google27eaa3905ca3fee3.html

Možno už v dobe kamennej ľudia chceli vedieť, čo ich čaká a čo ich neminie. Možno každý z nás chcel poznať, ako bude svet vyzerať za sto či tisíc rokov. Ako budeme reagovať keď pristane na Zemi prvé UFO. Či budeme snáď chodiť v skafandroch? Aké dopravné prostriedky budeme používať? Proroctvá hovorili o katastrofách o miznutí rozdielov medzi pohlaviami.

Proces prenosu informácií bez poslov a káblov je tu a každý týždeň sme konfrontovaní s technickým pokrokom. Niekedy plný zlosti nad sebou samým, keď konektor od niečoho nepasuje práve do niečoho, čo sme si práve zakúpili.Všetko sa napĺňa. Sledujeme proroctvá o veľkých vodách, padajúcich meteoritoch a posudzujeme zaručenosť a zhodu s domnienkami a klamom. Je vlastne strašne jednoduché odpozorovať javy, ktoré sa dejú v malom a potom ich pripodobniť k veľkým, tak ako sa rozpína vesmír.

Keď si prvá žena obliekla nohavice, mohli sme to nazvať módou. Avšak vôbec si neuvedomujeme, že týmto činom začala žena oberať muža o jeho privilégiá. O prvotný zámer stvoriteľa a úlohu muža byť samcom. Odetá do nohavíc sadla na koňa a začala loviť zver.

My ženy sme nositeľky života. Tak ako sa formuje plod v našom tele, tak formujeme aj svet okolo nás.

Povzdych Nili po fotení Aury viacerých ľudí : „Ach jaj, dnes tu boli samí chlapi“. Svedčí to o niečom, čo si možno neuvedomujeme, keď prechádzame ulicami miest. Zmenilo sa myslenie žien a to sa odzrkadľuje v ich jemnohmotných vibráciách. My ženy prestávame byť ženami. Naučili sme sa rozmýšľať inak a zobrali sme tak možnosť mužom byť lovcami. Stierajú sa rozdiely medzi pohlaviami. Ženy sa chovajú ako chlapi. S ľútosťou čítam niektoré hrubé výrazy mladých, krásnych slečien na Facebooku. S ľútosťou počúvam pokriky násťročných dievčat na ulici používajúc slovník vulgárnych kočišov.

My ženy však v kútiku duše dúfame a možno plačúc do vankúša si prajeme, aby sa objavil pravý gavalier z filmu čo žil pred sto rokmi, či princ na bielom koni, čo nám nasadí na nohu našu stratenú črievičku.

Je to však naša chyba, že neprichádza. Doprajme znovu našim mužom niesť bremeno a možnosť dokázať nám ich odvahu a silu. Doprajme mužom hrať im ich rolu. Staňme sa znovu strážkyňami ohňa, staňme sa jemnými, éterickými vílami.

Doprajme znovu zažiť našim chlapom ten pocit lovca a záchrancu. Iskra v ich oku nám bude odmenou, že sme im umožnili byť tým, čo im prináleží.

*

Tip našej redakcie na knihu:

Osho – O ženách – Veľký guru odpovedá na otázky týkajúce sa týchto tém: žena-muž, feminizmus, sexualita, homosexualita, manželstvo, láska, vzťah, materstvo.

Úryvok: Pokud si uchováte ve svých očích zázrak, budete překvapeni, když zjistíte, že dokonce i bolest má svou vlastní sladkou příchuť, svůj vlastní zázrak, svou vlastní radost. Není méně úžasná než radost sama. Ale zvláštní je, že je to vždycky žena, kdo je více jako dítě, ne muž. Muž ví vždycky všechno – ale co je to vlastně vědění? Vědění je jen způsob, jak se zbavit zázraku. A je velmi jednoduchým faktem, že čím více víte, tím méně žasnete. Ženy zůstávají dětmi více, než je tomu u mužů. Je to součástí jejich krásy – jejich nevinnosti, ale ony to nevědí. To je důvodem toho, že kdykoliv ke mně přijde žena a poslouchá mě, poslouchá mě hlouběji, důvěrněji, láskyplněji. Ale když ke mně poprvé přijde muž, je velmi odolný, ostražitý, bojí se, že ho můžu ovlivnit nebo zranit, pokud jeho znalost nepodpořím. Případně je-li vychytralý, pokračuje s interpretací všeho, co bylo řečeno, vzhledem ke svým vlastním znalostem a řekne: „To všechno vím – nebylo to nic nového.“ Tohle je způsob, jak ochránit své ego, jak ochránit jeho tvrdou skořápku. A pokud se tato skořápka rozbije a vy zjistíte, že přemýšlíte jako dítě, není pro vaši existenci žádná možnost než zůstat v místě, které známe jako duši – skutečné bytí. Tohle je moje zkušenost z celého světa – že žena poslouchá a v jejích očích uvidíte záblesk zázraku.

