkej úrovni. Ľudia sú na túto chuť veľmi citliví. A tu prichádza na rad soľ. Jedným z najúčinnejších liekov proti prevarenej chuti je dodanie čerstvých byliniek, najmä rozmarínu. Čerstvé bylinky sú však nákladné, takže sa výrobcovia obvykle spoliehajú na to, že majú vo svojich receptoch dostatočné množstvo soli. Chuť psích chlpov je tam stále, len je zakrytá soľou.

Chuť, ktorú soľ jedlu dodáva, je ale len jedným z faktorov, na ktoré sa výrobcovia spoliehajú. Pre nich nie je soľ len zázračným pracovníkom v spracovaných potravinách. Spôsobuje, že cukor chutí sladšie. Dodáva krekrom a mrazeným jedlám chrumkavosť. Odďaľuje pokazenie, takže výrobok vydrží na polici v supermarkete dlhšie. A čo je rovnako dôležité, maskuje horkú alebo nevýraznú chuť, ktorá prenasleduje množstvo spracovaných potravín.

„Množstvo ľudí povie: Hej, dajte proste tú soľ preč. Viete že to prispieva ku zvýšeniu množstva nezdravého sodíku, tak to proste odstráňte. Takže tu je príklad, ako to vyzerá“ Podali mi krajec chleba. „Toto je chlieb, do ktorého sa nepridala vôbec žiadna soľ.“ Jedli sme. Chlieb chutil ako plechovka. Bez soli dokonca ani nevyzeral ako nadýchaný, svetlý chlieb, ktorý si kúpite v obchode. Bol plný vzduchových bublín a mal hrubú štruktúru. Bochník, ktorý normálne mal hnedú kôrku, bol bledý a gumený. Potom mi podali kúsok chleba, ktorý obsahoval riešenie. Tento chlieb vyzeral aj chutil dobre, a ešte mal o 33 percent menej sodíku ako normálny chlieb. Trik Cargillu spočíva v nahradení časti soli chemickou zlúčeninou známou ako chlorid draselný. Pre účely potravinárskeho priemyslu bol chlorid draselný v zásade ako soľ, ale bez škodlivého sodíku. Taká istá slaná chuť, ale žiadne infarkty alebo mozgové mŕtvice.

 „Otázkou v skutočnosti je, prečo je tak ťažké znížiť množstvo soli? Je to vážne ťažká, veľmi ťažká výzva. Pokiaľ vezmete do úvahy základné chute, potom tu máme pikantnú chuť, ktorú niekto označuje ako umami. Ďalej horkú, sladkú, kyslú. Ale tou najťažšou zo všetkých chutí je chuť slaná. Má ten najmenej preskúmaný mechanizmus a nie je pre ňu žiadna náhrada. Soľ hrá v receptoch dôležitú rolu. Spomeňte si na domov. Len štipka soli vyvoláva výbuch chuti. V našom svete je úlohou soli naozaj vylepšiť ostatné chute, či už varíte polievku či vývar či čokoľvek iné.“

Vláda po výrobcoch požadovala aby svoje najslanšie výrobky označila varovaním „vysoký obsah soli“. Čo je ale dôležité, podporovala tieto spoločnosti, aby vyrábali také varianty  svojich výrobkov s menším obsahom soli. Tieto ,,zdravšie“ výrobky mohli spoločnosti propagovať tým najmocnejším spôsobom: mohli svoje krabice a sáčky označiť povzbudivou frázou „nízky obsah soli“. Ale aj napriek tomu obsahujú tieto výrobky niekoľkokrát viac soli, ako naše telo potrebuje!

Výskumníci chceli vedieť, aké jedlo sa najviac podieľa na náraste váhy, takže sledovali kalórie pri jedlách, ktoré účastníci jedli. Najväčším prispievateľom na nárast váhy patrilo červené mäso a spracované mäsové výrobky, nápoje sladené cukrom a zemiaky vrátane zemiakovej kaše a hranolčekov. Ale ďaleko najväčší vplyv na nárast váhy, to, čo všetky ostatné jedlá prevyšovali, boli zemiakové čipsy. Čipsy, približne 160 kalórií na 400 gramov váhy, viedli k nárastu váhy o 0,8 kilogramov za každé 4 roky štúdie – v porovnaní so sladkosťami a dezertami, ktoré váhu navýšili o menej ako 0.2 kilá.

„Ľudia mali zemiakové čipsy radi, ale zatiaľ čo si ich užívali, cítili vinu, že im chutia. Existuje veľa obáv z následkov konzumácie čipsov. Ľudia podvedome očakávajú, že za to budú potrestaní, že sa nechali uniesť a užili si. Nemôžete ich prestať jesť, priberiete, nie sú pre vás zdravé, sú mastné, a keď ich zjete, robia všade okolo neporiadok. Sú veľmi drahé, zvyšky sa ťažko skladujú a už vôbec nie sú vhodné pre deti.“

Firmy ktoré zemiakové čipsy vyrábali si všetky tieto veci uvedomovali a preto vytvorili pútavé reklamné kampane, za ktoré vyhrali mnohé ocenenia. Jedna z nich znela takto: „Vsaď sa, že nezješ len jeden.“ Tieto reklamy neukazovali zemiakové čipsy plávajúce v oleji, ale zobrazovali oblohu plnú lietajúcich zemiakov, ktoré sa vo vzduchu zázrakom menili na čipsy.

