google27eaa3905ca3fee3.html

Sára sa cestou do školy šťastne usmievala. Už o chvíľu sa stretne so Šimonom, najlepším kamarátom na celom svete! Porozprávajú si, čo robili tých niekoľko dlhých týždňov letných prázdnin, kedy sa nevideli.Pozrela sa hore na jasné nebo a zhlboka sa nadýchla chladného horského vzduchu. Cítila vďačnosť za to, že žije.

„Som rada, že sa už začína škola,“ vyhlásila nahlas.
Ale nebol to ani tak začiatok školy, z čoho mala radosť – skôr sa tešila, že vďaka škole bude tráviť viac času so svojím kamarátom Šimonom.

Šimon býval pri Topoľovej ceste a neďaleko nej bývala aj Sára so svojou mamou, otcom a mladším bratom Jakubom. Sára mala so Šimonom veľa spoločného: obaja milovali výpravy za dobrodružstvom, mali radi zvieratá a bavilo ich objavovať a spoznávať nové veci. Doma to však mali každý iné. Zvonku to tak možno nevyzeralo, pretože bývali v rovnakej štvrti. Rozdiel bol v tom, že Sára mala dostatok slobody a mohla si viac-menej robiť, čo chcela, zatiaľ čo Šimonovi jeho rodičia nedovolili skoro nič. Zato mal od nich siahodlhý zoznam povinností a rôznych domácich prác, ktoré musel každý deň robiť. Sára pripadalo, že toľko starostlivosti ich domácnosť ani nepotrebuje. Krátko na to, čo Šimona spoznala, dospela k záveru, že väčšinu povinností mu rodičia vymysleli iba preto, aby ho nejako zamestnali. Šimon sa však pritom vôbec nesťažoval. K rodičom sa správal s úctou a zakaždým urobil všetko, čo po ňom chceli. A Sáre sa to na ňom vlastne veľmi páčilo.

Počas školského roku našťastie rodičia Šimonovi zakaždým trochu povolili opraty a dali mu o niečo viac voľnosti, takže sa mohol skoro každé popoludnie aspoň chvíľu hrať so Sárou. A tak teraz Sára napoly išla a napoly bežala smerom k škole s radostným očakávaním.

Keď za sebou začula motor nákladného auta, ustúpila na kraj cesty, ale keď auto prešlo, vrátila sa zas doprostred. Dokráčala na roh, kde sa jej cesta do školy križovala s ulicou, na ktorej býval Šimon, a pozrela sa smerom k Topoľovej ceste a Šimonovmu domu.
„No tak, Šimon!“ vyzerala ho netrpezlivo. Nemohla sa dočkať, kedy ho uvidí a bude sa s ním konečne môcť rozprávať.

Zastavila sa, novú školskú tašku, ktorá bola zatiaľ ešte prázdna, si zložila na zem k nohám, a čakala. „Kde len môže byť?!“
Okolo Šimonovho domu prešlo ďalšie nákladné auto, a keď míňalo Sáru, zahalil ju oblak prachu. Sára prižmúrila oči a mávala rukou pred tvárou, aby rozohnala zvírený prach. Ani potom však Šimona nikde nevidela.
„Nuž čo, tak sa stretneme v škole,“ pomyslela si trochu sklamane, vzala tašku a pobrala sa ďalej. Chvíľu kráčala pospiatky a dúfala, že Šimona zbadá, ako uteká smerom k nej. Po Šimonovi však nebolo nikde ani pamiatky.

Sára to do školy nemala ďaleko a cesta jej väčšinou rýchlo ubiehala, pretože sa jej hlavou preháňali rôzne veselé myšlienky. Každý, kto si ju v poslednom čase všimol, na nej videl, aká je šťastná. A pritom to nebolo tak dávno, čo pôsobila úplne inak. Totiž predtým, ako sa tak zmenila. A iba jeden človek na celom svete vedel, aké tajomstvo sa skrýva za Sárinou ďalekosiahlou premenou – a to bol práve Šimon.
„Ahoj, Sára!“ zavolal na ňu pán Makoň, keď míňala jeho autoservis. Patril k mestečku odnepamäti, stál tam ešte skôr, ako sa Sára narodila.
„Dobrý deň, pán Makoň,“ odpovedala Sára s úsmevom a pozerala sa, ako starostlivo leští predné sklo auta pani Pišútovej. Mala pána Makoňa rada. Skoro zakaždým, keď prechádzala okolo jeho servisu, spolu prehodili zopár priateľských slov. Aj pán Makoň bol svedkom Sárinej premeny, hoci netušil, ako k nej došlo.

