google27eaa3905ca3fee3.html

empathy-new-275x173Občas sa mnohí z nás vyskytnú v situácii, v ktorej čelíme nepochopeniu okolia.. Myslím, že tento zážitok je pre mnohých jedincov mätúci , dokonca môžu nadobudnúť pocit náhleho osamotenia. Každý človek prikladá konkrétne prežitej situácii isté pocity a vnemy, prostredníctvom ktorých vstrebáva danú situáciu. Niekedy sú to extrémne pozitívne prílevy pocitov , inokedy rozhorčenie nad istými podnetmi. Rovnako prežité pocity sa snažíme sprostredkovať naším najbližším… v konečnom dôsledku v nás však rovnaké podnety zanechávajú diametrálne odlišnú paletu vnemov, prežitkov a skúseností. V tom tkvie nádhera a pestrosť tohto vesmíru. Nevyčerpateľné fyzické možnosti a ešte “nevyčerpateľnejšie” možnosti duchovných zážitkov.

Častokrát sa rozhodneme podeliť o naše vnímanie okolitého sveta s našimi najbližšími, s ktorými zdieľame fyzickú realitu. Zároveň sa občas ocitneme v situácii, keď po predostrení našich intenzívnych prežitkov, nadšený z daného okamžiku , nedostane sa k nám adekvátna spätná väzba. Dokonca nás občas okolie “vytrhne” z toho úžasného prežitku a toto nepochopenie nám dokáže pokaziť ten finálny pocit nadobudnutý prostredníctvom optiky, ktorou filtrujeme realitu. Prihodila sa vám niekedy podobná situácia? Stáli ste v dave uponáhľaných “priateľov”, ktorí len mávnutím ruky okomentovali vás duševný prežitok ? Z nášho uhla pohľadu šlo o chladnú, ba až ignorantskú reakciu a z pohľadu našich priateľov za úplne “normálnu” reakciu . Vtedy príde ten pocit, ze naše okolie postráda empatiu. A v skladačke našich vzťahov chýba istý článok … článok spojenia- pochopenia- vzájomného obohatenia.

Naši priatelia, ktorých máme zaškatuľkovaných v pozícii najbližších osôb, nás predsa len niekedy šokujú svojou reakciou. Mnohým z nás sa to uz prihodilo. Lovíte v minulosti a práve ste si spomenuli na situáciu , kedy ste sa stretli s nepochopením najbližších . Ako je možné, že reakcia blízkeho vám akoby pokazila ten skvelý pocit nadšenia ústiaci z istého podnetu? Odpoveďou je s najväčšou pravdepodobnosťou nedostatok empatie a nesprávne zvolenom spôsobe komunikácie . Dospela som do štádia, v ktorom som čelila tejto príčine nedorozumenia a zlomcovaná pocitmi rozhorčenia som sa rozhodla tieto pocity expresívne vyjadriť aj pred svojím okolím. Predstavte si, že sa rozhodnete zdielať veľmi silnú spirituálnu skúsenosť či intímny zážitok s niekym blízkym. Očakávate postoj plný pochopenia od človeka, ktorý dokáže počúvať toho druhého a na základe vypovedaného sa s ním teší a zdieľa jeho nadšenie….miesto toho sa k vám zo stany najbližších vráti reakcia, ktorá reflektuje postoj akoby cudzieho človeka. Postoj, ktorý by som prirovnala k odmeranému komentáru v podobe pár viet. Následne Vás priateľ dostane tým, že začne riešiť svoje diametrálne odlišné záležitosti…. rieši si svoju “bublinu” v ktorej žije .. a po dvoch vetách zabudne už aj na vašu úprimnú spoved spojenú s prežitkom nových emócií. Vám tak blízky človek sa akoby nedokázal vžiť do vašej kože …

A tu apelujem na problém s empatiou, ktorý si občas v našej spoločnosti všímam….Niektorým zážitkom pripisujeme vysokú mieru dôležitosti a po prerozprávaní nášmu okoliu ich naši najbližší radia medzi zážitky z kategórie nepodstatných, ktoré sa časom transformujú na tie zabudnutia hodné. Sú iste okamihy v živote, ktoré človeku pootvoria privreté dvierka a predstavia nám nové príležitosti, avšak pre ostatných ostanú tie isté dvierka stále uzavreté hoci sa rečník snažil prerozprávať detaily preňho tak významnej situácie..

Občas uvažujem nad tým, ako sa zamyslieť a vcítiť sa do postavenia inej osoby. Ako načúvať druhým a pochopiť ich …. a zároveň vyjadriť svoju reakciu spôsobom empatickým….. Osobne si myslím, že človek ktorý nezvláda komunikáciu a vypovedanie svojich emócií, by na tom vrámci sebarozvoja mal popracovať…. všetky vzťahy sa tak môžu od základu zmeniť a celý život môže nabrať úplne iný smer !a ten človek ( hľadajúci) by mal stretnúť niekoho kto mu to naznačí adekvátnym spôsobom, lebo sám pokladá svoje reakcie za úplne normálne. Spôsobom, akému je na svojej úrovni poznania schopný porozumieť.