Pôvodná cena: 4.90 EUR, Naša cena: 3.92 EUR, Zľava: 20.00 %, Ušetríte: 0.98 EUR

*

(Prečítané 1 177 krát, 1 dnes)
 

16 Responses to Éterické víly na sídliská!

  1. Ildikó Čambálová píše:

    V podstate by som súhlasila s autorkou, (až na tie pravopisné chyby s „y“ namiesto „i“)ale musím predsa len trochu oponovať. Nie je to len v ženách, aj keď je pravda, že sme priveľmi „zhrubli“.Spoločnosť ako taká je nastavená úplne nešťastne. Poznám veľa krásnych, odvážnych a hlavne mimoriadne jemných a pokojných žien, ktoré ich manželia doslova takmer psychicky utýrali. Napriek tomu,že sa chovali ako ženy. Tieto ženy sa museli za seba postaviť a byť konečne pevné ako bojovníčky, bojovníčky za seba. Muži sú veľakrát úplne zhrození silou žien, ale silou ktorou musia obhajovať práve svoje ženstvo a svoje práva. Každá žena sa nemôže starať len o krb,niektoré sa chcú aj inak realizovať, samozrejme aj napriek tomu by sme mali byť jemné a ženské. Žena je vždy ženou, aj keď nosí moderné nohavice a sedí na koni. Rovnoprávnosť by mala byť vo všetkom.Vulgárnosť a hrubosť je nepekná tak u mužov ako aj u žien. Súhlasím jedine s tým, že žena by sa mala správať ako skutočná žena v každej situácii a to ju neoberá o to, aby si napr.budovala kariéru. Nemýlme si ženstvo s tupou poddajnosťou a poslušnosťou, tie časy sú už chvála Bohu preč.

    Iba toľko:-))

  2. milpu píše:

    Ildikó vôbec článok nepochopila ale bude to určite problém väčšiny žien. V článku sa totiž vôbec nepíše o slabosti ženy ale naopak o nenahraditeľnej sile ženskosti, ktorú väčšina žien naozaj stratila a feminizmus biedu otroctva len dotvára. Ženy sa naozaj správajú ako chlapi, drsnosť, drzosť, hrubosť a prázdna bezduchá utáranosť už len v bežných kolektívoch hovorí za všetko.
    Nejeden muž sa baví so svojimi kolegyňami ako so seberovnými a ony mu to dovolia. Ženy nevidia ako sa ponižujú nedôstojným správaním a tolerovaním drzého správania a názorov od mužov, ktorým to pokojne strpia ba drzosť a opovážlivosť ešte vítajú. Buďte si však isté, väčšinu z týchto kolegýň by doma mať nechcel, hoci to nikdy nevysloví. Nech sme muži akí sme,
    ale podvedome stále vidíme ženu, ktorú by sme dokázali hlboko vážiť, ctiť a úplne sa kvôli nej zmeniť a prebudovať svet. A v tom je tajomstvo Vás žien, vo vnútornej kráse, čistej, ušľachtilej ženskosti a sile, ktorá vládne hviezdam, veď z nadhviezdnych výšin je schopná silu čerpať.
    Nemá nič spoločné so silou, ktorú sa domnieva dnešné ženstvo mať nad mužmi! Vôbec nič, lebo touto falošnou silou sa mu hádžu pod nohy k rozšliapaniu! To hrozivé narastanie týraných žien nie je veru náhoda, spočíva v príčinách, dnes ešte hlboko zahalenej biedy ženskosti vo svete.

    V žiadnom prípade neopravedlňujem nás mužov, aj v chlapáctve sa dávno stratila mužskosť a rytierkosť a v mnohých
    prípadoch úplná sprostota chlapov prelomila aj tých málo hradieb, ktoré ešte chránili česť muža.
    Nikdy však v minulosti nepadla žena tak hlboko, ako je to vidieť dnes. A nikdy ju tak rýchlo nenasledoval muž,
    ako je to dnes. A to ťažko niekto poprie. A dokonca na tom ani nazáleží.
    Česť ženám, ktoré si muži môžu skutočne vážiť a ctiť, lebo také ženy majú budúcnosť.

