google27eaa3905ca3fee3.html

image001Arcibiskup Luka, vlastným menom Valentín Felixovič Vojno-Jasenskij, sa narodil 27.4. 1877 v Kerči v rodine lekárnika. Jeho otec bol katolík, matka pravoslávna. Podľa zákona cárskeho Ruska boli deti v podobných rodinách vychovávané v pravoslávnej viere. Bol tretí z piatich detí. V Kyjeve, kam sa rodina následne presťahovala, Valentín absolvoval gymnázium a výtvarnú školu. Chcel študovať Petrohradskú Akadémiu umení, ale po zvažovaní  sa rozhodol, že musí študovať len to, „čo je prospešné trpiacim ľuďom“ a miesto maliarstva zvolil medicínu. Bol prijatý na lekársku fakultu Kyjevskej univerzity.  „V treťom ročníku,“ píše vo svojich pamätiach, „ sa moje schopnosti začali zaujímavo vyvíjať: schopnosť veľmi jemného kreslenia a láska k tvarom sa zmenili v lásku k anatómii….“ V roku 1916 obhájil doktorskú dizertačnú prácu „ Regionálna anestézia“, o ktorej jeho oponent, známy chirurg Martynov, napísal: „ Zvykli sme si, že doktorská dizertačná práca je obvykle vypracovaná na zadané téma za účelom získania vyššej funkcie v zamestnaní a jej vedecká hodnota je malá. Ale keď som čítal vašu knihu, mal som pocit, že počujem spev vtáka, ktorý nemôže nespievať a vysoko som ju cenil.“ Varšavská univerzita vyznamenala Valentína Felixoviča Cenou Chojnackého za najlepšiu prácu, ukazujúcu nové cesty v medicíne.

V rokoch 1917-1923 pracoval ako chirurg v Novomestskej nemocnici v Taškente, prednášal na lekárskej fakulte. Na jeseň 1920 ho vyzvali aby viedol katedru operačnej chirurgie a topografickej anatómie na Štátnej turkménskej univerzite v Taškente. V tej dobe sa aktívne zúčastňoval cirkevného života, navštevoval zasadania taškentského cirkevného bratstva. Na jednom z cirkevných koncilov mal za úlohu vypracovať správu o súčasnom stave v taškentskej diecéze. Správu vysoko ocenil taškentský biskup Imnokentij. „Dobre, vy musíte byť kňazom,“ povedal Vojno-Jasenskému. „O kňazstve som ani nepomýšľal,“ spomínal biskup Luka,“ ale slová Innokentije som prijal ako božiu výzvu. V roku 1921 bol Valentín Felixovič vysvätený za pravoslávneho duchovného. Otcovi Valentínovi bol pridelený taškentský chrám s povinnosťou kázať. Ale ani v dobe zastávania tohto duchovného úradu neprestával operovať a zúčastňovať sa odborných lekárskych konferencií.

Vlna zmien dorazila v roku 1923 aj do Taškentu. Innokentij opustil pred boľševikmi miesto. Uchtomský biskup Andrej, dal Valentínovi Felixovičovi mníšske meno podľa apoštola Lukáša (t.j. Luky). V máji 1923 bol Luka menovaný biskupom turkménskym. V júni toho roku  bol zatknutý tajnou políciou GPU (predchodca NKVD) na základe nezmyselného obvinenia spojenia s kozákmi a Angličanmi. Vo vezení dokončil Luka svoju prácu, ktorá sa stala neskôr veľmi známou „ Štúdiou hnisavej chirurgie“. Táto práca sa stala základom pre praktické použitie najmä v čase vojny, v rámci rýchlej pomoci v poľných podmienkach ošetrovania nebezpečných zranení vojakov. Do roku 1941 bol väznený ešte 6 krát.

V roku 1943 sa Luka stal arcibiskupom krasnojarským. Po roku bol preložený do Tambova ao arcibiskup tambovský a mičurinský. Aj v novom pôsobisku pokračoval v práci lekára: staral sa o 150 nemocníc. V roku 1945 bola jeho pastierska a lekárska činnosť ocenená, zo strany cirkvi ako právo nosiť briliantový kríž na mníšskej čiapke a paradoxne zo strany štátu bol vyznamenaný medailou „ Za hrdinskú prácu vo Veľkej vlasteneckej vojne v rokoch 1941-1945“. V roku 1946 sa stal laureátom Stalinovej ceny 1 stupňa za vedecké spracovanie nových chirurgických metód liečby hnisavých onemocnení a zranení. V roku 1945-1947 dokončil svoju esej „Duch, duša a telo“, na ktorej pracoval 20 rokov.  V rokoch 1945-1961 sa plne venoval pastierskej službe. Jeho očné onemocnenie sa neustále zhoršovalo, až v roku 1958 stratil zrak úplne. Ale ani to mu nezabránil v celebrovaní omší. Luka bez cudzej pomoci dochádzal do chrámu, dotýkal sa ikon, spamäti recitoval modlitby a evanjelia, prenášal precítené kázania. Popritom prijímal nemocných a udivoval miestnych lekárov správnou diagnózou. 11.6. 1961 arcibiskup Luka zomrel. V roku 1996 prijal Svätý synod ukrajinskej pravoslávnej cirkvi uznesenie o kanonizácií arcibiskupa Luky ako svätca a kajúcnika viery.

Spracovanl D. Sulík podľa knihy Alberta Ignatenka 

Viac tu: http://duchovna-veda.webnode.sk/


IMG_7934


Súvisiace články:


Tip našej redakcie:

Omraam Mikhael Aivanhov – O lidské a božské přirozenosti – Významný duchovný učiteľ a filozof, pôvodom z Bulharska, pôsobiaci vo Francúzsku, žijúci v r. 1900-1986. V tejto knihe vysvetľuje, ako v človeku pôsobia dve protikladné sily, ktoré by sme mali prekonať – zjednotiť. Nájdeme tu metódy, ako sa naučiť čoraz viac prejavovať našu božskú stránku.

Pôvodná cena: 5.80 EUR, Naša cena: 4.64 EUR

Zľava: 20.00 %, Ušetríte: 1.16 EUR


(Prečítané 234 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.