“Nevyliečiteľné neexistuje!” tvrdil známy nemecký liečiteľ Bruno Gröning
Tieto odvážne slová vyslovil v polovici 20. storočia nemecký liečiteľ Bruno Gröning(1906-1959). Ich pravdivosť dokázal tým, že stačila jeho prítomnosť, jeho príhovor – a ľudia, ktorí v tisícoch hľadali u neho pomoc, sa hromadne uzdravovali.
Dnes na celom svete pôsobí Kruh priateľov Bruna Gröningaa má filiálky vo vyše 80 krajinách. Na Slovensku je zaregistrovaný pod názvom “Kruh pre prirodzenú pomoc v živote.” Náplňou jeho činnosti je poriadanie prednášok, premietanie dokumentárnych filmov a pravidelné stretnutia, kde si priatelia rozprávajú o svojich skúsenostiach s učením, ktoré Bruno Gröning ľudstvu zanechal. Učil ľudí, ako majú žiť, aby získali a udržali si zdravie. Podivuhodné je, že uzdravenia sa dejú aj dnes, hoci on už nie je medzi nami. Ale predpovedal: “… Keď tu už nebudem…keď to bude tak ďaleko, dosiahne každý pomoc a uzdravenie sám zo seba…”
Tá doba prišla a tu je jeden príbeh zo Slovenska.
Hovorí “priateľka Bruna Gröninga”: “Zdravotné problémy mi začali, keď som mala 25 rokov. Bolo to o dva roky po mojom rozvode a bývalý manžel zomrel. Ostala som sama s trojročným synom, bez duševnej podpory zo strany príbuzných. Vtedy som prvý raz zažila depresiu. Cítila som únavu, smútok a beznádej. Nemala som energiu, nič ma netešilo, stránila som sa ľudí. Lekár stanovil diagnózu: depresívna porucha stredne ťažká. Brala som lieky, ktoré načas pomohli.
Depresia sa však vracala a zo mňa sa stala samotárka. Keď som mala 30 rokov, pridali sa k tomu migrény, bolesti chrbta aj žalúdka a postupom rokov ďalšie a ďalšie zdravotné problémy. Hoci sa mi môj druhý životný partner, ktorého som spoznala ako 42-ročná, snažil pomôcť, vo svojich 55 rokoch (v r. 2001) som sa cítila veľmi zle. Lieky od psychiatra na začiatku vždy zabrali, ale po troch mesiacoch každý prestal účinkovať. Jedného dňa, keď mi bolo mimoriadne zle, som si uvedomila, že to už nie som ja – lieky mi úplne pokazili pamäť, narušili schopnosť koncentrácie a zmenili osobnosť, ale depresiu neodstránili. Uvedomila som si (v r. 2006), že to nemá zmysel a prestala som ich brať. Vegetovala som ďalších päť rokov ako rastlina v pivnici – bez radosti, bez túžob, v bolestiach, unavená životom, v ktorom, ako som si myslela, ma už nič pekné nečaká.
V roku 2011 sa mi v kníhkupectve náhodou dostal do ruky letáčik s informáciami Kruhu priateľov Bruna Gröninga. Zapôsobil na mňa a pocítila som: to by mohla byť pomoc pre mňa, nemám čo stratiť, nemám iné východisko! Našla som si ich stránku na internete a strávila som pri nej tri noci. Výpovede ľudí, najmä mládeže, ma hlboko zasiahli. Našla som tam kontakt a 7.januára 2011 som bola na prvej prednáške.
Hneď pri úvodnej hudbe som pocítila v rukách jemné brnenie. Bol to podobný pocit ako pri elektroliečbe. Začala som cítiť radosť, ľahkosť, silu, až eufóriu. Odchádzala som domov ako na krídlach, akoby som z chrbta zhodila ruksak plný kamenia, ktorý ma ťažil 40 rokov. Mala som také svieže pocity, ako naposledy v 18-tich rokoch po maturite – vtedy bol svet nádherný, otvorený a ja som plná radosti očakávala, čo všetko život pre mňa pripravil…V kútiku duše som sa trochu bála, že to pominie (podobne ako pri užívaní liekov), a že sa vrátim tam, kde som bola. Už sa síce nevznášam v eufórii, ale pocity pohody a radosti zo života mi zostali.
Približne po dvoch týždňoch som začala maľovať. Za dva mesiace som urobila asi 50 obrázkov. V mladosti som chcela byť maliarkou, ale rodičia a osud rozhodli inak. Preto som si plánovala, že keď pôjdem do dôchodku, budem sa znovu venovať tejto svojej najväčšej záľube. Avšak za deväť rokov, čo som už bola v penzii, som nebola schopná začať. Vlani som už aj vystavovala.
