Muži, ženy nás potrebujú

Autor Pavel Hirax Baričák Dátum 8. marca 2017

Dnes je deň žien, tak pár slov k nemu. Prieskumy zistili, že muži sú nespokojní s veľkosťou svojho penisu a kvalitou erekcie.

Paradoxné je, že viagru a podobné tabletky užívajú mladí chalani oveľa viac, než starší muži. Ako chlapi nie sú spokojní s touto svojou malou časťou organizmu, tak odborníci tvrdia, že ak chcú pochopiť ženy, musia podobné vnútorné starosti preniesť na celé telo. Psychologické prieskumy totiž potvrdzujú, že väčšina žien svoje telo neprijíma a nie je s ním spokojné.

Vďaka dlhej histórie podvedomej spoločnej pamäte, ako aj vplyvu matky a spoločnosti na novú „ženu“, má táto bytosť v sebe vštepené, že to, ako vyzerá, je prvoradé. Takže ak sa žena o seba pred odchodom z domu podľa mužov prehnane stará, nie je to jej márnivosť, ale aj následok médií a spoločnosti, ktorí jej podvedomo vnucujú názor, že tak ako vyzerá, tak sa k nej budú iní správať. Krása sa teda stala akousi stratégiou pre ženy na prežitie.

My muži nemusíme bojovať takmer o nič, svetu vládne naša energia. Je v nás oveľa menší strach, že si nenájdeme prácu, budeme zarábať, nerobíme si až také starosti, ako vyzeráme. Žena má podvedomo strach, či ju muž neopustí, bude jej verný, nájde si zamestnanie, vystačí so svojou dennou energiou pre deti, prácu, domácnosť, muža. A jej pilier z veľkej mieri stojí na tom, ako vyzerá.

Je za tým omnoho viac. „Ženy kedysi pre mužov predstavovali majetok. Čím boli krajšie a vyzerali plodnejšie, tým väčšie veno za ne boli muži ochotní zaplatiť. Učili sa len domácim prácam a väčšina žien sa v minulosti nikdy nenaučia čítať ani písať, takže to, ako sa obliekali a vyzerali, sa stalo ich jedinou identitou. Trvalo to 3000 rokov, takže ženy majú tento postoj hlboko vžitý. Porovnávajú sa s ostatnými dievčatami od chvíle, ako vedia rozoznať rozdiel medzi pohlaviami. A takmer nikdy so sebou nie sú spokojné.“ Toľko John Gottman v knihe Čo ženy naozaj chcú.

Vďaka knihe Čo ženy naozaj chcú som pochopil jedno: Ak sa nejaká žena cíti škaredá a nespokojná s tým, aká je, len ťažko dokáže oceniť hocijaký kompliment od druhých. Naopak, hoc aj maličká negatívna poznámka na jej adresu, ju dokonalo zbúra. Takže ak ste manžel a zosmiešnite napríklad ženine stehná, počítajte s tým, že budete musieť vysloviť sto opravných pochvál, ktoré však už aj tak nemusia zabrať. Z tohto mi vyplýva, že jediná cesta, ako to napraviť a tá stojí hlavne na samotnej bytosti, pretože pochvaly od iných pôsobia pri neprijatí SEBA málinko. Keď to nejde zvonka, tak zostáva aká cesta? Od seba, zvnútra…

Muži, ak svoje partnerky milujete, nikdy im neprestaňte dávať najavo, ako veľmi milujete nielen jej dušu, kvality, charakter, osobnosť, vlastnosti, ale aj jej telo. Som za pravdu. Ak sa nejaká žena skutočne prejedá, nemá záujem o svoje telo a teda je nezodpovedná k svojmu zdraviu, jej kilogramy privádzajú váhu do šialenstva a pritom jej partnerovi sa páči štíhla, či plnoštíhla ženská postava, nemôže partnerku klamať „aká je nádherná a telo má tip-top, „veď tak to radil aj Horčičák“. Všetko sa dá povedať aj jemne, s citom a láskou… Lebo v tomto prípade to bude bolieť veľmi. A ženy sú v tom nevinne. Ak sa má tento mechanizmus očistiť, musíme ako muži ženám pomôcť. Chváliť ich, mať ich v úcte, vnímať, čo nám vravia, čo cítia, čo chcú, ako si predstavujú chod vecí, ďakovať im, pomáhať im, konať svoje mužské záležitosti starostlivo a odbremeňovať ich tak a vytvárať im našou rozhodnosťou, pracovitosťou a zodpovednosťou pocit bezpečia. Vážiť si ich. Pretože pre nás robia neskutočne veľa. Toľko veľa, že je lepšie si to uvedomiť skôr, ako o ne prídeme.

—

Paľko von Svojej manželke Ivke za všetko Ďakovko a to nielen v tento deň ženského sviatku

Súvisiace články: