google27eaa3905ca3fee3.html

Práve sa ku mne celkom náhodou dostal článok s akčným názvom: Nebojte sa prechodu – buďte naň pripravené

Renomovaný pán doktor, a je jedno ako sa volá, v ňom láskavo informuje a nabáda ženy na prvý pohľad na skvelú vec – nebáť sa. Titulok zrejme nevymyslel on. To je vždy v rukách redaktorov. Zbaviť sa strachu, je pekné a užitočné, ale znalci zákonov vesmíru vedia, že na čo sústreďujeme pozornosť, to priťahujeme. Takže už názov článku priťahuje strach. Ďalší odborný text ho ešte vybičuje: Okolo 50. roku života dochádza k spomaleniu produkcie hormónov vo vaječníkoch. Tento proces trvá až niekoľko rokov a delí sa na rôzne fázy. Na začiatku sa objavujú nepravidelnosti menštruačného krvácania a vegetatívne symptómy (typické návaly tepla, búšenie srdca, zmeny nálad a zvýšená nervozita). Následne prichádza ku konečnému zastaveniu krvácania a k organickým zmenám (vplyvom nedostatku estrogénu), ktoré v prvom rade postihujú sliznicu genitálií. Ďalšími následkami hormonálnej zmeny sú hlavne osteoporóza a zvýšenie krvného tlaku. Až dve tretiny žien sa sťažuje na ťažkosti v prechode, u jednej tretiny je potrebná hormonálna terapia. Potom je reč o ďalších fázach tohto prirodzeného stavu a opäť varovanie: V týchto rôznych prechodových fázach môže dôjsť k rôznym klimakterickým ťažkostiam, ktoré sa zahŕňajú pod pojem „klimakterický syndróm“.

A ešte nestačí, gradujeme:

U niektorých žien sa objavuje viac alebo menej sa prejavujúce zvýšenie funkcie štítnej žľazy a kôry nadobličiek. Organické zmeny v klimaktériu postihujú hlavne cieľové orgány estrogénov, špeciálne maternicu, vagínu, vulvu a prsníkové žľazy. Tie „zažívajú“ rastúcu regresiu, okrem iného aj kvôli zníženému prekrveniu. Okrem toho sa vyskytujú aj takzvané vegetatívne zmeny, čiže zmeny v oblasti nervového systému. Vegetatívny syndróm je určovaný zvýšenou dráždivosťou nervového systému urýchľujúceho krvný obeh a očividne je vyvolávaný výpadkom tvorby estrogénov. Estrogény majú brzdiaci vplyv na vegetatívny nervový systém.

Ešte nestačí, treba pridať strachu, čo ak sú ženy smelšie, ako sa zdá:

Premenopauza sa zvyčajne ohlasuje poruchami cyklu. Za charakteristickú anomáliu pri menštruačnom krvácaní sa považuje „klimakterické dlhodobé menštruačné krvácanie“, ktoré sa zakladá na už opísaných hormonálnych výkyvoch. Krvácanie môže byť v menopauze vyvolávané aj nedostatkom estrogénov. Tkanivá sa môžu zmršťovať, a tým sa stávajú náchylnejšími na infekcie. Pri nadmerne zvýšenej regresii sa vyvíja silné zmrštenie pošvy so zápalovými zmenami. Atrofia tkaniva môže spôsobiť takmer úplné zmiznutie malých a veľkých pyskov ohanbia, sprevádzané bolestivým svrbením zapríčineným zmenenou flórou v pošve. V klimaktériu sa objavujú artrózy, hlavne osteoporóza, chronické bolesti v chrbte, ako aj v rukách a v nohách. Počas senia sa môže objaviť zmenšovanie spojené s tvorbou hrbu. Od menopauzy sa znižuje obsah minerálov kostry o asi 15 percent za dekádu. Ženy s klimakterickým syndrómom majú často problémy v manželstve, rodine alebo v zamestnaní.

Uff, keby som nemala za tým, začnem sa naozaj zožierať strachom a písať testament. A kam to všetko vedie? Samozrejme k vyvolaniu strachu, aby sa človek hádam hanbil, že prirodzene prijíma svoj prirodzený stav, alebo sa začal rýchlo – preventívne kŕmiť tabletkami. A o tom to vlastne celé je. Napokon pokračovanie článočku to potvrdzuje:

V popredí liečby klimakterických ťažkostí stojí hormonálna terapia estrogénmi. Voľba hormonálneho prípravku sa orientuje podľa štádia prechodu ako aj podľa intenzity ťažkostí. Osvedčili sa orálne pôsobiace hormóny vo forme tabletiek a aj depotné prípravky, ktoré sa môžu injekčne vstrekovať do svalu každých 6 až 8 týždňov. U žien s neznášanlivosťou orálnych prípravkov sa osvedčilo aj podávanie hormonálnej náplasti. Pri opakujúcich sa nepravidelnostiach pri krvácaní, hlavne v perimenopauze a v postmenopauze, sa môže indikovať operatívne odstránenie maternice.

