google27eaa3905ca3fee3.html

mossMichael Moss, novinár, ktorý v minulosti získal aj Pulitzerovu cenu (a pre zaujímavosť, má český pôvod), sa v knihe Cukor, soľ, tuk zameral na potravinársky priemysel, ktorý skúmal tak, že prenikol do veľkých firiem a čo najdôkladnejšie sa oboznámil s ich vedúcimi pracovníkmi alebo rovno s majiteľmi či zakladateľmi. Výsledkom je nesmierne pútavé, takmer románové rozprávanie o tom, ako sa vyvíjalo a budovalo potravinárstvo v USA od 50.-tych rokov minulého storočia až doteraz. Hoci ide o Ameriku, je to zaujímavé aj pre naše končiny, keďže v rámci voľného trhu a globalizácie už dávno aj u nás dostaneme mnohé úspešné a obľúbené americké značky a výrobky.

Na túto tému sme sa opýtali samotného autora Michaela Mossa:

Mala Vaša kniha nejakú výraznejšiu odozvu u tých, ktorí majú v potravinárstve vplyv? A naopak u bežných ľudí – najmä u tých, ktorí jedli veľmi nezdravo a/alebo priveľa (keďže im bola primárne určená)?

Nie. Teda aspoň až donedávna to vyzeralo tak, že nie. Čoraz viac ľudí síce hovorilo, že po prečítaní knihy  sa zamysleli nad tým, ako sa stravujú, lenže predaj menej zdravých potravín ani náhodou neklesal. Aj mnohí ľudia vo vnútri potravinárskych firiem, ktorí si túto knihu prečítali, vraveli, že sa chcú zmeniť a posunúť svoje firmy k zmene. Ibaže hnacou silou v potravinárskom priemysle je predaj, a pokiaľ sa predávali nezdravé veci, títo jednotlivci nemohli presvedčiť svojich šéfov, aby začali reagovať na rastúce obavy o stravu a zdravie. No potom, počnúc súčasným rokom, tí najväčší výrobcovia potravín zrazu začali jeden po druhom zaznamenávať obrovský pokles ziskov. Za dôvod považovali, že konzumenti začali konečne dbať o svoje zdravie a kupovať menej nezdravých výrobkov. A to bol  kľúčový moment, za ktorý by som určite rád pripísal podiel aj svojej knihe. Dnes sa pod týmto finančným tlakom všetci potravinárski giganti snažia prerobiť svoje produkty tak, aby boli zdravšie, no žiaľ často to robia veľmi povrchne. Nemajú to ľahké, pretože, ako vysvetľuje kniha, sú ešte viac než my závislí na priveľkých množstvách soli, cukru a tuku vo svojich výrobkoch. Musia teda čeliť veľmi neistej budúcnosti.

Na Vašej knihe sa mi páči, že ľudia, o ktorých píšete, nie sú nejakí „zlí“ konšpirátori, ktorí by cielene chceli otráviť ľudstvo, ale osoby, ktoré si – tak ako napokon my všetci – tiež prešli vlastným vývojom. Nehovoriac o tom, že mnohí z nich úprimne verili, že svojimi výrobkami pomáhajú modernému človeku a modernej dobe. Ako sa na to teda vlastne sám dívate teraz, vo všeobecnosti? Riadia podľa Vás svet iba peniaze a bezodný hlad po moci – aj to v skutočnosti vlastne iba v rukách zopár osôb?

Veľmi na mňa zapôsobilo, že potravinárske firmy naozaj chcú robiť to, čo je pre konzumentov dobré, a súčasne sú nútené tým, čo považujú za zodpovednosť voči svojim akcionárom, maximalizovať predaj. Práve preto som pri pohľade do budúcnosti veľmi optimistický, lebo v rámci kapitalistického systému sa samo tvorí riešenie: dobré potraviny, ktoré zarábajú peniaze pre svedomité firmy. Nepochybne na to bude treba trochu postrčenia od vlády, ako napríklad zdanenie limonád, ale skutočná trvalá zmena musí podľa mňa prísť od firiem a podnikateľov, ktorí budú reagovať na meniaci sa trh.

Delíte oblasť výživy a potravinárstva na dve časti – priemysel a zdravá strava? Alebo je to zložitejšie?

