google27eaa3905ca3fee3.html

318-bohovia-starych-slovanov_1442578040_mediumV poslednom čase rastie záujem o naše pôvodné, alebo, ako vravia niektorí, „rodné“ duchovno. Preto nečudo, že sa už konečne objavilo aj ucelené spracovanie slovanských mýtov. Je pre nás v Eugenike cťou, že túto knihu vydáme práve my (vychádza 9.10. 2015).

Jej autor je „neznámy“ človek, ktorý keď nás oslovil, ja osobne som nevedela, čo čakať. No jeho text ma príjemne prekvapil a postupne očaril.

Napísaný je totiž krásne, rozprávkovo, miestami pôvabnou „starou rečou“, akú si pamätám z kníh môjho detstva. Navyše je nádherne ilustrovaný – tiež osobou neznámou, no zjavne nadanou a vášnivou.

V knihe sa stretneme so všetkými možnými bohmi, ale aj inými postavami, ktoré sa autorovi podarilo po viacerých rokoch bádania a zhromažďovania materiálov dať dokopy. Pri každej mýtickej osobnosti uvádza jednak beletristicky, „rozprávkovo“ spracovaný príbeh, a jednak fakty o tom, čo táto postava znamenala, s čím sa spájala, ako aj kedy sa uctievala či vzývala. A keďže v rôznych prameňoch sa môžeme stretnúť s rôznymi menami jedného a toho istého božstva, autor vždy uvádza aj tieto rôzne variácie mien.

Slovanská mytológia je pritom logicky rozčlenená: najprv ide „prvá generácia“ bohov- stvoriteľov. Potom nasleduje éra mladších božstiev, a napokon tretiu skupinu tvoria „menší“, ochranní duchovia, démoni a iné podobné postavy, ktoré poznáme zväčša z rozprávok.

V neposlednom rade je podstatné, že v tejto knihe nezaznieva žiadny fanatický tón, akých sa žiaľ v súvislosti so „slovanskou“ tematikou objavuje dosť… Celkove mi veľmi pripomína knihu Staré grécke báje a povesti, ktorú som ako dieťa milovala (tiež aj vďaka nádherným farebným realistickým ilustráciám Václava Fialu).

Je fakt, že viac sme toho vždy vedeli o antických bohoch; neskôr sa tí „duchovní“ z nás s veľkou pravdepodobnosťou začali zaujímať o tibetské a hinduistické, prípadne egyptské mýty a legendy. Ale o vlastných bohoch sme nevedeli nič. Nové generácie túto medzeru už mať nemusia: ja osobne verím, že túto knihu budú ľudia kupovať deťom (či už tým z vlastnej rodiny, alebo keď pôjdu k dakomu na návštevu), učitelia ňou obohatia a spestria vyučovanie a nebude chýbať ani v knižniciach.

Niektoré božstvá, s ktorými sa tu stretneme, sú predsa len známe (aspoň v poslednej dobe), no podaktoré celkom neznáme. Dozvieme sa tiež, ako bol podľa našich predkov usporiadaný svet a vesmír, ako spolu bojovalo aj spolunažívalo dobro a zlo či iné protiklady a vlastnosti.

Prečítajte si teda o jednom menej známom božstve a urobte si sami predstavu o tom, aká je to kniha:

10 str 68 Chors

Bohyňa Chors

Stretla raz odvážna a mocná Chors, dcéra temného boha noci Dija, na ceste z Irie statného bojovníka. Bojovník sa hrdo nie­sol na bielom koni, celý v zlatom brnení, až žiaril do diaľky.

Chors mu, sama v striebornom brnení, zastala cestu. Aby Dažbog mohol prejsť, musel vyzvať túto mesačnú bohyňu na súboj.

Chors sa mu nedala poznať, a keď ani po troch Dažbogových výzvach neustúpila, uchopil Dažbog svoj plamenný meč a zaútočil ním na Chors. No tá nejavila žiadny náznak oslabenia. Urobil tak ešte raz, ale iba čo sa on sám zranil. Tu ho Chors schmatla, hodila do kryštálovej truhly a tú zamkla strieborným kľúčom.

„Odvážny mladý bojovník, počúvaj! Som bohy­ňa Mesiaca a chcem, aby si sa so mnou oženil!“ za­kričala Chors do truhly. „Vravím ti, ožeň sa so mnou, lebo ak nebudeš chcieť, zabijem ťa!“

Dažbog sa potešil, keď sa dozvedel, kto ho pora­zil, a povedal: „Ďakujem, Chors, a súhlasím: stanem sa tvojím mužom!“

A tak išli spoločne do Irie, kde stretli Svaroga a Ladu, ktorí im požehnali. Potom sa v žiarivej Irii ko­nala prekrásna svadba.

Každý bol šťastný, lebo sa takto našiel boh pre Slnko i Lunu. Toto šťastie však netrvalo dlho.

Raz Dažbog a Chors cválali na koňoch hlboko v horách a našli tam čudný hrob. Na náhrobnom ka­meni boli vyryté tieto slová: „Ten, kto si sem ľahne, ostane tu z vôle boha Usuda.“

Chors poprosila Dažboga, aby si skúsil ľahnúť do hrobu. Ten to vyskúšal, no hrob bol menší než jeho postava. Potom to skúsila Chors, a hrob bol pre ňu ako uliaty.

„Muž môj premilený, zavri ten hrob, chcem si tu chvíľu poležať, aby som zistila, aké to je,“ poprosila Chors Dažboga.

Dažbog to sprvoti nechcel urobiť, no ona ho pre­hovárala. Zavrel teda hrob kameňom, tak ako chcela Chors, ale hrob sa už viac nedal otvoriť. Dažbog sa pokúšal kameň rozbiť mečom aj kyjakom, no nepo­darilo sa mu to.

Nakoniec Chors zakričala z hrobu: „Muž môj, choď za mojím otcom Dijom, odovzdaj mu môj po­sledný pozdrav a popros ho, aby mi odpustil. Ja mu­sím ostať tu v hrobe!“

*****

Chors, volaná tiež Zlatogorka alebo Luna, je bo­hyňou Mesiaca, dcérou boha noci Dija a prvou ženou Dažbogovou.

Vládne nielen Mesiacu, ale je aj bohyňou čarov a liečenia. Svojou silou ovplyvňuje nielen byliny a ich rast, no aj zánik všetkého živého na zemi. Na základe jej fáz prebiehajú na zemi rôzne cyklické deje.

Ako dcéra temného boha noci Dija – Černoboga je predurčená byť temnou bohyňou, avšak jej spoje­ním s Dažbogom – bohom slnka sa jej temná podstata narušila. Ale nikto a nič neujde svojmu osudu, a tak sa ani bohyňa Chors nevyhla svojej temnej podstate. Ako hovorí legenda, po tom, ako si Chors ľahla do hrobu, ktorý našla spolu s Dažbogom, ostala v ňom uväznená a potrestaná tak, že sa už nikdy nemohla stretnúť s Dažbogom. Tak sa Chors stala temnou vládkyňou vlkolakov a upírov, ktorí smú vychádzať na svet len v noci. Tiež je kráľovnou víl a rusaliek, ktoré sa zjavujú a tancujú za mesačného svitu.

Bohyňa Chors je záhadným božstvom. V ruských rukopisoch je uvádzaná ako Chros, Chrs či Chers.

Keďže Chors je predstaviteľkou bojovníčky, v niektorých prameňoch je uvádzaná v mužskom rode. Je tomu tak napríklad v Slove o pluku Igoro­vom, kde sa píše: „Knieža Všeslav v noci bežal ako vlk (…) a ešte pred svitaním skrížil cestu veľkému Chorsovi.“

Napriek všetkým dohadom je Chors bohyňou Mesiaca. Vládne živlom vody a zeme.

Chors – Luna, bohyňa Mesiaca, sa zjavuje ako bledá, no prekrásna deva v bielych či strieborných šatách. Rovnako sa však môže zjaviť aj zahalená do čierneho rúcha, a to hlavne vtedy, keď sa prejaví jej temná podstata. Jej biele vlasy obopína strieborná, jemne opracovaná korunka s bielo trblietajúcimi sa drahokamami. Hruď jej zvyčajne zdobí náhrdelník s perlami zasadenými do striebra.

Chors sa tiež často zjavuje ako bohatierka v strie­bornej zbroji na čiernom koni. Aj postroj koňa je zdo­bený striebrom a perlami.

Jej symbolom je Mesiac. Ako bohyni upírov a vlkolakov je jej zasvätená čierna mačka. Striebro je jej kovom a jedine tento kov jej dokáže ublížiť, či dokonca zabiť jej temné deti.

Chors má dva veľké sviatky: počas splnu pred zimným slnovratom a počas splnu po jarnej rovno­dennosti. Ako bohyňa Mesiaca sa môže vzývať aj počas splnu či novu. V čase zatmenia Slnka sa vyko­návajú obrady na počesť jej víťazstva nad Dažbogom a jej svadby s ním. Zatmenie Mesiaca je symbolom jej uzavretia v hrobe.

Počas jej sviatkov sa zvyknú na jej počesť tanco­vať obradné kruhové tance, volané chorovody.

Pri magických obradoch je privolávaná ako pred­staviteľka nočných démonov, ale aj ako bojovníčka veľkej sily a odvahy.

Pre Chors sa prinášali obety ako chlieb, víno, kvety, strieborné mince, striebro a železo v podobe zbraní. Tieto obety sa najčastejšie obetovali vhode­ním do stojatých vôd.

Novinka vydavateľstva Eugenika (9.10.2015)

Peter Weleslaw Kuzmišín – Bohovia starých Slovanov318-bohovia-starych-slovanov_1442578040_medium

Jedinečné dielo! Slovami autora:
Svarog, Perún, Veles – kto by nepoznal tieto staré slovanské božstvá? To som si myslel pôvodne i ja predtým, než som začal pracovať na tejto knihe. Prišiel som však na to, že väčšina z nás vie o božstvách našich predkov veľmi málo. Poznáme rôzne staroveké  mýty: grécke, rímske… poznáme množstvo božstiev indických či tibetských, ba aj o Ódinovi alebo Thórovi toho vieme viac, ako o našich pôvodných slovanských božstvách. A tak som sa podujal na napísanie tejto knihy, ktorá nemá byť vedeckou publikáciou, ale skôr takou slovanskou Odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili aj čo im obetovali.

Pri písaní som čerpal informácie z rôznych zdrojov. Nielen zo slovenských či českých, ale aj z poľských, a v neposlednom rade ruských a ukrajinských.“

Pôvodná cena: 13.20 EUR, Naša cena: 11.88 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 1.32 EUR


Súvisiace články:


(Prečítané 1 257 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.