Sára sa zastavila na moste na Hlavnej ulici a pozerala sa, ako pod ním rýchlo tečie voda v rieke. Potom sa zhlboka nadýchla, pozrela sa hore do korún stromu a usmiala sa. Toto miesto milovala! Mala rada starý most, nádhernú rieku, ktorá tiekla pod ním, a urastené stromy, ktoré sa nad ňou klenuli. A vlastne to tiež bolo miesto, kde prvýkrát uvidela Šimona. Pripadalo jej úplne logické, že svojho najlepšieho kamaráta zbadala práve na tomto mieste – najlepšom na celom svete!

Sára nechápala, ako je možné, že toto jej zamilované miesto si neobľúbilo viac ľudí, ale zároveň bola rada, že ho môže mať iba pre seba. Išla ďalej a len tak sama pre seba sa usmievala.
„Takých vecí je pritom veľa,“ pomyslela si. „Zvonka sa ani nedá spoznať, aké v skutočnosti sú. To človek zistí, až keď sa dostane dovnútra.“
Pred niekoľkými rokmi jeden vodič veľkého nákladného auta stratil kontrolu nad riadením, keď sa snažil vyhnúť zatúlanému psovi, a narazil do kovového zábradlia, ktoré lemovalo most na Hlavnej ulici. Zábradlie auto zadržalo a nikomu sa nič nestalo, ale samotné zábradlie zrážka veľmi poznamenala. Ale nikto ho neopravil a nechali ho tak, ako bolo – prehnuté, vyduté nad riekou. Niektorí ľudia sa sťažovali, že zničené zábradlie
kazí dobrý dojem, avšak bolo tiež dosť takých, ktorí boli toho názoru, že žiadnu veľkú parádu nerobilo ani predtým.

Nikomu sa každopádne nechcelo míňať obecné peniaze na jeho opravu, a tak zábradlie ostalo pokrivené. Sára si raz cestou domov zo školy všimla, že stĺpiky na zábradlí sú stále pevné, zatiaľ čo prehnuté kovové pletivo, natiahnuté medzi nimi, vytvára akúsi „kolísku“ nad vodou. Najprv mala trochu strach, keď vliezla na zábradlie a pod sebou videla a počula hučať mohutný prúd rieky, ale čoskoro získala istotu, že ju zábradlie udrží. Z visutého zábradlia sa tak stalo jej obľúbené miesto. Často na ňom ležala naklonená nad riekou – pripadala si ako v obrovskej pavúčej sieti – a pozerala sa dole, do prúdu rieky. Nevedela vlastne prečo, ale vo svojej visutej pozorovateľni nad riekou sa cítila lepšie, ako kdekoľvek inde.

A z tohto miesta jedného teplého popoludnia zbadala Šimona, práve keď sa jeho rodina sťahovala k nim do mesta. Ani si poriadne nevšimla staré rozhegané nákladné auto, ktoré bolo preplnené všetkým možným, čo patrilo Šimonovým rodičom. Čo jej utkvelo v pamäti, bol uprený pohľad z očí do očí, ktorý si vymenila so Šimonom, vtedy ešte neznámym chlapcom, približne rovnako starým, ako ona, ktorý sa viezol vzadu na korbe.
Sára išla ďalej. S pôžitkom počúvala, ako jej pod nohami šuchoce lístie, a spomínala na svoje prvé stretnutie s najlepším kamarátom, až jej po chrbte prebehli sladké zimomriavky. Od ich prvého stretnutia toho spolu veľa prežili, až jej to pripadalo, ako keby to bolo v nejakom inom živote. Znova sa usmiala a pocítila vďačnosť, že má takého kamaráta.

Aj keď to Sáru k novému chlapcovi od začiatku priťahovalo, bola rozhodnutá, že si ho nepustí do života a nedovolí, aby jej ho obrátil naruby. A tak keď zistila, že sa jeho rodina sťahuje práve do domu na jej milovanej Topoľovej ceste, bola z toho celá nesvoja. O Topoľovú cestu sa nikto v Sárinom mestečku nestaral, nikoho nezaujímala – až na Sáru. Nikto totiž o tomto chodníčku nevedel to, čo ona. Sáre pripadalo zvláštne, že ľudia môžu žiť tak blízko niečoho tak nádherného a zázračného a vôbec o tom nevedieť. Ale vlastne jej to aj vyhovovalo. Bola rada, že o Topoľovej ceste nikto okrem nej nič nevie. A želala si, aby to tak aj ostalo.

Ale teraz jej podobné myšlienky a pocity voči Šimonovi pripadali veľmi vzdialené. Patrili do dávej minulosti. Šimon sa medzitým stal súčasťou jej života a zdieľal s ňou aj Topoľovú cestu a jej neuveriteľný význam. Sára bola rada, že sa s ním mohla o svoje tajomstvo podeliť.

