google27eaa3905ca3fee3.html

PetalZamilovanie. Dve egá si spoločne zafetujú, omámia sa, spoja sa do jedného veľkého ega nevnímajúceho svet navôkol a žitie na pár mesiacov zružovie. Prekrásny stav! Heroín a všetky drogy sveta sa môžu ísť kúpať do Bešeňovej, sú zbytočné. Oproti láske ponúkajú holé „nič“. Zamilovanosť je ako keď vás očarí prekrásne auto. Jeho dizajn, farba, prevedenie a interiér vám zašijú ústa a rozšíria zreničky. Ale môže sa stať, že keď otvoríte kapotu, bude v ňom chýbať motor.

            Hlavu mám napichnutú na krku. Mám na nej zmyslové čidlá. A keď ňou krútim a pozorujem svet, dospievam k záveru, že 99% vzťahov žije bez lásky. Prvé týždne počúvam moje okolie hovoriť do telefónu s neskrývaným pravým citom a jemnosťou slovíčka ako: „lásočka, milovaný, jahôdka, chrobáčik, teším sa na teba, zjem ťa“ a o pol roka zvýšeným podráždeným hlasom tie isté ústa vyslovujú: „ako to nemôžeš nájsť, ty krava, je to na tej polici, poriadne sa pozri!“ alebo klamú: „zdržím sa, musím zostať v práci“, ale v skutočnosti si tá dáma ide sadnúť s priateľkou na kávu, ktorej sa chce vyžalovať, že jej „vzťah“ akosi chladne.

            Prečo chcú ľudia lásku vždy navliecť do nefungujúceho vzťahu, ktorý ju po čase zabije? Do pravidiel, zásad, zákonov? Láska sa nedá spútať ničím. Je to čistý cit. Láska nie je o žiarlení, vlastnení, výčitkách, posudzovaní, láska nepodozrieva, láska nič nevnucuje, láska má byť šťastím pre oboch partnerov, láska dáva priestor, láska je SLOBODA!

            Lenže okolo mňa buchotajú len okovy postavičiek spútaných vo vzťahoch, ktoré im viacej berú ako dávajú. Viete prečo sa ľudia po opare „líbanek“ (ach tie čechizmy, milujem vás!) ženú okamžite do vzťahov? Lebo sú slabí a boja sa! Miesto toho, aby prameň vlastného šťastia a radosti objavili v sebe, hľadajú ho vo svojich partneroch, v zamestnaní, v rodičoch, v peniazoch, v sláve a v iných maskách. Sú neistí a majú strach, a tak sa vrhajú do vzťahov v ktorých mylne cítia istotu. Potom spútavajú, obmedzujú a chcú vlastniť. Lenže to už nie je láska.

             „Prečo píše tento debil proti vzťahom? Veď ináč to nejde! Svoje báchorky o hipisáckom nažívaní nech si nechá pre zblbnutých ľudí!“

            Omyl priatelia. Ja len tvrdím, že ľudia svoje vzťahy nepestujú a ak áno, tak už od začiatku ich rozvíjajú zle. Dôveru nahrádzajú žiarlivosťou (čo je vlastne dôkaz ich vlastných pochybností), neposkytujú svojmu partnerovi dostatočný priestor a týmto v ňom zabíjajú jeho pravé JA, ktoré sa tak-či-tak o svoje slovo vždy prihlási. Výsledok potláčania a neharmónie býva po čase väčšinou tragického rázu – hádky, násilie, útek, nevera, choroba, rozchod, závislosť na niečom…

            Život je hra a nie boj. Život muža a ženy v tejto dobe je však hra podľa tejto schémy: Mužovi sa zapáči kvetinka. Je neznáma a veľmi príťažlivá. Behá za ňou, je pomätený, dobíja, chce ju voňať a odtrhnúť. Každá žena je vnútorne naučená, že musí utekať. Samozrejme nie veľmi – musí byť na dostrel, vábivá, príťažlivá, zvodná, ale stále utekajúca. Akonáhle muž dostane ženu, situácia sa otočí. Žena naháňa utekajúceho muža: „Prečo dnes neprídeš? S kým si volal? Kto je to? Čo je na tej žene také úžasné, keď na ňu tak civíš?“      

            Idete z práce a vidíte svoju manželku sedieť v kaviarni a so smiechom na perách baviť sa s neznámym mužom. Po večeri, ktorá vám samozrejme automaticky nechutí, ste odutý. Čakáte vysvetlenie. Ale veď ju ľúbite, či nie? Ak niekto niekoho miluje, mal by byť naplnený, že jeho milovaný bol šťastný, či nie? Kde sa stratila vaša láska? Žiadna iná postavička vášho pohlavia nemôže vašu partnerku robiť veselou? Iba vy jediný? Nie je to znak vášho nízkeho duševného stavu? Ste spolu, aby ste boli šťastnejší, ale deje sa pravý opak. Zdá sa, že manželia sú spolu len preto, aby život toho druhého bol nešťastný a zničený. Vôbec nepochopili zmysel lásky.