Teraz je to sedem rokov, čo viem o učení Bruna Gröninga a žijem podľa neho. Ráno sa teším, že mám pred sebou nový deň. Mám pocit slobody a radosti zo života. Nielenže sa mi vrátilo zdravie, pamäť a koncentrácia, ale začala som doslova žiť v 65 rokoch! Život je teraz krásny!
Zbavila som sa aj ďalších dlhoročných problémov – bolestí chrbice, hlavy a žalúdka, esenciálneho tremoru hlavy, artrózy kolien, odvtedy som nemala chrípku… Dokonca sa mi podarilo pre svoju vnučku dosiahnuť uzdravenie z kožného ekzému, priateľ nemusel ísť na operáciu pigmentového útvaru, ktorý sa zväčšoval, synov bostonský teriér už netrpí na zápaly očí… Dostávam pomoc aj v bežných záležitostiach, ktoré nesúvisia so zdravím – napríklad finančných, vzťahových, pri rozhodovaní…
Neviem vysvetliť, ako je možné, že sa dejú takéto veci. Keby mi bol niekto pred rokmi povedal, že mi dá čarovný prútik, ktorý zmení môj život, samozrejme, že by som tomu neverila. Ale učenie Bruna Gröninga mi pomáha, funguje – a to mi stačí, aj keď vysvetlenie nepoznám.”
V susedných krajinách má Kruh priateľov oveľa dlhšiu tradíciu; napríklad v Nemecku po 39 rokoch existencie je okolo 800 spoločenstiev, v Rakúsku 260, veľmi aktívni sú v Poľsku, Maďarsku, Slovinsku, Taliansku, Rusku, USA, Mexiku, Južnej Amerike, Japonsku, Austrálii, atď. V nemeckom Hamburgu archivujú správy o uzdravení aj z tých najťažších diagnóz. Archív je prístupný odborníkom z celého sveta.
Lekári, ktorých toto učenie zaujíma, sa združujú v tzv. Medicínsko-vedeckej odbornej skupine (MWF). Posudzujú, preverujú, archivujú správy o uzdravení a robia prednášky. Pre deti a mládež je dôležité, že učenie Bruna Gröninga im môže pomôcť v škole, pri skúškach, vo vzťahoch s rodičmi a kamarátmi, pri rozhodovaní o budúcom povolaní, pri voľbe životného partnera, pomôže zbaviť sa rôznych závislostí (alkohol, drogy, počítačové hry…), atď.
Všetci, čo prednášky organizujú, pomáhajú dobrovoľne a bezplatne. V kruhu priateľov sa nič nepredáva, neposkytuje sa žiadne poradenstvo, diagnostika, vyšetrenia ani ošetrenia. Každý sám a slobodne rozhoduje o svojom živote tak, ako doteraz, i o tom, či pôjde alebo nepôjde k lekárovi. Nevznikajú žiadne právne, finančné ani iné záväzky. Učenie je mimonáboženské a nie je rozhodujúce, či človek verí v Boha alebo nie. V jedno by však mal veriť: v to, že uzdravenie je možné. A je úplne jedno, z akého ochorenia.
Za svoje dlhoročné úsilie a príspevok k svetovému mieru dostal Kruh priateľov Bruna Gröninga v roku 2013 ocenenie “Peace Pole” v New Yorku od organizácie pričlenenej k OSN (WPPS). Toto ocenenie v minulosti dostali aj nositelia Nobelovej ceny mieru Matka Tereza, dalajláma, pápež Ján Pavol II….
—
Autorka textu: Tereza Valentínová
www.bruno-groening.org
Kontakt: T. Valentínová, terval@slovanet.sk , tel.+421 944 267 022
Súvisiace články:
Nájdete nás aj na facebooku:
Zaujímavá informácia pre čitateľov:
„Affinity proces“ je dôležitý nástroj, ktorý sa používa v práci Paula Ferriniho, aby ľuďom pomohol vyjadrovať sa zodpovedným a súcitným spôsobom. Ak by ste mali záujem vyskúšať si tento proces nezáväzne a zadarmo (buď osobne, alebo aj telefonicky), kontakt:
Libor Modrovský, liboreg@gmail.comPrihlásiť/Odhlásiť sa
O autorovi:
Pod týmto názvom zdieľame vybrané články z českého a slovenského netu v rámci zdravého životného štýlu, duchovna a pod. Všetky tu uverejnené články sú publikované so súhlasom autora pôvodného článku, resp. spĺňajú podmienky, ktoré si autor textu stanovil. Na konci každého článku je zdroj a link na pôvodnú stránku textu. Evolúcia našich vedomí je možná iba vďaka zdieľaniu informácii, priateľstva a porozumenia.Kategórie