Kým sa sem neprisťahoval Šimon, trávila Sára každé letné prázdniny i všetky voľné chvíle po škole tým, že preskúmavala chodníčky medzi stromami, ktoré rástli okolo Topoľovej cesty, a lozila tam po stromoch. Zo všetkého najradšej odbočovala z hlavnej cesty na lesné chodníčky, strácala sa medzi stromami a trávila šťastné chvíle v úplnej samote v niektorom zo svojich lesných príbytkov a skrýš, ktoré si vystavala z konárov a všetkého možného, čo poskytoval les. Jej lesné obydlia nemali príliš dlhé trvanie, väčšinou ich zbúral prvý lejak alebo silnejší vietor, ale kým stáli, užila si v nich veľa zábavy.

Sára netušila, že Šimon rovnako ako ona miluje tajné miesta, a nevedela, že už nejaký čas chodieva tajne k Topoľovej ceste na malú čistinku a nad riekou buduje úžasný domček na strome. Jedného dňa ju tam Šimon vzal. Sára ešte nikdy nebola z ničoho v živote tak nadšená ako vtedy, keď jej predviedol svoj stromový dom s tým, že to bude ich spoločné tajné miesto! Bolo to také nádherné, že sa to skoro ani nedalo vydržať!

Spomínala na deň, kedy ju Šimon prvýkrát priviedol k stromovému domu. Povedal jej vtedy, že jej chce ukázať niečo veľmi zaujímavé pri Topoľovej ceste, a Sáre sa od strachu takmer zastavilo srdce, pretože si uvedomila, že tento chlapec objavil jej drahocenné tajomstvo. Spomínala, ako ju viedol chodníčkami medzi stromami až k brehu rieky a ako sa pritom tešil, že jej ukáže svoju stavbu. A spomínala na veľkú úľavu, ktorú pocítila, keď jej došlo, že Šimon jej tajomstvo neodhalil, ale zato strávil hodiny a hodiny stavaním neuveriteľného stromového
domu v korune topoľa vysoko nad riekou.

Dodnes mala tú chvíľu v živej pamäti: takmer vtedy neverila vlastným očiam. Zo zadnej strany kmeňa boli pribité drevené hranoly, ktoré slúžili ako rebrík a mizli vysoko v konároch mohutného stromu. Medzi konármi v korune Šimon zbudoval „odrazovú plošinu“, ako to sám nazval, vďaka ktorej sa mohli hojdať na lane, zavesenom na najhrubšom konári, nad vodou.

Sára si znova vybavila to nadšené vzrušenie, aké pocítila, keď prvýkrát zbadala drevenú plošinu a hrubé lano, ktoré bolo uviazané na hornom konári. Mohli tak skákať zo stromu a hojdať sa nad riekou, čo aj potom robievali skoro každý deň po škole, pokiaľ im to dovoľovalo počasie – a občas aj vtedy, keď im to počasie nedovoľovalo.

Obaja tam, vysoko v korune stromu alebo na lane vo vzduchu, strávili veľa úžasných hodín. A na tomto ich spoločnom tajnom mieste Sára nakoniec Šimonovi zverila svoje prísne strážené tajomstvo, ktoré sa týkalo Topoľovej cesty.

Text je z knihy:

Esther a Jerry Hicks – Sára a hojnosť všetkého dobrého – Kniha tretia

V poslednej, tretej časti sa Sárin okruh ešte rozširuje, Šalamúnovo učenie sa prehlbuje a zážitky našich kamarátov sú spletitejšie. Všetko však smeruje k nádhernej, až dojemnej kulminácii toho, čo sa knihy o Sáre snažia obsiahnuť, aby to vo vás vyvolalo radosť zo života a pochopenie, že všetko stojí iba na tom, ako sa cítime – a že sa môžeme cítiť dobre bez ohľadu na to, čo sa okolo nás deje.

Unikátne knihy pre deti (3 diely), ktoré krásne vysvetľujú, ako ovplyvňujeme to, čo zažívame, tým, ako zmýšľame, a akú tvorivú moc máme nad svojimi životmi, ak sa naučíme cielene usmerňovať svoje myslenie a pocity. Na konkrétnych situáciách to  deťom vysvetľuje zázračná sova menom Šalamún. Učí ich, ako veci fungujú a akými zákonitosťami sa riadi naša existencia. Pomáha im riešiť problémy a užívať si všetko, čo sa deje.

Pôvodná cena: 8.90 EUR, Naša cena: 8.01 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 0.89 EUR


Súvisiace články:


foto: http://maxpixel.freegreatpicture.com/Smiling-Child-Childhood-Girl-Portrait-Look-2205222


(Prečítané 212 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.