google27eaa3905ca3fee3.html

97036-bigthumbnailKonečne sa prejavila. Sila, múdrosť ženská jej. Čo spojí sa v jedno. V celok. S mužským pólom. A vtedy sila ešte väčšia, v priestore kozmickom, láskou čo báť sa jej netreba, silou neznámou zažiari a všetko osvetlí. Nič vidieť nebude. Len svetlo, čo ľudská myseľ pochopiť nevie. A oko nikdy neuvidí. Nemôže. V momente pozrenia oslepne. Kto môže božské vedomie zazrieť? Precítiť? Pochopiť? Iný nie, len ten čo úmysly čisté má.

Vedomie múdrej bytosti. Veľkej, silnej a dobrosrdečnej. Čo JEDNOTOU a CELKOM je. Čo úmysly jej sú čisté tak a úprimné.

Kryštalicky priesvitné, bez poškvrny akejkoľvek, čo s z vedomia Zdroja v spojení, keď s ním je.

V guli priesvitnej – modrastej, iskrivými žilkami, čo trblieta a točí sa, z nej padá na Zem hviezdny prach.
Poprašok lásky.

Na Zem…matku rodnú. Tiež modrú a tak jemnú ako sama ty jemná si. Padá na ľudí a všetko ostatné čo živé je.
Lásku vo vesmíre celom rozprestiera a Zem do nej zabalí. Jemne a nežne, bo sama nežná je.

Nežnosťou žiari jak všetko vo vesmíre, čo zrodilo sa silou mysle Zdroja. Všetky obrazy tvorené v zdroji vedomia, pre večný život, nekonečný a krásny, čo potrebujú všade a všetci. Múdrosť bytostí, čo obrazy tvoria kvalitné, pre život ostatných. Spevom božským do priestoru ich maľujú na tisícročia pre generácie budúce.

Obrazy lásky do sŕdc všetkých, čo potom jemnosť a kvalitu žitia deťom svojim dávajú. Nech život v telách ich sa rozrastá jak semiačko, čo lístoček krehunký z teplej Zeme vypustí a rastlinka vyrastie. Nech plody svoje neskôr nezištne, bez nároku na čokoľvek, len tak druhým dáva.

Bez rozdielu všetkým, čo lásku v sebe cítiť chcú.

Čo chcú lásku v sebe mať.

Čo chcú láskou sa stať.

Obrazy lásky slobody. Bez závislostí na čomkoľvek. Prežívať a rásť ňou do výšin.

Kde možnosť je ľahunká sa spojiť so Zdrojom večnoty.


(Prečítané 336 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.