Ako keby zbavenie sa maternice nemalo na celkový zdravotný a psychický stav nijaký vplyv. Kto mi neverí, nech sa spýta žien, ako sa po takejto operácii cítili. A zväčša ani nebola nevyhnutná, ale spojili ju so strašením zo staroby, rakoviny, zbytočnosti orgánu a presvedčili ženu, že keď už nebude rodiť, načo jej je maternica Zaujímavé je, že s menej funkčnými, či nefunkčnými semenníkmi tak rýchlo neberú chirurgovia do ruky skalpel. Nechcem im ublížiť, nepredpokladám, že je to naschvál, možno si to iba nedali takto do súvislosti. Možno je naozaj aj najlepšiemu gynekológovi dosť ťažké predstaviť si, čo žena prežíva. Pamätám si, ako mi naozaj skvelý pán gynekológ tvrdil, že pôrod nebolí viac ako črevný katar. Skúsila som oboje, nedá sa porovnať. Páni doktori sú zážitky, ktoré nikdy nezískate a skúste vtedy využiť viac empatiu ako školské vedomosti. Vedomosti ešte neznamenajú múdrosť. O tom som však nechcela písať. Na tomto článku som chcela demonštrovať podprahové manipulácie, ktoré prináša mediálny tlak. A ako vždy, aj teraz ide v prvom rade o peniaze. Za láskavou radou je iba vaša peňaženka a farmaceutický priemysel, no a možno aj všimné v prípade operácie. Opäť podotýkam, nechcem sa dotknúť lekárov a ich práce. Pridlho sa venujú nemociam, a tak pohľad na človeka cez optiku zdravia im akosi uniká. Mňa by v takýchto článkoch viac zaujímalo ako bez farmácie a nemocnice pokojne preplávať touto problematikou. To by som čakala od zdravotníkov. Sama som klimaktériom prešla a môžem povedať, že bez jediného symptómu, ktorý naznačil pán doktor. Som úplne zdravá, funkčná, spokojná, mladistvá a šťastná, lebo som odolala strachu, ktorý šíria médiá. Nepodľahla som skvelej ponuke už desať rokov dopredu brať preventívne lieky, ako často odporúča najmä zahraničná, ale aj naša tlač. Fluór, kalcium, ani psychofarmaká som nepotrebovala. Prečítala som si však zopár kníh a vypočula zopár prednášok, najmä od indiánskych žien, ktoré mi potvrdili, že klimaktérium nemusí prísť ani do konca života. Kým sa žena cíti byť ženou, žije ako žena a správa sa tak ako žena, jej telo funguje normálne až do neskorej staroby, alebo jej telo pomaly a prirodzene prejde do iného režimu, čo však má viac výhod ako nevýhod. Pán doktor to však ťažko precíti, keďže je muž. Problémy totiž nespôsobuje v prvom rade klimaktérium, ale strach z neho, čo podporujú aj takéto články.

Hoci musím pre objektivitu povedať, že pán doktor v záplave negatív povedal aj jednu neutrálnu vetu, ktorú však ihneď obalil ďalšími katastrofami:

Pri vnútornej akceptácii môže klimaktérium prebiehať aj bez ťažkostí, alebo len s minimálnymi psychickými a telesnými obmedzeniami. Viacero žien však prechod viac alebo menej intenzívne pociťuje ako krízu identity, stratu prestíže, narcistické poníženie a konečnú rozlúčku s mladosťou.  Ako typická kríza prechodu sa opisuje takzvaná „panika z premeškania termínu“. Je to strach, že so zaniknutím funkcie ovárií sa zníži alebo stratí sexuálna orientovanosť, čo sa súčasne hodnotí ako začiatok starnutia. Žena môže mať obavu, že trpí na život ohrozujúce telesné ochorenie, časté sú depresie.