Dovoľte mi teda , aby som vyjadrila môj pohľad na vec.

Rozpoviem Vám príbeh o starom priateľstve. Pamätám si na krásne priateľské puto, ktoré však časom začalo stagnovať z dôvodu komunikačnej štrbiny. Jednoducho môj starý priateľ nevedel vyjadrovať svoje pocity ( a už vôbec nie v mailoch ci inej písanej podobe ), preto bolo naše puto časom vystavené komunikačnému šumu. Som osoba, ktorá vie celkom vycibrene formulovať svoje pocity a reakcie avšak môj priateľ takúto “schopnosť” nemal… a potom sa raz vrámci kariérnej profilácie prihlásil na kurz komunikácie..Primárnym cieľom, ktorý týmto krokom sledoval bolo zdokonalenie argumentácie v obore, v ktorom sa rozhodol pôsobiť… toto rozhodnutie mu ponúklo novú možnosť, riešenie problému, ktorý ako problém nevnímal… z profesnej sféry sa prehupol aj do súkromnej a princípy komunikácie si osvojil nielen v pozícii odborníka v danej oblasti, ale vštepil si ich do podvedomia svojej osobnosti. A ja po rokoch, vo vzťahu k tomu istému človeku, cítim obrovský rozdiel. Dokáže rozviazat svoje pocity , ktoré predtým možno tiež vedel prežívať, ale nedokázal ich opísať a povedať…. a osvojenie si tých správnych komunikačných techník , malo za následok transformáciu aj nášho vzťahu. Úprimne si myslím, že vdaka tomu dokážeme načúvať jeden druhému.

Viem to porovnať, moje vnímanie ma neklame.Všímam si vývoj jeho komunikačných zdatností a ich vplyv na externé prostredie. Utkaná sieť jeho vzťahov akoby mení svoju kvalitu. Nekonečný proces, ktorý nepozná hranicu dokonalosti a preto ho motivuje objavovať “nepoznanú” chuť známych ciest. Stále na tom pracuje a cibrí si túto komunikačnú cnosť. Posledné mesiace sa mu to začalo vracať ako bumerang aj spätnou väzbou okolia. Ľudia cítia tu správnu vlnu, ktorá z neho vyžaruje a oslovujú ho so záujmom nadviazania spolupráce. Intuitívne cítia dôveru prameniacu z dobre zvládnutej komunikácie. S odstupom času som naňho nesmierne hrdá. Dokázal prekročiť hranice svojho ega a rozhodol sa zmeniť svoj nedostatok na svoju prednosť. Jeho premenu vnímam ako reálny dôkaz toho, ako človek dokáže zveľadiť svoju osobnosť. V tomto jeho systematickom a cieľavedomom postupe ho veľmi podporujem. Ako človeka si ho nesmierne vážim a proces jeho transformácie predstavuje filter, cez ktorý sa naňho pozerám. Vďaka dobre zvládnutej komunikácii sme si k sebe opäť našli cestu a naše puto je oveľa silnejšie. Stojí totiž na pevnejších základoch bez skratov spôsobených komunikačným šumom. Tento môj priateľ vo mne evokuje inšpiráciu. Príklad toho, ako uchopiť svoj osud do vlastných rúk… a neklamať samého seba slovnou hračkou typu “ ja predsa neviem vyjadrovať svoje pocity“ …

A presne toto je nástroj, ovládaniu ktorého by sme sa mali priučiť. Človek si vďaka správne zvládnutej komunikácii vytvára okolo seba silné a veľmi pevné putá. Zvyšuje vibrácie, na ktorých sa vznáša jeho aura a žiari jasnejšie ako predtým. To čo nás ako ľudí spája sú rôzne prepojené väzby a priateľské putá – k niekomu silnejšie a k niekomu slabšie…a tieto putá sa tvoria prostredníctvom komunikácie. Uvedomujeme si ako nesmierne dôležitý je vedomý výber a spôsob komunikácie ? Niektorí jedinci si to na úrovni ich vnímania nedokážu uvedomiť, ale cibrením svojej osobnosti a postupným sebaobjavovaním sa im podarí na tom popracovať. Možno potrebujú akési vodítko, návod na dosiahnutie cieľa v podobe vycibrenejšej komunikačnej cnosti. Chce to vedome osvojovanie si určitých návykov, ktoré sa v praxi pretavia v empatickejšie spôsoby vnímania reality. Mnohí kouči a tréneri komunikácie odporúčajú najskôr osvojenie si písomnej formy komunikácie pred verbálnou. Ak svoje pocity uložíme na papier, vieme si ich lepšie usporiadať v hlave, pozrieť sa na ne s prehľadom , usporiadať ich tak, aby v čo najlepšej forme vyjadrovali pocity, ktoré v našom vnútri preciťujeme. Písomná komunikácia je veľkým pomocníkom pri cibrení verbálnej. Kto nemá zvládnutý tento krok, môže mať potom problém „zorientovať “ sa vo svojich pocitoch pri verbálnom prejave… Písanie si denníka predstavuje príležitosť zdokonaliť sa v sebavyjadrovaní. A kto jednoducho tvrdí, že prirodzene nedokáže vyjadrovať svoje pocity a nechce na tom pracovať, tak nepriamo poukazuje na ľahostajnosť voči svojmu JA. Človek, ktorý nevie pochopiť pocity iných a nevie vyjadriť tie svoje je akoby zamknutý za mrežami , z ktorých sa nevie vymaniť. Akoby žil vo svojej bubline a nedokáže nájsť spôsob prieniku s okolím, ktoré ho obkolesuje. Človek skliesnený za týmito mrežami si možno ani sám neuvedomuje komplikácie, ktoré mu takýto stav spôsobuje.