Je to zložitejšie. Ani sa nezdá byť správne vykresliť všetko priemyselne vyrobené jedlo ako zlé. Okrem toho na soli, cukre a tuku nie je nič zlé v rukách konzumentov alebo mnohých kuchárov, ktorí ich nepoužívajú zďaleka také obrovské množstvá, ako výrobcovia potravín. Ja sám sa snažím mať spracované potraviny pod kontrolou namiesto toho, aby ony ovládali mňa, a tiež pomáhať iným ľuďom jesť hlavne skutočné potraviny, pričom občas sa dá dopriať si trochu zemiakových lupienkov (moja obľúbená nezdravá pochúťka).

Ako sa Vy sám stravujete? Držíte sa nejakých striktných zásad alebo obmedzení? Čo je podľa Vás riešením – úplne prestať kupovať produkty, o ktorých píšete, alebo skôr dodržiavať princíp „všetko s mierou“? 

To druhé. Mne to tak každopádne funguje a vyhovuje. Ale každý je iný. Mnohí ľudia jednoducho nedokážu zjesť iba jeden keksík alebo za hrsť lupienkov; pustia sa do niečoho a už sa nezastavia. V takom prípade je pre nich asi lepšie vôbec nemať v dosahu to, čo u nich vyvoláva nutkavú závislosť. Ja osobne ale aj tak zbožňujem zemiakové lupienky. Ale to, čo o nich viem – čo všetko firmy robia, aby boli čipsy neodolateľné: soľ na povrchu, ktorej sa hovorí výbuch chute; kalorický tuk, ktorý zas volajú pocit v ústach; dokonca aj cukor vo forme zemiakového škrobu, ktorý sa v tele rýchlo zmení na glukózu; a tiež zvuk – výskum dokázal, že čím hlučnejšie sa lupienky chrúmu, tým viac ich zjeme, to všetko mi dáva silu limitovať, koľko ich zjem. Niečo ako: „Dobre viem, o čo vám ide, a nepodarí sa vám dostať do môjho žalúdka celý ten balík; dávam si pozor.“ A veľmi dúfam, že čitatelia mojej knihy získajú rovnaký pocit sily.

Naznačili ste, že máte českých predkov… je to tak?

Pra-pra stará mama mojej mamy prišla do Spojených štátov na konci 19. storočia z dediny, ktorá sa nachádza asi 90 minút cesty autom juhovýchodne od Prahy (meno si nepamätám). Ich rodina sa volala Doležalová. Pred pár rokmi sme sa tam spolu s bratom vybrali. Na cintoríne sme našli veľa Doležalovcov, ale neobjavili sme žiadnych živých príbuzných. Tiež sme si v miestnej krčme dali skvelý guláš. U nás v rodine sa hovorilo, že táto praprababka, keď mala 18, pásla husi s kamarátkou, no zrazu sa len tak vzali a odišli do USA; najprv do Chicaga, a potom sa usadili v českej komunite západne od mesta Oklahoma na mieste zvanom Yukon. Ale táto historka určite skrýva oveľa viac.

Zhovárala sa Zuzana Šestáková


Knihu nájdete v našom eshope:

Michael Moss – Cukor, soľ, tuk – Nebezpečná hra s našim zdravím pre väčšie zisky!

Pútavé, napínavé a nesmierne zaujímavé čítanie o tom, aké taktiky a nezdravé technologie sa používajú pri výrobe a distribúcii priemyselne spracovávaných potravín, ako sú rôzne sladké tyčinky a keksy, zemiakové lupienky, polotovary, sladené nealko nápoje a iné pochutiny plné cukru, soli a tuku. A to všetko len s jediným zámerom – neustále zvyšovanie ziskov potravinových gigantov na úkor nášho zdravia.

Túto knihu napísal americký investigatívny novinár, ktorý odhaľuje, ako potravinové spoločnosti manipulujú s ľuďmi za účelom zvýšenia svojich ziskov. Dlhé roky sledoval praktiky potravinárskeho priemyslu vo svete, ktoré sa vďaka globalizácii prepracovali aj do našich krajín. Mal možnosť nahliadnuť do tajných materiálov potravinárskych spoločností, o ktorých verejnosť nemá ani tušenia. Zistil ako sa tieto spoločnosti podieľajú na výskumoch vlastných potravín a ako ich chuťovo ovplyvňujú, aby sme si ich podvedome znovu a znovu kupovali.

Tiež odhalil, ako sú vláda a súkromní inšpektori úzko prepojení s týmito spoločnosťami.

Pôvodná cena: 11.20 EUR, Naša cena: 10.08 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 1.12 EUR


Súvisiace články:

(Prečítané 480 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.