Rýchlovka z pomaly plynúceho života

Ako vraví Marcel Vanek: Každá láska má tri štádiá – zamilovanie, prebudenie a boj o prežitie. To prvé je jasné, krásne a dostávame ho ako bonus, k partnerovi, ktorý nás má niečo naučiť. Lebo žiadne stretnutie nie je náhodné a my sme si navzájom „zhora dohodnutí“ učitelia.

Prvý stupeň lásky asi netreba opisovať. V podstate neobsahuje nijaké riziká. Neustále chceme byť s partnerom, všetko, čo povie alebo urobí je úžasné, rovnako ako každý jeho pohyb alebo jeho dych. V ideálnom stave môže toto štádium trvať aj roky, ale zväčša ide skôr o pár mesiacov. U speedy typov o pár týždňov. A potom prichádza veľké vytriezvenie. Konfrontujú sa naše očakávania a realita. Romantičky majú migrénu z niektorých chybičiek krásy. Napríklad chrápanie, alebo im partner už tak pekne nevonia, nejako dlho a s obdivom sa pozerá na cicušky okolo seba, nechutí mu naša super špecialita – vraj doma také nič nejedol, tak si ešte nezvykol, poprípade sa mu zdá, že naše štíhle nôžky sú zrazu chudé, a my s hrôzou zisťujeme, že jeho husté vlasy sú plné nezničiteľných , nechutných lupín, on vraví, že náš očarujúci zadok je dôkazom plodnosti z čias prvotnopospolnej spoločnosti, a nám sa zdá jeho zvyk rozhadzovať ponožky po spálni naozaj barbarský a nekultúrny a čo ešte rôzne „nevoňavé“ prejavy nášho charakteru. Či potupenie našej dokonalosti. Pamätám sa náš prvý konflikt.

Bolo to krátko potom, čo sme začali bývať v spoločnom byte. Kto nezažil prvé „zabývanie sa páru“ ten nepochopí, ako sa každý deň môže stávať z ideálneho partnera debil. Večer sa drahý vrátil domov v super nálade od svojich rodičov a zhodou okolností sme s budúcou svokrou varili tú istú prílohu, zemiakovú kašu s usmaženou cibuľkou. Prvá rana bola, že sa najedol u nich doma, hoci vedel, že chystám večeru.To som ešte rozdýchala, ale potom prišlo veľké finále. Drahý predsa len ochutnal dve lyžičky, kvôli cibuľke. Dva razy slastne zamľaskal a potom zasnene oznámil, že takú cibuľku ako praží jeho mama nevie upražiť nikto. V ten večer som počkala pri telke až do hymny. Do spálne som sa vplazila ako na nepriatľské územie a robila som všetko preto, aby sa ma ani náhodou nemohol dotknúť ten naničhodník, ktorý vôbec nechápe ako ma ranil. Nepriateľ, ktorého chuťové bunky si dovolia neoceniť tú najväčšiu dobrotu z mojich rúk. Už mu nebudem veriť, ani variť – rozhodla som sa v tú noc.

Tri dni som mu odpovedala „na polhuby“ a on nevedel, čo sa deje. Prisúdil to ovulácii a ako Pán Múdry mi dal pokoj. Takto, pre nedostatok schopnosti komunikovať sme sa pomaly dostávali do štádia boja o prežitie. A bolo to celkom zbytočné. Lavínu sme zastavili až tesne pred rozchodom a to sme si obaja odskočili k iným partnerom, aby sme zistili, že patríme k sebe.

Túto skutočnosť sme si uvedomili až na „Sezení“ s Marcelom Vanekom, keď sme sa naučili myslieť pravdu, hvoriť pravdu a byť k sebe celkom úprimní, aj keby to znamenalo malú ranku na duši. Tá sa ihneď po pochopení (čo môže byť aj v budúcom živote) zahojí. Postupne sme sa naučili odhaľovať svoje pravé ja, pred rodinnými a sociálnymi schémami, zhadzovali sme to ako had kožu v mene našej pohody a radosti a už sme neutekali k iným partnerom, lebo sme si uvedomili múdrosť havajského porekadla, v ktorom sa vravelo, že slnko nesmie zapadnúť nad naším hnevom ani smútkom.

Spálňa už za žiadnych okolností nie je naše nepriateľské územie, kde sa bojuje systémom: kto z koho. A keď niektorá vec – napríklad smažená cibuľka pretrváva v mysli roky, viem, že je to vec môjho ega a túžby po dokonalosti a nie nevhodné správanie môjho manžela, pretože všetko v živote je iba o nás a nie o tom druhom. On nám len nastaví zrkadlo, aby sme sa lepšie spoznali. Že je to niekedy na zbláznenie? Je! Ale aké bohovské je, priznať si chyby a nikoho neobviňovať.

—

K článku doporučujeme knihu:

Osho – Láska, svoboda, samota – Mimoriadne obľúbený duchovný učiteľ Osho hovorí o medziľudských vzťahoch vo svetle neschopnosti väčšiny ľudí byť sám. Vysvetľuje, že skutočná láska nie je závislá a majetnícka. Rozpráva o egu, duši a radostných mystických stavoch, ktoré sa dajú nachádzať tak v samote, ako aj v spojení s inými ľuďmi. Venuje sa aj téme sexu, pretože práve sexuálna stránka vzťahov býva zle pochopená a vedie k veľkému utrpeniu.

Úryvok: Kdykoli příliš potlačujete své pudy, začíná ve vás vznikat zvrácený zájem. Problémem je zvrácený zájem, ne sex. Nikdy nemějte ve své mysli jedinou myšlenku proti sexu, jinak jej nikdy nebudete schopni přesáhnout. Lidé, již přesáhli sex, jsou lidé, kteří jej přijali velmi přirozeně. Je velmi obtížné překonat tuto neurózu, ale jestliže jste trochu bdělí, dokážete se z ní dostat. Sex sám o sobě je přirozený rytmický fenomén. Život existuje díky sexu, sex je jeho přenašeč. Jestliže porozumíte životu, jestliže milujete život, poznáte, že sex je posvátný. Pak jej žijete a nalézáte v něm potěšení. Avšak neprožíváte extázi, když jste přítomní jen polovičatě.

Súvisiace články:

•  – Marcel Vanek – Rodina a deti sú najefektívnejšou meditáciou

•  – Silvester s Marcelom Vanekom – veľká téma LÁSKY

•  – Marcel Vanek – Ako prežiť duchovnú a materiálnu krízu (video)