Veľkosť porcie uvedená na vrecúšku s čipsami – obvykle 28 gramov – je úplne irelevantná. Ľudia obvykle nezjedia jeden alebo dva čipsy. Zjedia celé vrecúško. Ingrediencie v čipsoch pravdepodobne spôsobovali prejedanie ľudí. Začne to potiahnutím soľou, ktorá jazyk zasiahne ako prvá, ale ešte viac sa skrýva vnútri čipsov. Tie sú plné tuku. Ale je v tom ešte viac: zemiakové lupienky sú tiež plné cukru. Nie takým cukrom, ktorý nájdete na etikete, aj keď niektorí výrobcovia tento cukor pridávajú do svojich čipsov, aby oslovili deti. Nie. Cukor v obyčajných čipsoch je ten druh cukru, ktorý telo získa zo škrobu v zemiakoch. Škrob je tvorený glukózou, rovnakým druhom glukózy, ktorú máte v krvi. Zemiaky nechutia sladko, ale glukóza začne pracovať ako cukor v okamihu, keď do nich zahryznete. Škrob sa okamžite vstrebe,  omnoho rýchlejšie než podobné množstvo cukru. Škrob oproti cukru zase spôsobuje, že hladina glukózy v krvi prudko narastie a v dôsledku toho môže dochádzať k obezite. Tento nárast krvnej glukózy je veľmi problematický pre každého, kto sleduje svoju váhu. Nedávne výskumy dokazujú, že nárast glukózy spôsobí, že ľudia až 4 hodiny potom, čo zjedia čokoľvek, čo spôsobilo nárast glukózy v krvi, túžia stále po jedle. Jedzte hodinu čipsy a ďalšiu hodinu na ne budete mať chuť.

Čím viac sa ale priemysel pozeral na soľ, tým viac si uvedomoval, že spotrebiteľ je len časť problému. Sami výrobcovia boli neúprosne závislí na tejto látke. Každý rok potravinárske spoločnosti použili ohromné množstvo soli: 2 až 3 milióny ton soli. Podľa nich je to preto, že práve slaná chuť núti ľudí jesť popcorn, pokiaľ nie je vrecko prázdne. A to je len začiatok moci, ktorú soľ má.

Alex


Kniha Cukor, soľ, tuk – Nebezpečná hra s našim zdravím pre väčšie zisky! vyšla 8.9. a ak vás zaujala, môžete si ju objednať na stránke www.eugenika.sk aj s mimoriadnou zľavou 5%, ktorú som pre Vás zariadila.

Kedže mi záleží na tom, aby aj ľudia v mojom okolí zažívali pozitívne zmeny vo svojom živote, je v mojom záujme aby knihy pre Vás boli dostupnejšie. Preto som sa s kníhkupectvom Eugenika dohodla na mimoriadnej zľave 5% na každú objednávku z eshopu www.eugenika.sk.

Pozor! Mimoriadna zľava platí LEN pre objednávku v ktorej bude kniha, ktorú som recenzovala.

Táto zľava 5%  na celý nákup sa nezobrazí pri objednávaní a preto je potrebné uviesť do poznámky objednávky môj zľavový kód pre Vás – Alex2015 zľava 5%


Michael Moss – Cukor, soľ, tuk – Nebezpečná hra s našim zdravím pre väčšie zisky!

Pútavé, napínavé a nesmierne zaujímavé čítanie o tom, aké taktiky a nezdravé technologie sa používajú pri výrobe a distribúcii priemyselne spracovávaných potravín, ako sú rôzne sladké tyčinky a keksy, zemiakové lupienky, polotovary, sladené nealko nápoje a iné pochutiny plné cukru, soli a tuku. A to všetko len s jediným zámerom – neustále zvyšovanie ziskov potravinových gigantov na úkor nášho zdravia.

Túto knihu napísal americký investigatívny novinár, ktorý odhaľuje, ako potravinové spoločnosti manipulujú s ľuďmi za účelom zvýšenia svojich ziskov. Dlhé roky sledoval praktiky potravinárskeho priemyslu vo svete, ktoré sa vďaka globalizácii prepracovali aj do našich krajín. Mal možnosť nahliadnuť do tajných materiálov potravinárskych spoločností, o ktorých verejnosť nemá ani tušenia. Zistil ako sa tieto spoločnosti podieľajú na výskumoch vlastných potravín a ako ich chuťovo ovplyvňujú, aby sme si ich podvedome znovu a znovu kupovali.

Tiež odhalil, ako sú vláda a súkromní inšpektori úzko prepojení s týmito spoločnosťami.

Pôvodná cena: 11.20 EUR, Naša cena: 10.08 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 1.12 EUR


Súvisiace články:


(Prečítané 545 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.