    • Iveta Šidlová píše:

      Ďakujem milpu. Dokonale ste to opísal. Ja nie som žiadna „utiahnutá veriaca“, alebo puritánka. Len cítim, že ak má byť žena ženou, musí byť veľmi silná a napriek tomu vnímavá, láskavá a chápajúca. Fungovanie sveta podlieha určitým zákonom, ktoré sú pre kresťanských veriacich sformulované do desatora. Avšak nie je to až také jednoduché len sa tým riadiť. Myslím, že určité vybočenie môže byť naopak aj v prospech veci. Dôležité je pochopiť princíp, stotožniť sa s ním ( vibrovať na jeho frekvencii ) a dať ho do súladu so svojou osobnou cestou rozvoja. Súčasný svet, ktorého sme sami tvorcami, nás vytláča z nášho stredu a otváranie vedomia nás tlačí k stavu, kedy si myslíme, že si môžeme všetko dovoliť. Nie je tomu však tak a ideme sami proti sebe. Bohužiaľ to nevidíme. Otázka je len tá, čo chceme v živote zažiť. Čím žijeme vo väčšom zmätku, tým máme možnosť viac zažiť a vytvárame veľa sinergie… možno synergie :), čím viac v klude, tým menej zažijeme. A tak ako jednotlivec, tak aj ako národ,
      populácia. Je len na nás, či chceme žiť divoký život plný zmien, alebo kľudný, žitý v harmónii. Je to naša voľba.

      • Ildikó Čambálová píše:

        Len tak narýchlo….karma nepustí:-))) Čím skôr si to uvedomíme, tým lepšie pre nás. Každý má to, čo si zaslúži, verím tomu. Ale….je na nás pokiaľ to bude iba cesta k vyriešeniu určitých záležitostí, alebo to bude cesta utrpenia zo zvyku:-)Myslím to tak,že v živote sú situácie ktoré prežívame a riešime, pretože nás to inak nepustí. No potom prídu situácie, ktoré nám začínajú naznačovať…choď ďalej, toto si už vyriešila, teraz príde iná cesta po ktorej už budeš kráčať ľahšie, pretože si pochopila-pochopil. No a to je ten zádrhel…nejdeme (česť výnimkám) po nej, pretože máme strach, bojíme sa zmeny. Ale život je zmena!!!Viem, že v každej sekunde nášho života sa môžeme rozhodnúť, či pôjdeme cestou Pravdy, alebo nie. Samozrejme, že jednoduché to nie je, práve naopak, ale ak chceme a sme bdelí, rozhodneme sa väčšinou správne.
        Poviem to tak….nastáva čas žien a silno to vnímam. Konečne!!! Ale je to aj o veľkej zodpovednosti pomôcť mužom kráčať po tej novej ceste. Nie je to o tom, aby sme trpeli, ale o tom, že aj keď pôjdeme cestou zmeny a zanecháme napr. staré vzťahy, máme to urobiť s láskou a bez nenávisti. Je to ťažká cesta, nemajú to ľahké ani muži, ale my ženy…ach jaj:-) Môj veľmi blízky priateľ mi povedal..muži sa nezmenia, nedokážu to:-) Takže, nie je to pre ženy priveľmi náročné???:-)))))Trochu som to odľahčila.

        • Iveta Šidlová píše:

          Áno. Z vašej reakcie vidieť, že ste vyspelá bytosť, máte v tom dosť jasno. Karma nepustí. Ale to všetko je veľmi zložité a pri tom tak jednoduché. Ťažké je to z dôvodu pochopiť aj „odkaz“ z našich minulých životov a úlohy, ktoré sme si dali pre tento. Mne pomáha vyznať sa v tom numerológia, meditácia, aurikuloterapia a chiromantia. Ak sa dokáže človek pozrieť na seba a svoj život a úlohy aj z tejto stránky, potom si vie overiť informácie , ktoré získal v meditácii a pozorovaniach súvislostí. A karma? Je tu v každej sekunde a my si vyberáme. Pre mňa je dôležité využiť všetky naše schopnosti, ktoré sme dostali do vienka a potešiť oko, telo a ducha, aby sme ocenili všetko to, čo sa nám tu ponúka. A na koniec musím dodať: Muži sa dokážu zmeniť. Keď vidia, že majú pri sebe silnú ženu. A kto nedokáže zmeniť, prispôsobiť svoje myslenie a konanie v súlade so sebou samým ochorie a predčasne zomrie. To je zase moja ďalšia parketa na ktorej „stojím“ a to sú psychosomatické príčiny chorôb. A o tomto je život.

