Kedy sme odpustili

Prečo je odpúšťanie tak dôležité? Prečo nemôžem celú minulosť nechať minulosťou, zahrabať ju, zabudnúť, odstrčiť a venovať sa prítomnosti a plánovaniu budúcnosti? Jasné že to môžem spraviť. Môžem všetko. Len je otázne, v akom stave budem. A tak môžem aj odpustiť, prispieť k môjmu uzdraveniu, vyrovnaniu, harmonizácii, v konečnom dôsledku radosti a šťastia v prítomnosti.

Čo sa stalo v minulosti, stalo sa. Môžem si uvedomiť, že v tom momente a v tých okolnostiach, dal/urobil/povedal každý zúčastnený (teda aj ja) to, čo v danom momente najlepšie vedel. Jeho a moje vtedajšie najlepšie bolo ovplyvnené mnohými faktormi, ktoré ja nemám šancu vidieť a môže sa veľmi líšiť od toho, ako by sme na tú istú situáciu zareagovali dnes. Pričom, dnes by to už nebola tá istá situácia ;). Preto nekonečné myšlienkové slučky „keby bolo keby“ mi teraz nepomôžu. Môžem si zobrať zo situácie uvedomenie, ako by som v podobnej situácii reagovala dnes. Ale zostávať v nekonečnom vnútornom dialógu a rozoberaní, ma len oberá o energiu, ktorú môžem využiť na krajšie veci

Uvedomením si a prijatím minulej situácie s ňou zároveň uzatváram mier. So sebou a s ostatnými. Čerešničkou je odpustenie všetkým zúčastneným a odpustenie mne samej. Môžem použiť napríklad nasledujúcu vetu:

„Ďakujem a prijímam túto skúsenosť, beriem si z nej ponaučenie pre prítomnosť. Všetkým zúčastneným tu a teraz odpúšťam a prosím ich o odpustenie, odpúšťam aj mne samej. S láskou pre všetkých. Nech sa tak stane.“

Nestačí odpustit vedome. Aby nastala aj energetická harmónia, treba odpustenie aj precítiť. Pri tom pomáha pomenovanie emócii/pocitov pri pomyslení si na danú situáciu. Ak mám v sebe naďalej iné ako vyrovnané, láskyplné pocity, tak viem, že som situáciu ešte nespracovala a nepodarilo sa mi ani na 100% odpustiť.

Indikátorom, či som situáciu spracovala, prijala a úspešne odpustila je, ako som už napísala, pomenovanie emócií. Ja som sa to musela postupne naučiť, keďže som ich vedela tak „dokonale“ zahrabať. Pri tom mi pomáhalo, keď som si našla pomenovanie emócií a snažila som sa zistiť, či ich v sebe nájdem (vo vzťahu k danej problémovej situácii).

Ak si chcem otestovať, či sa mi podarilo úspešne odpustiť a prijať situáciu, v mojej mysli na ňu nahliadnem a precítim. Ak cítim čo len jednu z nasledujúcich vecí, treba ešte na niečom v mojom vnútri pracovať:

–          Strach

–          Pocit byť podvedeným

–          Zneužitie, využitie

–          Hnev, rozhorčenie

–          Úzkosť

–          Panika, hystéria

–          Zúrivosť

–          Stiesnenosť, strnulosť

–          Urazenie

–          Sklamanie

–          Pomstychtivosť

–          Pocit opustenia, odpojenia

–          Pocit menejcennosti, neprijatia, nemilovania

–          … iná deštrukčná emócia

Tento zoznam asi nie je úplný, podľa potreby ho dopĺňam (poprípade doplňte vy 😉 ). Niekedy prebieha spracovanie jednej situácie postupne, až keď som precítila, prijala a spracovala jednu emóciu, ukáže sa mi ďalšia.

Pomáha mi uvedomiť si, že každú situáciu som vpustila do života ja, dovolila som jej vzniknúť, dovolila som jej ukázať mi niečo. Prijímam čo sa stalo, preciťujem zmierenie, odpúšťam sebe a iným, prosím o odpustenie. Približne v tomto kolobehu sa snažím deštrukčné emócie od-pustiť.

K procesom zmierenia, odpoustenia môžu byť nápomocné šamanské cesty, meditácie, rôzne energetické liečenia a čistenia. Ak sa mi podarilo odpustiť, cítim v sebe lásku, vnútorný mier, oslobodenie, kľud na duši a energetické putá sú vyčistené.

S láskou

Tina

http://duchovno.wordpress.com/

…