google27eaa3905ca3fee3.html

triglavPeter Weleslaw Kuzmišín – BOHOVIA STARÝCH SLOVANOV – rozhovor s autorom:

Svetlo sveta uzrel v knižnej histórii vôbec prvý ucelený súbor mýtických príbehov našej vlastnej kultúry: slovanskí bohovia a bohyne, duchovia a démoni… Kto vlastne sú, čo robia, ako pomáhajú alebo škodia, ako si ich uctiť a kedy je ich čas?

Autor knihy, aká u nás veľmi dlho chýbala, pritom nie je religionista, etnograf alebo iný akademik. Nie je dokonca ani renomovaný spisovateľ. Je to mladý človek, ktorého od útleho veku oslovovali tajomné postavy obývajúce dávny svet našich prapredkov.

Máte titul „Ing.“. V akej oblasti pracujete? A čo písanie? Napísali ste pred touto knihou aj niečo iné?

Pôvodným vzdelaním som strojár, ale momentálne sa venujem predaju hnojív.

Moja mama bola učiteľka dejepisu, takže od nej pochádzal môj záujem o históriu. A mal som uja, ktorý mi zas často rozprával rozprávky, čo ma tiež veľmi ovplyvnilo.

Ako mladý som písal básničky; niečo mi kedysi vyšlo v literárnom časopise Dotyky, aj zbierka básní mi vyšla. Neskôr som písal na blog SME.

Ako ste sa dostali k takému hlbokému záujmu o slovanskú kultúru? Súvisí Vaša kniha a jej téma s inými Vašimi aktivitami?

K slovanstvu som sa dostal cez rôzne okolnosti.

Na východe, kde žijem (som z oblasti, ktorú volám Pomedzie – na hranici rôznych krajín, kultúr a svetov), sme založili Svätoháj rodnej viery. Venujeme sa starým slovanským tradíciám a rituálom.

Tiež som chodieval prednášať o slovanstve na akcie ako SlavCon či PegasCon (pre fanúšikov fantasy, sci-fi a rôznych dobových žánrov a štýlov – pozn. red.).

Znamená to, že slovanské duchovno je Vaším svetonázorom, Vašou „vierou“? Komunikujete s týmito božstvami a pod.?

Áno, je to môj svetonázor. Áno, „komunikujem“, vykonávam obrady, rozjímam…..

Ako ste dávali dokopy pramene? Ako kniha vznikala? Čo v nej je „Vaše“? (v úvode ku knihe hovoríte, že Vás bohovia „navštevovali“…)

Čítal som náučné knihy, rozprávkové knihy aj internetové zdroje a robil si poznámky a dával to dokopy.

Čo je prevzaté z iných zdrojov, ťažko povedať. Na konci knihy je zoznam použitej literatúry. A čo je moje? To je tak, ako keby ste mali variť polievku: zeleninu by ste dostali od kamarátov, mäsko od poľovníka, korenie by vám dala manželka – no a čia by bola polievka?

Kniha vznikala tak, že všetko, čo som naštudoval, som spracoval, rozprávky a príbehy som preonačil do „staroslovanského“ šatu tak, ako sa kedysi prezliekali do kresťanského. Ale všetko, čo som napísal, prešlo rozjímaním či duchovným rozhovorom.

kuzmisin

Weleslaw

Vlastné zážitky so starými božstvami? Kto tomu uverí?

Problém s autenticitou predsa priznávajú aj odborníci. Ide o moju vieru, tú nemôže nik napadnúť. Ak som niečo zažil, je to nespochybniteľné. Navyše som sa zameral na príbehy a legendy. Legenda je len jedna, rozprávačov mnoho. Kedysi existovali takzvaní igrici. Tí cestovali a v dedinách zabávali ľudí hraním na hudobný nástroj či rozprávaním príbehov. Mnohé ďalšie si zase vypočuli. Tak sa legendy šírili a formovali, tak môžem postupovať aj ja.

S hodnovernými prameňmi majú problém aj odborníci. Z čoho vychádzate pri obradoch?

V rámci občín sú tri zásadné prúdy. Prvý je silno etnograficko-historický, kde sa obrady odvíjajú výhradne od historických faktov. Čo nie je doložené, to neexistuje. Druhý prúd je ezoterický, čo znamená, že niektoré občiny božstvá transformujú do sféry energií. Ortodoxnejšími prúdmi sú za to odsudzované. Tretí prúd tvorí stredná cesta, teda niečo medzi prvým a druhým prúdom. Sem patríme my.

Ako vyzerá obrad?

Každý je iný. Pred rokmi bývali obrady trochu neokrôchané, dnes sa začínajú šperkovať. Ľudia ich preciťujú duchovnejšie, na druhej strane to zvonku pôsobí teatrálnejšie. V rôzne dni oslavujeme rôznych bohov.

Čo konkrétne sa tam deje?