            Možno som sa narodil do inej doby. Možno vidím svet sto rokov popredu, kedy tu budú žiť vysokotónové bytosti, ktoré sa budú nesmierne milovať a ich vzťah bude neustále v stave „vytvárania vzťahu“ kedy sa nebudú klamať, že už jeden druhého dobre poznajú. Ľudia tejto doby sa totiž tak radi vystatujú, ako oni dobre poznajú svojich partnerov. Zabúdajú, že živé bytosti sa vyvíjajú. Každým dňom na nich pôsobí stovka vplyvov. Obývacia stena vo vašom byte je stále rovnaká, ale vaša žena ktorá príde z práce domov je úplne niekto iný, kým bol včera. Tak si dajte tú prácu a študujte, spoznávajte, rozprávajte a objavujte sa navzájom do konca života, lebo obratom ako sa odložíte do šuplíka ako „prečítaní“, zabijete váš vzťah.

            Píšem o láske, ktorá nebude zaručená zákonom, súdom ani políciou. Záruka bude vnútorná a bez vyslovenia jedinej vety výčitky. Bude vychádzať zo srdca, z duše, z pravdomluvnosti, z čistoty, z úprimnosti, zo šťastia dvoch ľudí, ktorí budú sami osebe samostatnými silnými piliermi. Nebude potrebné trmácať sa ani na úrad. Keď je prítomná úprimná láska, nie je potrebné manželstvo.

            Ale na druhej strane – ak to budem brať tak, že momentálne žijeme v dobe, kedy sa učíme cez vzťahy, je asi celá naša eskapáda „partnerského trpenia“ ten prepotrebný schodík k vysnívanej ilúzii čistého vzťahu s láskou. Ak som veľa čerpal v Indii z Osha, odskočím si na záver do Pakistanu k Hanifovi Kureishimu, ktorý vyslovil tak ťažko prijateľnú ale pravdivú myšlienku: „Vo výbere milencov sme neomylní, najmä ak túžime po nesprávnom človeku. Existuje akási anténa, magnet, alebo inštinkt, ktorý nás núti vyhľadávať nevhodných. Ten nepravý je samozrejme na niečo ten pravý. Aby nás trestal, týral, ponižoval, ničil, a – čo je zo všetkého najhoršie – aby v nás vyvolal dojem, že nie je nevhodný, ale takmer ten pravý, a tak nás nechal visieť v predpeklí lásky. To predsa nedokáže každý.“

Buďte šťastní, Hirax


what-is-love-1091167-TwoByOne


Súvisiace články:


Tip redakcie Eugenika:

Osho – Život, láska, smiech – Osho rozpráva o uvoľnenom, slobodnom postoji k životu; o Bohu, ktorý je tiež slobodný – neobmedzený náboženskými dogmami: o Bohu, ktorý je v našom srdci. Predstavuje svoj ideál človeka, nazvaný „Zorba Buddha“: je ním vnútorne vyrovnaný človek naplno sa tešiaci zo života, zo všetkých jeho prejavov. Osho rozpráva o intenzívnom prežívaní, ku ktorému patrí aj smútok. Rozpráva o riziku a odvahe, o rôznych povahách a podstate lásky, o vzťahu muža a ženy, sexe, zamilovanosti, manželstve a strachu, o láske k sebe samému, o smiechu a humore…

Ukážka: Žiadna smrť nie je smrťou, pretože každá smrť otvára nový vstup – je to začiatok. Život nemá koniec, je tu vždy nový začiatok, vzkriesenie. Pokiaľ zmeníme svoj smútok na oslavu, potom tiež budeme schopní zmeniť svoju smrť na vzkriesenie. Učte sa teda tomu umeniu, kým je čas. Nepripusťte, aby smrť prišla skôr, ako ste sa naučili tajomnú alchýmiu premeny. Ak viete zmeniť smútok, viete zmeniť aj smrť. Ak budete oslavovať bez podmienok, keď príde smrť, budete sa môcť smiať, budete môcť oslavovať, budete šťastní. A kým dokážete oslavovať, smrť vás nemôže zabiť. Naopak, to skôr vy zabijete smrť. Ale začnite už, pokúste sa o to. Nemáte čo stratiť. Ľudia ale bývajú takí hlúpi, že aj keď nie je čo stratiť, o nič sa nepokúsia. Povedzte mi, čo sa tu dá stratiť?!