Takto to vidím ja. Som senzitívnejšia a intuícia mi našepkáva, že niektorí jedinci jednoducho nevedia nájsť ten správny komunikačný kanál , ktorým dokážu sprostredkovať a prijať pochopenie…

Súčasťou sebapoznania a sebazdokonaľovania je aj práca na interakcii nášho ja s našim okolím. Inak ostaneme v tej svojej bubline. Avšak väčší pocit naplnenia nám môže poskytnúť prepojenie našich “bublín” prostredníctvom empatie a schopnosti sebakritiky. Tak prečo sa spätne nepozrieť na spôsob našej komunikácie a nepoložiť si kritickú otázku :

Som so sebou spokojný? Je toto najlepší spôsob sprostredkovania mojich pocitov, ktorý si dokážem osvojiť? Ako by som ho mohol zlepšiť? A aký dopad by mal ten lepší spôsob komunikácie na moje každodenné väzby a vzťahy s okolím? Čo ak by mohol kvalitatívne posunúť moju osobnosť do novej dimenzie, ktorá mi možno otvorí úplne iný pohľad na dávno známe súvislosti? ak ste už pri prvej otázke odpovedali odmietavým spôsobom, tak ma mrzí, že vo vašom vnútri nebdie to zvedavé JA, ktorému vďačíme za sprostredkovanie nových, obohacujúcich momentov. Momentov, ktoré kreujú v našom živote mozaiku výnimočných prežitkov. Možno práve to je príčina, ktorá zodpovedá za to, že k niektorým cítime silnejšie a k niektorým slabšie puto. To zvedavé JA, ktoré bdie v hlbinách našej duše a disponuje takou magickou silou, že z vás dokáže doslova „vytĺcť “ to najlepšie, čoho sme schopní…

Možno sa nejeden čitateľ stotožní s mojím názorom a ja budem vďačná tomuto vesmíru za to, že sa moje pocity stretli s pochopením. Že boli vypovedané tým správnym ľudom, ktorí možno stoja na svojej “komunikačnej” križovatke a zvažujú smer, ktorým sa vydajú. Spochybniť na chvíľu zabehaný spôsob vyjadrovania našich pocitov nás môže zaviesť na inú, doposiaľ nepoznanú cestu. Cestu, na ktorej postupne zharmonizujeme naše vzťahy a putá ktoré dávno zovšedneli a spustošili. Zvýšenou mierou empatie otvárame náruč pochopenia . A zrazu sme si bližší ako kedykoľvek predtým….

Heart Leaves 2


Súvisiace články:


Tip našej redakcie na knihu:

David R. Hamilton – Nákažlivá síla našeho vyzařování – Žijeme v prepojenom svete, v ktorom sa pocity, postoje a správanie prenášajú z osoby na osobu a ďalej a pritom infikujú každého, kto s nimi príde do styku. Mozog každého z nás je vybavený takzvanými zrkadlovými neurónmi. Spôsobujú, že nenápadne napodobňujeme to, čo vyjadrujú ľudia, ktorými sme obklopení. Ak sa niekto usmieva, usmejeme sa. Keď sa niekto mračí, zamračíte sa tiež. Začneme sa cítiť rovnako ako ľudia, s ktorými trávime čas. Väčšinou si vôbec neuvedomujeme, že sa to deje, ale čím dlhšie bývame s niekým, kto je šťastný, tým viac šťastia sa dostane pod kožu i nám. Smútok a depresia však prúdi rovnako … Aj vy ste nákazliví bez ohľadu na to, či si myslíte, že ste, alebo nie. Otázkou ale je: čo chcete šíriť? Autor pútavo opisuje, ako sa my ľudia neustále navzájom ovplyvňujeme tým, čo z nás vyžaruje.

Pôvodná cena: 8.20 EUR, Naša cena: 7.38 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 0.82 EUR


(Prečítané 1 391 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.