Opíšem náš obrad vítania jari. Členovia sa rozostavia na východnej strane obradného kruhu. Ten môže byť fiktívny, vysypaný kvetmi či obložený kameňmi. Po jeho obvode sa rozsýpa mak alebo pšenica. Kruh trikrát obídeme v smere hodinových ručičiek, pričom odriekame modlitbu. Chodením vyznačujeme bod stretnutia s bohmi. Potom sa rozostavíme po obvode a žrec (obradník) povie nejaký príbeh. Následne pristúpi ku každému z nás a kraslicou prebehne po našom tele, čím z neho sníme choroby aj zlé myšlienky. Zároveň dá každému jedno vajíčko. Na konci sa každý člen pofŕka dymom zo zmesi byliniek a umyje si ruky.

Čo to symbolizuje?

Očistu. Od žreca potom dostaneme roh s medovinu, chlieb či medvedí cesnak, teda obetinu, s ktorou sa opäť obchádza kruh v smere hodinových ručičiek. Kto sa napije medoviny, môže nahlas vysloviť svoje želanie. Z toho máme zimomriavky, také je to silné. Na konci sa kruh obíde v opačnom smere, vezme sa Morena, zapáli sa a hodí do vody. Ľudia po nej hádžu svoje vajíčka, čo symbolizuje, že má so sebou vziať všetko zlo, čo sa v nás nazhromaždilo počas zimy.

Ako vidíte význam slovanských mýtov a povestí vo svetovom kontexte? Dajú sa porovnať s inými mytológiami – majú napr. niečo viac spoločné s niektorými inými…?

Vo svetovom kontexte? Hehehe… Dajú sa porovnať? Áno, dajú. Či majú niečo spoločné ? Áno, určite. Všetko súvisí so všetkým a často rozdielnosť je len uhlom pohľadu.

Vaše obrady môžu niekomu evokovať, že ste sekta…?

Určite nie. Pre nás je podstatné len to, aby človek žil svoju vieru. Nemáme predpisy ani príkazy, každý sa k nám môže pridať aj kedykoľvek odísť. Nefunguje tam žiadna manipulácia ani odovzdávanie majetkov, sme tolerantní ku kresťanom aj k iným občinám. Naopak to príliš neplatí. Stalo sa, že kresťania nám zlikvidovali obetné miesto na príkaz farára.

Ako to bolo s vydaním Vašej knihy? Neskúšali ste knihu vydať inde, v nejakom veľkom vydavateľstve? (Hoci my v Eugenike sme šťastní, že ju vydávame práve my.)

Čo sa týka iných vydavateľstiev, všade mali veľmi dlhú čakaciu lehotu, takže to vždy niekde uviazlo a nikam to neviedlo. Dal som teda kompletné texty aj s obrázkami aspoň na svoj blog. Keď ma oslovil správca blogu Eugenika, neváhal som, lebo s vaším vydavateľstvom sympatizujem. Celkove kniha čakala na vydanie niekoľko rokov. Zopár výtlačkov som si medzitým dal vyrobiť svojpomocne, ale to bolo iba pre najbližší okruh známych.

Obrázky „Vašich“ slovanských bohov sú naozaj veľmi pekné; živé, s podmanivou atmosférou. Kto je ilustrátorka Viera Šinalová? Je to výtvarníčka?

Áno. Ilustrácie k mojim textom boli jej maturitnou prácou – študovala vtedy ako mladá slečna na strednej výtvarnej škole. Aj teraz študuje niečo výtvarné v Banskej Bystrici. Moja kniha vlastne čakala na ňu: hľadal som niekoho, kto by text doplnil obrázkami. Ozvali sa mi vtedy viacerí ľudia, ale najviac sa mi páčila práve ona a jej veci.

Prezradíte, aký ste ročník?

1976. A dodám, že som sa narodil 29. februára.

Zhovárala sa Zuzana Šestáková, časť rozhovoru je prevzatá z blogu SME.sk, 9. 7. 2011


Táto kniha práve vyšla v našom vydavateľstve:

Peter Weleslaw Kuzmišín – Bohovia starých Slovanov318-bohovia-starych-slovanov_1442578040_medium

Jedinečné dielo! Slovami autora:
Svarog, Perún, Veles – kto by nepoznal tieto staré slovanské božstvá? To som si myslel pôvodne i ja predtým, než som začal pracovať na tejto knihe. Prišiel som však na to, že väčšina z nás vie o božstvách našich predkov veľmi málo. Poznáme rôzne staroveké  mýty: grécke, rímske… poznáme množstvo božstiev indických či tibetských, ba aj o Ódinovi alebo Thórovi toho vieme viac, ako o našich pôvodných slovanských božstvách. A tak som sa podujal na napísanie tejto knihy, ktorá nemá byť vedeckou publikáciou, ale skôr takou slovanskou Odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili aj čo im obetovali.

Pri písaní som čerpal informácie z rôznych zdrojov. Nielen zo slovenských či českých, ale aj z poľských, a v neposlednom rade ruských a ukrajinských.“

Pôvodná cena: 13.20 EUR, Naša cena: 11.88 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 1.32 EUR


Súvisiace články:


(Prečítané 1 969 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.