PRVÝ KROK K UZDRAVENIU

Z praxe viem, že mnohí ľudia veľmi ťažko prijímajú myšlienku vlastnej zodpovednosti. Veď vziať na seba zodpovednosť znamená vzdať sa pocitu krivdy a sebaľútosti, kritizovania a obviňovania. Zmeniť postoj a myslenie si vyžaduje nemalé úsilie.

Pre mnohých ľudí je oveľa jednoduchšie obviňovať druhých, prípadne rôzne vonkajšie faktory, ako zmeniť seba samých. Niektorí ľudia si uvedomujú príčiny svojich problémov, no aj tak sa nechcú zmeniť, radšej budú trpieť. Nuž čo, je to ich voľba. Každý z nás si sám vytvára svoj svet!

Prevzatie zodpovednosti za svoju chorobu je však prvým krokom na ceste k uzdraveniu. Bez nej bude každá snaha márna.

Nezachránia vás žiadne drahé lieky. Budete chodiť od jedného lekára k druhému a choroba sa bude premiestňovať z jednej oblasti tela na inú. Jedine ak na seba vezmete zodpovednosť, dokážete sa uzdraviť z akéhokoľvek ochorenia, vrátane tých, ktoré oficiálna medicína pokladá za nevyliečiteľné.

Teraz sa pozrime, aké skryté dôvody môžu viesť ľudské podvedomie k vytváraniu chorôb.

Nie je nič zlé na tom, že človek uskutočňuje niektoré svoje zámery aj prostredníctvom choroby. Jednoducho v istých situáciách nemá nič lepšie na výber. V takých prípadoch je dôležité uvedomiť si tieto podvedomé pohnútky a prísť na iné, vhodnejšie spôsoby, ako dosiahnuť cieľ.

Skrytý zámer

Všetko v našom živote (vrátane ochorenia) má v určitom kontexte pozitívnu funkciu. Pochopiť príčinu choroby často znamená odhaliť skrytý pozitívny zámer, ktorý sa podvedome snažíme dosiahnuť prostredníctvom zdravotných ťažkostí.

Obrátila sa na mňa o pomoc staršia žena. Po smrti manžela začala mávať závraty, neistú chôdzu a ďalšie príznaky poruchy mozgového krvného obehu. Myslela si, že jej choroba je reakciou na stratu blízkeho človeka. Bola to pravda. Lenže okrem toho sa táto žena podvedome domáhala pozornosti svojich detí.

Mala troch dospelých synov, ktorí mali svoje rodiny. Navštevovali ju len málokedy. Keď stará matka stratila manžela, cítila sa veľmi osamelá. Potrebovala veľa pozornosti a podpory, ktorých sa jej v dostatočnej miere nedostávalo. Choroba jej pomohla získať potrebnú pozornosť – teraz ju každý deň navštevoval aspoň jeden zo synov.

Každý človek chce, aby mu bola venovaná pozornosť. Je to úplne prirodzené a žiadúce. Až keď začne byť potreba pozornosti okolia neurotická, ohrozuje to zdravie. Choroba je takmer zaručeným prostriedkom, že nám bude venovaná starostlivosť. Naučili sme sa to už v detstve: keď je dieťa choré, dostáva veľa pozornosti, starostlivosti a lásky. Rodičia sa vracajú skôr z práce, kupujú mu rôzne pochúťky a darčeky. A aké šťastie je vynechať týždeň v škole!

Sebaobrana

Prostredníctvom choroby sa môžeme podvedome pred niečím chrániť. Niektorí ľudia využívajú chorobu na obranu pred konkrétnymi problémami, iní jednoducho utekajú pred skutočnosťou.

Typickým symptómom tohto typu je bolesť hlavy. Spomeňte si, ako reagujete na človeka alebo situáciu,
ktorá je vám nepríjemná – začne vás bolieť hlava. Keď ste unavení a potrebujete si oddýchnuť, dostanete nádchu alebo vás začne škriabať v hrdle. Mnohé ženy sa vyhovárajú na bolesť hlavy, keď sa chce vyhnúť pohlavnému styku. A keď sa vám nechce ísť do práce, chrípka je najlepším spôsobom, ako ostať pár dní doma.

Brzda

Ochorenie môže neraz plniť funkciu akejsi poslednej brzdy pred spustením nežiadúceho správania. Napríklad angína je prekážkou vyjadrenia agresivity. Viac ako choroby však túto funkciu plnia skôr rôzne úrazy a nehody, ako zlomeniny a pod.

