O jednoduchej pravde vo vzťahoch

Autor Katarína Runa Dátum 16. marca 2015

Blog o jednoduchej pravde vo vzťahoch som mala rozpísaný už asi pol roka. Stále však nebol správny čas na to, aby uzrel svetlo sveta. Cítila som, že mu ešte niečo chýba. Akási posledná bodka, posledný tón, ktorý uzavrie skladbu tak, aby bola úplná. Ten posledný tón pre mňa zaznel včera a tak dnes môžem písať tieto slová. Všetko má svoj správny čas.

Čo je teda tá jednoduchá pravda?

Vo svojom živote som sa tisíckrát stretla s otázkou, týkajúcou sa vzťahov – Prečo to nevyšlo? Položila som ju ja sama a položilo si ju veľa – preveľa ľudí v mojom okolí. Príbeh, alebo jeho základ je vždy plus mínus rovnaký. Stretnú sa dvaja, zamilujú sa (obaja alebo iba jeden), nejaký čas spolu pobudnú (môžu to byť hodiny alebo roky) – a potom sa jeden z nich rozhodne, že už nechce vo vzťahu pokračovať. Odchádza. Odchádza a vie prečo. Odchádza a berie si so sebou aj svoje odpovede. A ten druhý ostáva a nevie prečo. Je zrazu sám. Nohy sa mu podlamujú pod vlastnými otáznikmi. Celé hodiny či dni si dokážeme lámať hlavu nad tým, čo sme urobili nesprávne. Kedy sme sa ako zachovali, čo sme mali urobiť inak, lepšie, čo sme mali povedať či nepovedať. Kde sa stala chyba. V hlave sa hmýri tisíc scenárov, v ktorých meníme najmenšie detaily a riešime, či by to dopadlo inak, ak by sme urobili to a to. Ak ste aspoň raz v živote ostali s tým, že ten druhý sa rozhodol zo vzťahu odísť a vám na ňom záležalo, zaiste to poznáte. Mohli ste dotyčného dokoca podrobiť výsluchu, dostať nejaké odpovede, ale tie mali účinnosť ako leukoplast na otvorenú zlomeninu. Nestačilo to. Sama viem, o čom hovorím. Taký muž bol aj v mojom živote. Chcel so mnou žiť, hovoril o deťoch a o starnutí. Neboli to iba slová, nasledovali aj činy. Napriek tomu potom jedného dňa odišiel. Už je to dávno, no ja som si ešte roky kládla otázky, čo mohlo byť inak. Vracala som sa k rozhodnutiam a udalostiam, snažila sa do nich zapasovať odpovede, ktoré som od neho mala k dispozícii. Ale stále mi to akosi nesedelo. Nerozumela som. Nevedela, prečo. A potom som, aj vďaka jednému nesmierne múdremu mužovi, ktorý sa neskôr v mojom živote objavil, našla jednoduchý kľúčik. Kľúčik, ktorý zrazu pasoval do všetkých dvierok, ktoré predtým ostávali uzamknuté. Tým kľúčikom boli dve slová:

NECHCEL ŤA.

Jasné, veď to viem, inak by bol so mnou, hovoríte si. Ale uvedomte si ešte raz do dôsledkov tú jednoduchú, ale šokujúcu pravdu. Ten muž alebo tá žena odišli, lebo s vami už necheli byť. Odišli nie preto, že ste niečo urobili, alebo neurobili. Niečo povedali alebo nepovedali. Že nejaký ste alebo nie ste. Tá osoba odišla z jednoduchého dôvodu – nechcela už s vami byť. Proste vás prestala chcieť. Bolestivá pravda, však? Ale je to bolesť, ktorá oslobodzuje. A nekompromisne očesáva všetky ilúzie a interpretácie, ktoré sme si do príbehu napchali, aby bol pre nás znesiteľnejší. Ilúzie o nesprávnom čase na stretnutie, o nevhodných podmienkach, nezrelosti, bla bla bla. Nič z toho to nebolo, pretože ak by ten človek chcel, NAOZAJ chcel, je s vami. Nič ho nezastaví. Princíp slobodnej vôle je neúprosný.

A potom si to celé môžete obrátiť aj naopak. Spomeňte si, keď ste vzťah ukončili vy. Určite ste mali priehrštie citlivých, rozumných a dobre pochopiteľných dôvodov. Ale ruku na srdce. Bola to naozaj vaša nekompatibilita, to, že ste spolu trávili málo času, že máte iné názory, že vyprchala príťažlivosť, alebo čokoľvek iné? Skutočná pravda je, zdá sa, omnoho jednoduchšia – ale tak ťažko, preťažko vysloviteľná! Kto z nás by mal odvahu povedať človeku, s ktorým toho toľko prežil – prestal som ťa chcieť. Ale to je tá najzmysluplnejšia odpoveď zo všetkých. Skúste tento kľúčik aplikovať vo svojom živote – je naozaj univerzálny. A vždy sme ho mali vo vrecku, akurát sme ho nechceli ani vidieť. Pretože je definitívny. Pretože s vetou “nechcem ťa” sa nedá už nič urobiť. Iba ju prijať a žiť svoj život ďalej. A tak radšej hľadáme fiktívne odpovede na tisíce otáznikov, ktoré zvierajú naše srdce aj dušu – pretože tam pre nás ostáva ešte aspoň ilúzia toho, že sme s tým mohli niečo urobiť, že sme mali kompetenciu niečo zmeniť.

Posledný tón.

Aj ja som niekde v duši tú pravdu vedela a mala tento univerzálny kľúčik vo vrecku, ale v rukách som stále radšej zvierala zväzok ďalších možných vysvetlení. Pretože nejaká časť v nás skrátka urobí všetko preto, aby sa vyhla pravde. Ale pravda, akokoľvek nepríjemná, je to, čo nás v skutočnosti oslobodí. A tak som včera, po niekoľkých rokoch, sedela znova oproti tomu “môjmu” mužovi. A chcela vedieť, ktorý kľúčik je ten správny. Potvrdilo sa, pravda je a vždy bola prostá. A často bolí. Ale vďaka nej zmizli všetky otázniky, ktoré mi tak dlho podlamovali kolená. A dnes ráno sa cítim nejak inak. Ďakujem sebe za odvahu opýtať sa a mužovi M za odvahu otvorene mi povedať jednoduchú pravdu o našom vzťahu. Bola to úľava, hoci čas, pokiaľ prišiel tento posledný tón našej skladby bol pre mňa trochu pridlhý. Ale prišiel. A aj vďaka nemu viem celkom isto, že táto jednoduchá pravda o vzťahoch je pravdivá. Bodka.

—

Katarína Runa, www.openmind.sk

Súvisiace články:

Tip vydavateľstva Eugenika:

Omraam Mikhaël Aïvanhov – Pravda, plod moudrosti a lásky – Významný duchovní učitel (1900-1986), Francouz původem z Bulharska, přináší projevy na téma pravdy a života bez klamu a iluzí. Kapitoly: Zakova láska, Mistrovo moudrost, Jádro pravdy, Modrý paprsek pravdy, Opravdu pravdivá pravda, Zůstat věrný pravdě, Svět objektivní a svět subjektivní, Nadřazenost subjektivního světa…