Ako sa môžeme brániť tlaku médií, lebo spôsob akým sa šíria informácie ovplyvňujú práve médiá? Treba sa zbaviť myšlienok na to, že sme niečím obmedzení, že sme determinovaní atď. Uvedomiť si, že čomu veríme, to nás ovláda, na to sa nalaďujeme. Našim obmedzením je, že si necháme neustále vnucovať, čo je pre nás dobré, čo je v našich možnostiach, čo nás ohrozuje, čo nám ubližuje. Nuž najviac nás ohrozuje nekritické prijímanie informácií z mainstreamovej tlače, či naša logika, ktorá sa zhodou okolností s touto tlačou stotožňuje. Lebo sme sa to učili v škole, lebo pán doktor dlho študoval, lebo suseda…

Na záver už iba jedna sentencia: Múdrosť je sloboda používať rozum a riadiť svoj život tým, čo nám radí srdce.

Irma


Súvisiace články:



Tip na knihu:

Jelena Svitko – Štítná žláza – štít našeho organismu – Táto unikátna príručka uznávanej ukrajinskej liečiteľky, ktorá občas pôsobí aj na Slovensku, prináša obrovské množstvo receptov, návodov a metód prírodného charakteru, ktoré zmierňujú príznaky ochorenia štítnej žľazy a v niektorých prípadoch ju aj úplne vyliečia. Kniha ďalej podáva súhrnný pohľad na problematiku štítnej žľazy a ostatných endokrinných žliaz, lymfatického systému a ďalších súvislostí, vrátane psychologických ťažkostí spôsobených narušeným fungovaním štítnej žľazy. Zmieňuje sa aj o tom, aké možnosti ponúka pri tomto probléme klasická medicína.

Ukážka: Nejúčinnějším prostředkem proti tyreotoxióze při hyperfunkci štítné žlázy (až do úplného uzdravení) je mochna bílá. Sbírá se kvetoucí nať (květen až červen, kdy začíná kvést). 10 g sušené mochny bílé zalijte 200 ml vroucí vody a nechejte přes noc odstát v termosce. Pijte 1/3 sklenice třikrát denně 30 minut před jídlem. Velmi pomalu zvyšujte dávku, až vypijete celou sklenici, a pak stejně zvolna dávkování snižujte. Kúra trvá 10 měsíců, ale už za několik týdnů nastupuje trvalé zlepšení.

Pôvodná cena: 9.90 EUR, Naša cena: 8.91 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 0.99 EUR


(Prečítané 7 466 krát, 1 dnes)

2 Responses to Článok s akčným názvom: Nebojte sa prechodu – buďte naň pripravené

  1. mia píše:

    čakala som nejaké praktické rady, ako si pomôcť v prechode. nie liekmi, prírodnou medicínou. To som tu nenašla, ale našla som iné: „Ako keby zbavenie sa maternice nemalo na celkový zdravotný a psychický stav nijaký vplyv. Kto mi neverí, nech sa spýta žien, ako sa po takejto operácii cítili.“ Keď mi doktor povedal, že je treba odstrániť maternicu, plakala som a bojovala, aby tomu tak nebolo. Ale zvolila som si život a nie živorenie. Dnes ju nemám a poviem vám, že kvalita môjho života šla rapídne hore. Iste, nie je za to zodpovedný chýbajúci orgán, ale odstránením maternice sa pre mňa osobne nestalo nič zlé, práve naopak. Zmizli mesačné bolesti a problémy a ani obavy z neželaného tehotenstva už neprežívam. To, či žena má alebo nemá maternicu, má jediný význam – a to, aby mohla donosiť deti. Dovolím si tvrdiť, že ak už deti mať nechce, táto časť jej chýbať nebude. Ďakujem.

  2. Mery píše:

    Ono sa to veľmi dobre píše, keď autorka článku prešla klimaktériom bez jediného symptomu. Mňa to zasiahlo v plnej sile v 59 rokoch. Tiež som si myslela, že je to pohoda, 9 rokov som nič nepociťovala. No teraz ma to úplne dostalo, skoro som skončila na psychiatrii a to len preto, že som 2x skončila s vysokým tlakom / doposiaľ som mala vždy nízky/, na pohotovosti, popri tom s návalmi ako keby oheň po mne prešiel, no a z toho posúdili, že ma dajú na psychiatriu. Nasadili mi antidepresiva, ledva som chodila, príšerné stavy, po troch dňoch som odtiaľ na vlastnú žiadosť odišla. Lieky som nebrala, pila som len čaje hlavne trezalkový a momentálne beriem GS Merilin. Fungujem normálne, potenie ale pretrváva, no s tým sa žiť dá a občas je závrať, nervozita, ale už sa to dá, len aby sa to nezhoršilo. Takže aj takto sa prežíva klimaktérium a blahoželám tým, ktoré tieto príznaky nepoznajú.