Pôsobenie minulosti

Príčiny ochorenia, hlavne ak je ťažké alebo chronické, treba veľmi často hľadať v minulosti. Silný emocionálny otras si podvedomie často živo premieta stále dokola a negatívne tak ovplyvňuje náš život.

Jedna žena priviedla do mojej ordinácie svoju 14-ročnú dcéru. Dievča malo nutkavú potrebu neustále si umývať ruky, niekoľkokrát denne 20-30 minút.

Ihneď som ju ponoril do hlbokého hypnotického tranzu. Jej podvedomie mi rozpovedalo tento príbeh:
Na svoje deviate narodeniny dostala andulku. Zatiaľ nemali klietku, a tak vtáčik voľne poletoval a prechádzal sa po byte. Raz, keď dievčatko vbehlo do kuchyne, nevšimlo si papagája na dlážke a stúpilo naňho. Vzalo vtáčika do rúk, no už bol mŕtvy. Ruky jej zašpinila jeho krv. Dieťa to veľmi ľutovalo, no ešte viac sa bálo reakcie matky. Preto pochovalo mŕtveho vtáčika v kríkoch vedľa domu a matke povedalo, že vyletel von oknom.

Odvtedy sa dievča podvedome snažilo doslova zmyť si z rúk krv a spolu s ňou aj pocit viny. Len čo sa pocitu viny zbavilo, jej správanie sa normalizovalo.

A tu je ďalší príklad:
Do mojej ordinácie prišiel 17-ročný mladík. Len s ťažkosťami zo sebe dostal, že má problémy s dievčatami. Vraj k nim necíti žiadnu sexuálnu náklonnosť. Naopak, asi pred rokom pocítil sexuálnu náchylnosť k mužskému pohlaviu. Zľakol sa toho. Počas rozprávania opakoval: „Pán doktor! Nechcem byť teplý. Chcem byť skutočným chlapom. Chcem, aby ma to ťahalo k ženám.“ Keď sa mladík obrátil na svoje podvedomie, vybavila sa mu udalosť, ktorá rozvrátila jeho sexuálnu orientáciu.

Ako 12-ročný mal spolužiačku, ktorá bola veľmi vyvinutá. Raz si na ňu aj s kamarátom počkali na toaletách, pritisli ju k stene a vlastnoručne sa presvedčili, že má veľké prsia, pružný zadok aj všetko ostatné. Ich záujem bol uspokojený, no tým sa príbeh neskončil. Hneď toho dňa sa dievča posťažovalo matke. Tá zašla za matkou môjho pacienta a vylíčila všetko tak, ako keby jej dcéru znásilnili. Matka chlapca dlho bila a pritom hovorila: „Neopováž sa to ešte raz dievčatám urobiť. Počuješ? Nikdy!“

Na túto príhodu sa časom zabudlo, ale podvedomie si urobilo záver, že sa nesmie zaujímať o dievčatá, no môže sa zaujímať o chlapcov. Môjmu pacientovi stačilo, aby si to uvedomil, a jeho správanie sa normalizovalo.

Keď človek nevie zvládnuť určitú situáciu, snaží sa potlačiť emocionálnu bolesť a zahnať ju do podvedomia. V niektorých situáciách sa potom tieto emócie vynárajú na povrch.

Sedemročné dievčatko trpelo alergickou nádchou, ktorá sa objavovala periodicky každý mesiac. Začalo sa to, keď bol ujo dievčatka (17-ročný mladík) povolaný na základnú vojenskú službu. Bolo to počas vojny v Čečensku. Dievča sa k mládencovi silno pripútalo, lebo žili v jednej domácnosti, a navyše otec dievčatka trávil celé dni v robote.

Táto nádcha nebola ničím iným, ako podvedomými slzami. Vyvolal ju strach, žiaľ a zármutok.

SILA SUGESCIE

Veľkú časť našich myšlienok preberáme od druhých ľudí, od svojho okolia, a to od najútlejšieho detstva. Vplývať na nás však nemusia len slová. Deti často napodobňujú správanie rodičov a niekedy aj ich choroby. Napríklad dievča môže mať bolestivú menštruáciu iba preto, že celý život videlo, ako takýmito bolesťami trpí jej matka.

Je jasné, že najviac podvedome podliehame tomu, čo počúvame stále dokola. No občas môže veľmi negatívne zapôsobiť niečo, čo začujeme iba jediný raz, ale za veľmi dramatických okolností.