          • Ildikó Čambálová píše:

            Starý dobrý doktor Hnízdil:-) Má moje sympatie:-)

            • Iveta Šidlová píše:

              Áno, ale nie len on. Ale aj Miroslav Hrabica,Jozef Jonáš, Inna Segal …..

  3. Ildikó Čambálová píše:

    Článok som pochopila a stojím si za svojim.Nie je to len o ženách.Prosím, prečítajte si moju reakciu ešte raz. Takýchto článkov som už čítala veľa, ale žiaľ je to len teória.Život nám jasne ukazuje, že tento názor ktorý má autorka a aj pán MILPU je priveľmi jednostranný.Muži, ak chcete od nás žien zmenu na éterické víly, tak nám pomôžte a kritiku nechajte prosím bokom.Z tohto článku mám stále ten istý pocit.A to ten, že..ženy sa potrebujú zmeniť a my chudáci muži budeme konečne spokojní!Z tohto článku ale nevyplýva, že úcta k žene začína aj tam, kde muž žene otvorí dvere, pochváli ju a raduje sa spolu s ňou ak spolu niečo zdieľajú. Stále mi to pripadá, že len ženy sú tie „pokazené“ a muži tým trpia. Nemám ten pocit, muži to vedia krásne zneužiť a využiť. Opakujem ešte raz: Poznám veľa krásnych, odvážnych a hlavne mimoriadne jemných a pokojných žien, ktoré ich manželia doslova takmer psychicky utýrali. Napriek tomu,že sa chovali ako ženy.
    Muži pozrite sa konečne na svet a otvorte oči. Tento svet je žiaľ taký aký je hlavne kvôli vám a hoci vás mužov mám rada, je to tak Možno to začína obdobím patriarchátu, neviem presne. Ale mám šťastie, že okolo mňa sa pohybujú práve tieto úžasné ženy, ktoré akosi niektorí z vás mužov postrádajú. Ako je to možné? Ako je možné, že musia odísť z nefunkčných a doslova zlých vzťahov, hoci by za rodinu dali aj dušu? Čím to je? Nehovorím o násťročných dievčinách, ale o životom ošľahaných ženách. Vážim si žien čoraz viac, pretože je začo. A mám veľmi rada mužov, potrebujeme vás, bez vás by sme neboli úplným celkom. Tak nás majte v úcte a nechcite meniť len nás, ale meňte sa hlavne vy.

    PS: Vyhýbajte sa prosím hodnoteniu typu..nepochopila, neznie to príliš úctivo voči názorom druhého človeka. Ďakujem

    • milpu píše:

      Ctím si Váš názor Ildikó, lebo je úprimný a čestný. Nemal som v úmysle dotknúť sa Vás, žiaľ to v písomnej forme hrozí vždy, ak sa pomenujú pojmy, ktoré sú vnímané vo všeobecnosti rôznorodo a často odlišne od ich skutočného významu. Problém je aj v tom, že príčiny sa hľadajú len z najviac terajšieho viditeľného a to naozaj nestačí. Preto aj vyjadrenie o tom, ako to malo byť sa dá teóriou nazvať ak sa porovná so súčasným stavom, ale súčasný stav je otrávený a ak sa nerozoznávajú príčiny, ktoré spočívajú oveľa hlbšie, než sa pozornosť upriamuje, ťažko sa niečo aj zmení. V skutočnosti je žena silnejšia ako muž ale nie v telesnom lež v duchovnom zmysle, vo vyššej schopnosti vycítenia pravdy. Inak povedané, v jemnosti cítenia dokáže spoznať čo je správne a čo je falošné a ak je v tomto smere čistá, falošné ľahko rozozná a odmietne ho. Takéto počínanie je však príťažlivé a cíti to každý a ak sa aj zdvihne odpor a nenávisť, tak len od tých, ktorí majú oprávnený dôvod ku strachu, ktorý vyvolala pravda ženy. Svojim spôsobom ovplyvňuje dianie v spoločnosti, nie nadarmo sa hovorí aké sú ženy taký je i národ. Takto som myslel tú jemnosť ženy, teda v schopnosti duchovného vnímania, lebo ak zhrubne cit ženy, všetko okolo nej sa zakaľuje a výsledkom je obraz biedy a morálneho úpadku. I dnešná všeobecná strata motivácie u mužov s tým veľa súvisí.

