Odhalené tajomstvo

Veľmi rada čítam skutočné príbehy na internete. Najmä, ak nie sú časopisecky spracované. Učia ma chápať život vo všetkých súvislostiach. Nabádajú k empatii. Verím, že keď sa mi dostali do rúk, teraz už skôr do počítača, nie je to náhoda a majú mi niečo naznačiť, dať, pomôcť pochopiť. Nejde predsa iba o pohľad pod cudziu pokrievku a a ukojenie zvedavosti. Hľadám v nich zrkadlo, ktoré nastavujú jednotliví účinkujúci v týchto scénkach zo života, hľadám v nich aj hlbší zmysel a odkaz pre seba. Takto som zistila, že nie vždy musí stretnutie s niekým iba nastaviť zrkadlo, niekedy môže byť provokáciou v tom dobrom zmysle, alebo môže znamenať, nastal čas venovať sa svojim talentom. Dosť bolo výhovoriek. Ak potom v živote stretneme niekoho koho si nesmierne vážime, nie je to náhoda, je to odkaz. Buďte pozorní a neprejdite okolo neho nevšímavo.

Jedno takéto stretnutie, ktoré ma vyburcovalo k rozvíjaniu svojich talentov bolo v istom kúpeľnom meste. Robili sme tam televízny medailón pre STV o istom riaditeľovi kúpeľného komplexu a novej liečebnej metóde, ktorú umožnil zaviesť svojim kolegom. Krátko popoludní sa ospravedlnil, že sa nám tri hodiny nebude môcť venovať. Má záverečné matiné v Centre voľného času a jeho malí spolužiaci by určite boli sklamaní, keby neprišiel. Okrem toho vystupuje so sedem ročným Gejzom štvorručne, takže sa naozaj nedá nič robiť, odchádza. V nemom úžase sme hľadeli na tohto asi 45 ročného muža „vo funkcii“ a nechápali sme. Po návrate v euforickej nálade (podotýkam, že sa nepodával alkohol), nám vysvetlil, že vždy sa chcel naučiť hrať na klavír. V detstve mu rodičia nemohli splniť tento sen, potom prišla škola. Medicína naozaj nie je ulieváreň, hneď po škole sa oženil, narodili sa mu postupne tri deti, bolo treba pomáhať pri ich výchove a venovať sa im. Teraz už ho nepotrebujú a on ako riaditeľ kúpeľov má taký skvelý team, že všetko ide ako po masle, tak usúdil, že nastal čas plnenia snov a zapísal sa medzi predškolákov a školáčikov „na učenie“. Každé ráno od piatej do pol siedmej trénuje hru, potom si pol hodinku zahrá na gitare, tá je už dávno jeho láskou, no a potom sa začínajú pracovné povinnosti.

Nedávno som videla v kníhkupectve knihu jeho poviedok, zrejme si splnil ďalší sen. Do práce chodí ešte stále tam aj naspäť 30 km na bicykli, hoci má nárok na služobné auto, ale on rád športuje. Hoci je jeho osobný aj pracovný kalendár nabitý, on žije bez stresu v pohode a každý s kým sa stretne, odchádza od neho o kus šťastnejší. (Ak ho práve neprepadne pocit menejcennosti).

Tento človek a jeden deň s ním zmenili môj život. Okrem toho je dôkazom toho, že svoje sny si môžeme plniť aj bez toho, aby sme sedeli doma a čakali, kedy nám začne vesmír plniť naše želania. Nehľadať výhovorky a skratky, ale meniť svoje myšlienky a slová na činy je tajomstvo, ktoré som v ten deň získala.

Erika Vincoureková

***