Pôvodná cena: 6.60 EUR, Naša cena: 5.61 EUR, Zľava: 15.00 %, Ušetríte: 0.99 EUR


(Prečítané 9 460 krát, 1 dnes)
 

5 Responses to Prečo vzťah medzi ženou a mužom zabíja lásku?

  1. milanpu píše:

    Veľmi zaujímavý článok, i keď podstata tohto problému je načrtnutá, povedal by som len na okraji. Tou záhadnou sfingou je, domnievam sa priťahovanie a vznik vzťahov na základe vzájomnej viny. Toto priťahovanie je totiž veľmi silné, čím sú väčšie slabosti. Muži i ženy sa nerozhodujú slobodne, ale vnútorne zavibrujú na niektorú z dominujúcich slabostí, v dôsledku čoho prebieha vzťah v lepšom prípade obrusovaním a vzájomným zdokonaľovaním sa, v horšom skončí fiaskom. Vzťahy manželské i priateľské by sa mali uzatvárať iba na základe vzájomného súzvuku duší, nie pudov ani rozumových dohôd. Potom by dochádzalo i k vzájomnému dopĺňaniu chýbajúcich vlastností od jedného i druhého, čo podmieňuje láska. Taký súlad potom nedokáže zničiť nič, sú to dnes žiaľ výnimky. V ostatnom prípade, a to dnes prevažuje, ide o vzájomné otrhávanie sa lásky v čudnej domnienke, že lásku môže poskytnúť partner. Je to staré známe sebectvo, ktoré sa po prvých romantických náladách a možno i dočasnom prebudení opäť ozve a zapudí i to málo, čo sa blížilo k pravému Životu.

    Lásku totiž nedáva partner, na lásku sa obaja musia naladiť, až ona oboch pozdvihne ku Svetlu i ku šťastiu. Láska prúdi od Boha, je i pre ľudí iba darom, človek ju môže prijať, ale nie vytvárať sám.

  2. smrad@smrad.sk píše:

    Laska prudi od Boha, je pre ludi iba darom, clovek ju moze prijat ale nie vytvarat sam….pise milanpu. Je to iba jeho myslenie? Alebo je to jeho poznanie. Iny zase pise, ze Boh je v nas. Ze sme Bozie deti. Ze Boh je vsemohuci. Ak je to tak, Boh je vo mne. Ja sam som Boh a ja som som vsemohuci. Ak som ja Boh, pretoze Boh je vo mne, pretoze som Bozie dieta, je vo mne tak isto aj Bozia laska. Nevytvaram ju nijak. Je vo mne trvalo, stalo, navzdy. Je to bytie, je to existencia, je to trvaly, nemenny stav. Lasku mam v sebe, ziarim laskou a zamorujem nou okolie. Vsade kde sa nachadzam, vsade kde sa pohybujem. Vsade kam pridem lasku vo mne ludia citia, je im dobre. Nemusim o tom hovorit a ludia o tom nemusia vediet. A ked odidem, ludia zistia, ze sa nieco stratilo.

  3. milanpu píše:

    … láska okolie nezamoruje, láska okolie zušľachťuje a oslobodzuje … pokiaľ je to pravá láska ovšem, ktorá z človeka vyžaruje.

    Ratolesť prijíma silu z koreňa, ktorý jej dáva život, ak sa ale ratolesť od koreňa oddelí, zahynie. Tak ako rakovinová bunka, ktorá sa vymaní z prúdenia života vzájomného prijímania a dávania, a chce len brať. Ak si niekto namýšľa, že má v sebe božskosť, dokonca, že sa sám môže stať bohom nie je tiež iným než ratolesť, namýšľajúca si, že môže existovať sama zo seba

  4. smrad@smrad.sk píše:

    :O) semiacko nepadlo na urodnu podu

  5. Pier píše:

    Láska je slobodné rozhodnutie Vôle ísť v ústrety ľuďom a Bohu. Problém je v tom, že naozaj málokto pozná túto skutočnú definíciu lásky a to čo nie je láska pokladá za lásku, podobne ako aj autor článku sám. Ono je to pritom jednoduché. K láske nepotrebuješ nikoho opätovanie, nepotrebuješ žiadne zadosťučinenie. Láska je láskou, len keď zabudneš na svoje ego a sebectvo. Chceš vidieť lásku? Pozri sa na kríž…