      Spomeňte si len z bežného pozorovania ako rýchlo, hoci len dočasne ustúpi hlúposť a nízkosť tam, kde sa jej postaví na odpor jasné, pravdivé vystúpenie ženy. Samozrejme to platí i u muža avšak formy jeho prejavu sú odlišné. Také vystúpenia určite jemne nevypadajú, sú skôr drsné ale sú úplne v poriadku. U muža i u ženy! Zmäkčilosť sveta však drsnosť rada nemá, rozumie iba pretvárke a tú vyžaduje hlavne od žien.

      Jemná vôbec neznamená byť ušliapnutá ani poddajná, ak takou je, dostáva právom údery od života, ktorý jej neustupuje, pretože si má uvedomiť svoje ženstvo tak, ako je to chcené Stvoriteľom, nie mužovi a jeho nárokmi! Prísnosť ženy sa síce neprejaví v surovom útoku ale veľmi jasne je poznať u nej silu ak sa dokáže postaviť na odpor niečomu nízkemu alebo nespravodlivému, alebo tam kde sa narušila láska, a niet sily, ktorá by sa nezakolísala, ak sa voči nej postaví sila pravej ženskosti. Lebo vtedy nie je žena sama, stojí za ňou vyššia moc, ktorá ju chráni.

      Aká moc stojí dnes za väčšinou žien, kto ju chráni, ak ustupuje a nechá sa ponižovať bezbrehou túžbou, vraj iba mužského sveta, ktorému sa snaží vyhovieť? Nepomôže nikomu sťažovať si, že svet je zle nastavený. Veď kto ho tak nastavil … ? A človek by nemal utekať od toho čo pokazil, to mu iste nepomôže. (A nemyslím tým vyložene Vás, aby nedošlo k nedorozumeniu)

    • Iveta Šidlová píše:

      Som 30 rokov vydatá a myslím, že mám dosť skúseností, aby som mohla povedať úplne bez obáv, že chlapov treba aj naučiť a dať im priestor, aby nám preukazovali úctu, lásku a všetky tie ostatné veci. Viem, problematika je zložitá, ale ak sa budeme hrať na panie dokonalé ideme len sami proti sebe. A za týmto názorom si stojím.

  4. milpu píše:

    … dúfam, že veta „ľahšie poznať pravdu“ u ženy nevyznela tak, že muž pravdu poznať nedokáže. To by bol nezmysel. U ženy je táto možnosť však uľahčená z dôvodu jej prirodzenosti, vyššej citovej schopnosti, preto je rýchlejší tak jej vzostup ako i pád

  5. Iveta Šidlová píše:

    Ďakujem vám za reakcie. Ja tie články píšem tak trochu ako pohľad „z iného“ sveta. Neopisujem hrubú realitu každodennú, snažím sa na ňu pozerať cez príčiny, ktoré ju spôsobujú. O skutočnostiach, ktoré spôsobili, že tento momentálny svet je taký ako je by sa dalo rozprávať a polemizovať do nekonečna. Možno, keby ste si prečítali články, ktoré som doteraz písala na inom blogu, pochopili by ste môj uhol pohľadu na deje a situácie. Čo ma veľmi mrzí je to, že som tam spravila gramatické chyby. A nemôžem prísť na to kde 🙂

  6. Ildikó Čambálová píše:

    Ja som rada, že sa vôbec nejaká debata rozprúdila.Každý vnímame tento svet a každý zo svojho uhla pohľadu.Dôležité je neprieť sa o „svoju pravdu“, ale akosi nájsť spoločný bod v ktorom sa všetci nájdeme.A gramatické chyby? Prepáčte,ja mám tie moje oči také, že hneď zbadajú nejakú „odchýlku“od pravopisu:-)Snažím sa aj ja písať pravopisne, ale nie som odborník. Čo však zbadám hneď je tvrdé y v množnom čísle v príd.mene a pod. V texte na začiatku ste napísali že..“sme konfrontovaný“ a tam by malo byť makké i, nakoľko je to mn.č. Ale nechcem tu riešiť pravopis.A ani som Vás určite nechcela uraziť. Takže rada si prečítam aj ďaľšie Vaše články:-)

    Ildikó

  7. Iveta Šidlová píše:

    🙂 Ďakujem. Už som to našla a dala som to opraviť. V skutočnosti neznášam pravopisné chyby a som rada, ak ma na ne aj v budúcnosti upozorníte. Veď všetci sa tu na Zemi niečo učíme a pravopis je toho súčasťou.