Mali by si na to dávať pozor najmä lekári, ktorí neraz počas operácie povedia niečo necitlivé v domnení, že pacient v narkóze nič nepočuje. Naše podvedomie však zachytáva všetky informácie aj v takomto stave. Mnohí lekári ani netušia, akým mocným sugestívnym nástrojom je narkóza. Múdry lekár nielenže bude počas operácie opatrný vo svojich vyjadreniach, ale vysloví
niekoľko pozitívnych poznámok smerovaných k rýchlejšiemu uzdraveniu, hojeniu a pod.

Dávajte si pozor, čo hovoríte

Ako som sa už zmienil, podvedomie berie všetko doslovne. Dajte si pozor najmä na vyjadrenia typu: „Ja sa z toho zbláznim“, „Z tých detí ma bolí hlava“, „Nemôžem sa na to pozerať“, „Je mi z toho zle“ a podobne.

Raz som prišiel na návštevu ku kamarátovi. Ten si len tak mimochodom posťažoval na periodické, tupé bolesti hlavy. Objavili sa asi pred pol rokom. Začal som sa ho vypytovať na udalosti, ktoré predchádzali vzniku bolesti. Dlho rozprával o problémoch v práci, a keď hovoril o jednom kolegovi, automaticky vyhlásil: „Z toho Sergeja človeka stále bolí hlava.“ Po tejto vete, ktorá bola podľa mňa kľúčová, rozprával ďalej akoby nič. Prerušil som ho a spýtal sa, či si pamätá, ako sa vyjadril o tom človeku. Samozrejme si to nepamätal! Keď sme ho spolu s jeho manželkou na to upozornili, veľmi sa čudoval. Po nejakom čase z toho zamestnania odišiel a zanechal tam aj svoje bolenie hlavy.

Slová, ktoré môžu vyvolať chorobu:

• Je mi z toho na vracanie.
• Jednoducho to nemôžem stráviť.
• Leží mi to v žalúdku.
• Mám z toho nepríjemnú pachuť.
• Je bolestné dívať sa na to.
• Ani to nechcem vidieť.
• Nechcem ťa vidieť.
• Nechcem o tebe počuť.
• Bolí ma z teba hlava.
• Praskne mi z toho hlava.
• Príliš si to beriem k srdcu.
• Ja sa z toho zbláznim.
• Mám toho po krk.
• Ide ma zadusiť od zlosti.

—

Text je z knihy:

Valerij Sineľnikov – Dohoda s chorobou

Ukrajinský autor Valerij Sineľnikov je už mnohým čitateľom dobre známy. Píše veľmi zrozumiteľným štýlom, pretože sa snaží vysvetliť aj bežnému človeku, ako to v živote funguje. Poznatkov, dôkazov a metód máme dosť. Každý má možnosť zoznámiť sa s nimi, pochopiť ich a začať používať vlastný rozum, inteligenciu a vôľu tak, aby žil spokojnejšie, šťastnejšie a zdravšie!

Táto kniha ukazuje, ako zmeniť svoje myslenie a správanie, aby sme sa zbavili rôznych, aj tých najťažších chorôb. Podrobne sa tu vysvetľuje, aké negatívne pocity a vlastnosti vedú ku konkrétnym ochoreniam a všelijakým životným nepríjemnostiam Autor odhaľuje zámery, ktoré sa za nimi skrývajú: každý chorobný symptóm alebo problém je totiž kompenzáciou niečoho, snahou o udržanie rovnováhy. Keď tieto súvislosti pochopíte, budete sa môcť naozaj uzdraviť. Naučíte sa, ako žiť šťastne a tak, aby ste sa necítili ako obeť, ale aby ste sa stali skutočnými pánmi svojho života. Špeciálna metóda V. Sineľnikova spočíva v pochopení toho, ako funguje naše podvedomie, a následnej zmene našich povedomých programov.

Množstvo príkladov zo života obyčajných ľudí veľmi dobre ilustruje uvedenú filozofiu a pomôže vám aplikovať ju na vašu vlastnú situáciu.

Pôvodná cena: 7.90 EUR, Naša cena: 7.11 EUR, Zľava: 10.00 %

Súvisiace články:

•  – Nemoc je výkřik duše

•  – Proč jsme nemocní?

•  – Neexistuje zdravá duša a choré telo, tak ako neexistuje chorá duša a zdravé telo